Už istú dobu mi je jasné, že som sa stala závislou na true crime ?? Vždy to ale bolo najmä vo forme podcastov a dokumentov. Sem-tam ale na mňa vykukne aj nejaká kniha, ktorú proste musím prečítať. Pri tejto bol trochu problém, že si nie som istá, či naozaj ide o skutočné príbehy, alebo je to celé trochu prifarbené. Prikláňam sa skôr k druhej možnosti, ale nič to nemení na tom, že pri čítaní som mala rovnaký pocit, ako pri počúvaní alebo pozeraní ?? Autor vystupuje ako priamy rozprávač a stáva sa postavou v knihe. Celé to pôsobilo veľmi autenticky a návykovo, musím však povedať, že tento týpek by nebol zrovna môj najlepší kamoš ?? Vlastne bol jemne neznesiteľný a tešila som sa na to, keď už začne rozprávať o svojich pacientoch a ich príbehoch. Som už zvyknutá na rôzne drsné detaily, rôzne nechutnosti… no toto bola miestami aj na mňa silná káva ?? Asi to bolo hlavne tým, že dané príbehy rozprávali priamo odsúdení vrahovia na smrteľnej posteli, ktorí si fakt nedávali servítku pred ústa a nič nezjemňovali. Pôsobilo to veľmi autenticky a ťažko sa mi od knihy odtŕhalo. Kniha je síce dosť tenká, no v tomto prípade je to skôr pozitívum než negatívum. Vďaka tomu mi stránky leteli pod prstami extrémne rýchlo, presne ako keď si šialeným tempom púšťam epizódu za epizódou. A taká téma by asi v nejakej hrubočiznej knihe pôsobila extrémne ťaživo, takže takto to tak akurát na jeden záťah stačilo. Zistila som však, že autor napísal až 8 dielov z tejto „série” a vôbec by som sa nenahnevala, keby u nás vyšli nejaké ďalšie ???? Ak máte radi takéto témy a nebojíte sa aj trochu drsnejšieho štýlu písania, tak túto knihu určite odporúčam. Pre mňa bola fakt zaujímavá, vďaka kratšiemu rozsahu v podstate oddychovka, no aj dostatočne drsná a pútavá. Ak u nás vyjdú aj nejaké ďalšie diely, ja sa do nich v budúcnosti určite pustím ??

Priznania z ústavu patria k tým najoriginálnejším príbehom, aké som v poslednom čase čítala, no prevedenie už trošilinku škrípalo... V prvom rade hlavný hrdina – ten mi teda absolútne nesadol. Podľa toho, čo o sebe sám tvrdil, som nadobudla pocit, že zbije každého, s kým nesúhlasí, a tak keď už minimálne tretíkrát v priebehu zopár stránok spomínal, ako by vedel celý problém vyriešiť silou, nedalo mi neprevracať očami. V druhom rade to boli samotné príbehy – dva boli za mňa relatívne okrej, ich rozuzlenia ma ozaj dostali, ale zvyšné dva mi prišli dosť neuveriteľné, obzvlášť spôsob chytenia Kena a Barbie. Avšak úprimne, aj napriek mnohým nedostatkom, ktorými zbierka oplývala, som sa celkom dobre bavila. Chcela som poznať detaily každého príbehu, bola som zvedavá, kam nás rozprávania zavedie a práve vďaka tomu som zlupla celú knižku behom pár hodín. Nie je to nič prevratné, ale fanúšik krimi ju, verím, ocení.