Ako som už písala v predošlých príspevkoch, táto séria ma baví aj počas tretieho čítania a každým dielom sa teším viac a viac na príbeh Murtagha. A som zároveň veľmi rada, že si rereadingom osviežujem detaily, ktoré som dávno zabudla. No musím povedať, že tak ako mnohí píšu, tretia kniha je akási doplnková, oproti ostatným dielom sa v nej deje výrazne menej, no zároveň ma veľmi baví ako postupne ale isto, pripravuje na veľké finále. Zbožňujem Eragona so Zafirou, elfov, trpaslíkov, čarodejov, či obyčajných ľudí, každý ma v knihe svoju úlohu a zmysel a absolútne milujem ako napriek svojim presvedčeniam, zvykom, názorom sa vedia spojiť pre vyššie dobro. Jediný, kto ma snáď každým rereadingom a každým dielom baví menej a menej je Roran, nemôžem si pomôcť, kapitoly z jeho pohľadu ma vôbec nezaujímajú. Som však absolútnym fanúšikom Eragona a Zafiry, Eragon každým dielom dospieva a formuje sa, rovnako aj Zafira, no vtipná zostáva rovnako. Tento diel obsahuje odhalenie tajomstiev, pár zvratov, boje, straty, no aj nádej a odhodlanie. A každý diel končí samozrejme tak, že máte chuť ísť rovno na ďalší. Takže automaticky siaham po poslednom dieli, aj keď viem ako skončí, som zvedavá, na koľko vecí som zabudla.