Už dávno som mala odporúčaný seriál, ale keďže nepatrím medzi seriálových maniakov rozhodla som sa, že si radšej prečítam knihu. Aj, keď som poriadne vybočila zo svojej komfortnej zóny, pretože postapokalyptická sci- fi, ide mimo mňa. Ale niekedy je dobre vybočiť a skúsiť niečo iné. Tak ako som to mala pri knihe Silo. Zažila som mrazivý svet, aký ho nepoznáme. Ľudia žijú v stoštyridsaťštyri poschodových podzemných silách, ktorý sa stal ich domovom. Majú tam rastliny, zvieratá, ľudia sa tu rodia, umierajú často aj nedobrovoľne, aby sa po smrti stali výživou pre rastliny na farmách. Na Zem sa môžu pozerať len cez kamery a veľké obrazovky, tak isto aj rozhovory o živote na povrchu sú zakázané, samozrejme čím väčší zákaz tým väčšia túžba dostať sa von. Na najvyššom poschodí sa majú ľudia najlepšie. Sú tam jedálne, úrady a hlavne obrazovka, ktorá láka nazrieť na život na povrchu. Lenže kamery sa často znečistia a tak je práve vedenie Sila oprávnené vybrať osobu, ktorá vyjde na povrch a kameru očistí. Lenže tá sa už nikdy nevráti. Dôležitou osobou v knihe je pracovníčka v strojovni Juliette, ktorá sa dostáva z najhlbších poschodí sila do jeho výšin. Na post šerifky, ktorá sa pokúsi spraviť zo Sila spravodlivé miesto a bojovať proti klamstvu, ktoré jej predkladajú ľudia z IT, ktorí majú nad Silom najväčšiu moc. Lenže musí byť opatrná, aby sa nestala ďalšiou obeťou ako jej predchodcovia. Neskutočná postapo, klaustrofobická atmosféra, je to síce fikcia, ale pri tom z každej stránky číha reálna hrozba, kde by až civilizacia mohla dôjsť. Mrazivý príbeh ľudí, obmedzené priestory, vedomosti, zahmlievanie skutočností, boj proti systému, prostredie zničeného sveta, prepracované postavy, ktorým dá autor poriadne zabrať, nečakané zvraty a dávkovanie napätia a odhalenia tajomstvá Sila do poslednej strany.