Hyperion Dana Simmonsa patrí k zlatému fondu science fiction a už niekoľko desaťročí sa spolu s Herbertovou Dunou strieda na pozícii najlepšieho scifi románu všetkých čias. A vďaka vydavateľstvu Lindeni a celému tímu prekladateľov a editorov sme sa konečne dočkali tohto skvostu v slovenčine! Je to proste tak! Na Slovensku zažívame prekladový boom klasík science fiction literatúry. Vydavateľstvo Lindeni prispieva svojim nemalým dielom k popularizácii toho najlepšieho, čo tento žáner vyprodukoval, a novinka Hyperion je toho dôkazom. Reprezentuje totiž všetko, po čom náruživé čitateľstvo túži – pôsobivý príbeh, bohatý jazyk a originálnu myšlienku v útrobách nádhernej obálky. Dan Simmons (*1948), americký autor fantastiky, ktorý sa nijako žánrovo neškatuľkuje, napísal román Hyperion v roku 1989 a vyfasoval zaň Cenu Hugo. A vcelku oprávnene. Dielo tvorí šesť na prvý pohľad samostatných príbehov, každý z nich rozprávaný jedným z hlavných hrdinov. Ako celok však pôsobia súdržnejšie ako priamočiary román s jednoduchou dejovou líniou a pár postavami. A preto sa Hyperion tak ľahko zažerie pod kožu. Poďme ale pekne od začiatku. Vynaliezavosť autora a pútavý vesmír vzdialenej budúcnosti dodáva knihe od prvej strany majestátnosť a pocit úžasu. Čitateľ sa ponára do sveta 28. storočia, v ktorom sa na Zem už zabudlo a pozornosť sa venuje tajomnej planéte mimo Hegemónie ľudstva, zvanej Hyperion. Enormné vzdialenosti ľudstvo prekonáva teleportom alebo v lodiach s Hawkingovým pohonom. Informačné technológie prekonali pomyselnú bránu singularity a stali sa vesmírom samým o sebe, takzvaným Technojadrom. A reálie budúcnosti dopĺňajú práve záhady časových dilatácií a antientropických polí hyperionských Hrobiek času, v ktorých prebýva mysteriózna bytosť zvaná Rapír. Takú komplikovanú skladačku prvkov hard sci-fi a vyšperkovanej kompozície románu s prepracovanými postavami som čítal jedine od tých najväčších mien ako Asimov, Clarke alebo Gibson. Simmons si pozornosť získava s citom, nenásilne a hravo. Aj napriek tomu, že nosný príbeh opisuje príchod siedmich pútnikov na domovský svet Rapíra, je mu venovaná len malá časť obsahu. A predsa akosi všetko zapadá na svoje miesto. Každý z pútnikov (okrem jedného) sa retrospektívne obzerá za dôvodmi, ktoré ho alebo ju priviedli na nebezpečnú cestu s nejasným cieľom a koncom. Síce je každá kapitola jedinečná vďaka vykresleniu hrdinov a ich osudu, to pravé čaro prináša hlavne cross- a sub-žánrová pestrosť. Vyskladať románové puzzle z dielikov science fiction, ktoré normálne do seba nezapadajú, totiž nie je vôbec ľahké. No zmiešať cyberpunk, military sci-fi, nábožensky orientovaný žalm a referencie na poetické diela Johna Keatsa do jedného guláša muselo prísť Simmonsovi prirodzené. Pretože na konci každej dejovej línie sa objaví nekompromisný, neľudský a proti toku času jestvujúci háčik v podobe Rapíra. Kiežby sa bolo dostalo na objasnenie mystéria okolo tejto entity už v prvom diele! No remeselnou mágiou sa mi aj nevyslovený príbeh knihy odohráva v hlave. Predstavujem si a vidím udalosti, ktoré sú skryté medzi riadkami. Uznanlivo kývam hlavou nad technologickou symbiózou ľudstva s rôznorodým vesmírom a považujem ich za také prirodzené, až mi to vyráža dych. A aj napriek tomu, že je centrálna postava románu viac-menej iba obyčajnou kulisou, cestujem s ním časopriestorom, len aby som predostrel udalosti presne tak, ako stali v budúcnosti a ešte len stanú v minulosti. Milujem časové paradoxy a premýšľanie out of the box. Na tejto knihe je krásne, že si ako nestranný čitateľ dokážete prejsť drsným svetom galaktickej vojny, ktorý nepozná zľutovania, vcítiť sa do bolestivej agónie spojenej so stratou najmilovanejšej osoby, prežívať strach a bezmocnosť popri poznaní nemenného osudu, splývať so svetom umelej inteligencie, ktorá už dávno prerástla ľudstvo, tápať v spomienkach na svet dávno stratený alebo pochybovať nad neotrasiteľnosťou vlastnej viery. Hyperion je ozaj generačné dielo, ktoré vo mne zanechalo hlbokú stopu. Nielen tú príbehovú, ktorú všemožne všetci hľadáme v kvante kníh, ale aj tú umeleckú, literárnu. Skladám poklonu pred Danom Simmonsom a ponúkam mu miesto na svojom skromnom pódiu víťazov. Nesmiem opomenúť ani precízny preklad, ktorý s citom pre žáner dodal románu patričnú autenticitu. Rovnako tak musím pochváliť aj fyzickú stránku knihy, na ktorú som sa díval spokojný a držal ju v rukách ako najsvätejšie písmo vedeckej fantastiky. Až sa divím, že som po Hyperione siahol až po x rokoch váhania. Neurobte rovnakú chybu. Stojí za každý cent a sekundu vášho času. Hodnotenie: 95%