“V to leto som sa zamiloval a moja mama zomrela.” Takto začína nový román autora Na konci samoty Benedicta Wellsa. Sam je päťnásťročný ostýchavý chalan, ktorý si myslí, že má pred sebou ďalšie nudné leto svojho života (píše sa rok 1985). Stane sa však presný opak. Jeho vzťah s otcom je kompikovaný a mama je vážne chorá, sestra na míle vzdialená… nemá žiadnych kamarátov. To sa však začne meniť, keď si nájde prácu v starom mestskom kine. Toto je tak precízne a s citom napísaný román, ktorý má čo ponúknuť najmä dospievajúcim čitateľom. Nebudem klamať, aj mne dal toho dosť. Autor ma zaujal už pri románe Na konci samoty, ale toto sa mi páčilo asi ešte o niečo viac, aj keď je to určené pre inú vekovú kategóriu. Vyhral sa s témami straty, inakosti, sebaprijatia i prijatia druhých. Od tohto autora si veľmi rada prečítam aj ďalšie knihy.

Sam má 15. Je to neistý, bojazlivý chlapec, ktorý trpí tým, že mama je ťažko chorá a s otcom majú nanič vzťah. Jedného dňa začne brigádovať v starom kine a tak spoznáva trojicu najlepších priateľov - Kirstie, Hightowera a Camerona… Títo traja vezmú nesmelého chlapca medzi seba. Naučia ho vytrvalosti, odvahe, Sam sa stihne zamilovať a užiť si krásne leto s novými priateľmi. Ale všetko raz (s)končí… Ach, ako som Samovi závidela - päť vĺn, čučoriedkové mafiny, kino, Larry’s… A nových priateľov - Hightowera - obrovského chalana, ktorý vzbudzoval navonok rešpekt, ale inak bol v partii najtichší, úžasný priateľ a veľký dobrák… Kirstie, ktorá sa chcela za každú cenu páčiť chlapcom, bola divoká, nepolapiteľná, ale zároveň sedávala po večeroch na cintoríne a hľadela do diaľky.. A potom Cameron - vtipný a smelý, ktorý trpel tým, že jeho otec bol príliš bohatý a mal o synovi určité predstavy, ktorými Cameron opovrhoval… „Byť dieťaťom je ako vyhodiť loptu do vzduchu. Dospievanie je čas, keď padá na zem.” „Čo to znamená?” spýtal som sa. Kirstie položila na posteľ plastové tašky a vytiahla z nich znepokojujúco ohavné kúsky oblečenia. „Znamená to, že loptu musíš vyhodiť tak vysoko, ako sa len dá,” odvetila. „Aby zostala dlhšie vo vzduchu.” Boli slzy dojatia, boli slzy smútku, zasmiala som sa, spoznala fantastickú partiu a každého jedného ako osobnosť. Skvelá kniha, krásny príbeh chlapca, ktorý za jedno leto stihol viac, ako niektorí rovesníci za pár rokov…

vrdá krajina je o živote, ktorý je občas ťažký. O dospievaní, na ktoré človeka nikto dobre nepripraví. O smrti, ktorá prichádza, keď ju čakáme, no aj tak prekvapí. O najsmutnejších veciach, ktoré niekedy prinesú mnoho radostného. Je to dojímavé rozprávanie chlapca, ktorého matka je vážne chorá. Sam sa cíti osamelo, no napriek tomu zažíva nezabudnuteľné leto plné sebapoznania. Podarí sa mu získať prácu v kine. Tam stretáva troch ľudí na prahu dospelosti, medzi ktorými sa viac necíti ako outsider. Spolu skúšajú, objavujú, riskujú. Sam získa priateľov a zaľúbi sa. Prežíva trápenia a zranenia, veď tie sú znakom, že už len tak nepláva životom. Že konečne žije. A chvíľky šťastia? Tých je tiež dosť, no po vytriezvení padá na úplne dno. A on by sa chcel zo života tešiť. Chcel by sa smiať, no matkina choroba ho akosi spútava. „Obaja sa rozosmiali, ja som sa pridal a potom ležala mama zase bledá a bez života na posteli, a ja som myslel na to, že toto všetko nevidí.” Za týmto príbehom sa však skrýva aj veľa iného. Samov strach, že ostane s otcom sám. Otec, ktorý mal ťažké detstvo a nevie sa so synom rozprávať. Sestra, ktorá chce radšej nevedieť… Tvrdá krajina je krajina, kde sa človek cíti osamelý. Kde strach zo smrti obmedzuje. Kde sa z chlapca stáva muž. Kniha je bolestná, ponurá. Zasiahne. Je citlivo napísaná, no autor na nás emočne netlačí. Bolo to silné čítanie.

“Bojím sa že zármutok je nekonečná cesta bez cieľa. Lenže ty, aspoň to mi vravia skúsenosti, časť svojej bolesti tento rok zanecháš a ďalej pôjdeš s troška menším batôžkom. A neskôr, keď budeš starší a obzrieš sa späť, budeš na tú bolesť skôr spomínať, nie ju opäť prežívať. Vďaka tomu sa pominie, aspoň trocha.” Táto kniha je láska na prvé začítanie, presne ako autorova predošlá kniha, Na konci samoty. Tvrdá krajina je coming of age román, ktorého hlavnú postavu, Sama, si isto zamilujete. So Samom totiž prežijete jeho najlepšie, a zároveň najhoršie leto vôbec. Leto, kedy konečne nájde ozajstné priateľstvá, zaľúbi sa a kedy bude konečne sám sebou a vystúpi z tieňa. Je to však zároveň leto, v ktoré sa stane tragédia, ktorá ovplyvní celý jeho život. Tento príbeh je vo svojej podstate jednoduchý, ale neskutočne pekný. O strate, láske a odvahe je skvelou ukážkou toho, ako sa nebáť byť samým sebou. Ja som sa zamilovala, aj som si poplakala. Určite si k tomu pustite aj playlist robený k tejto knihe, pod názvom Hard Land, úplne to dávalo knihe atmošku navyše. Geniálne.

Tak toto bolo krásne. V podstate jednoduchý príbeh o dospievaní, no podčiarknutý jemnou melancholickou atmosférou. Autor píše veľmi príjemne a nenásilne, s ľahkosťou sledoval myšlienkové pochody 15-ročného chlapca a pri tom do textu zapájal zamyslenia o osamelosti, vyrovnávaní sa so smrťou a vzťahoch. Atmosféra príbehu bola perfektná. Predstavte si malé polovyľudnené americké mestečko v 80-tych rokoch; to, ako dokáže ubíjať, no zároveň ho musíte milovať, pretože je jednoducho VAŠE. Lenivé letné dni, dlhé noci, dusné staré kino presýtené vôňou pukancov a prachu, nahrávanie pesničiek na kazety… všetko podčiarkovalo pocity hlavnej postavy Sama, jeho intenzívne prežívanie zážitkov s novými kamarátmi, jeho uvedomenie si, že všetko raz skončí… Pri mnohých scénach som si dokázala dokonale predstaviť takú tu ťažobu duše, keď človek prežíva momenty šťastia, ktoré ale trochu bolia, pretože už keď sa dejú, tak mu začínajú chýbať. Páčilo sa mi, že napriek mnohým ťažkým témam, to nebolo sentimentálne čítanie, autor neromantizoval pocity bolesti a straty. Tvrdá krajina bola ako život – surová, trpko-sladká, krásna aj ostrá… hneď ako som ju zavrela, mala som chuť vrátiť sama začiatok, pretočiť ju ako film a prežiť ju odznova. Počas čítania odporúčam nahliadnuť dozadu, kde nájdete soundtrack, ktorý čítanie skvele dopĺňa. Ja som niektoré pesničky počúvala počas čítania a naozaj som veľakrát zabudla na realitu, presunula som sa do Grady k Samovi a jeho kamarátom a vážne sa mi odtiaľ nechcelo odísť.

Benedict Wells si ma získal už svojím predchádzajúcim románom, Na konci samoty, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy vôbec a ešte dlho po prečítaní som nad ním premýšľala. Novinka z jeho pera, Tvrdá krajina, je rovnako skvelým čítaním. Príbeh je rozprávaný z pohľadu pätnásťročného Sama, nesmelého chlapca žijúceho v malom americkom mestečku Grady. Väčšinu knihy približuje hlavne leto roku 1985, kedy dospel - zamiloval sa, našiel si brigádu, skutočných priateľov a tiež spoznal, čo naozaj znamená strata. Aby unikol problémom, ktoré naňho padali doslova z každého kúta domu, nájde si prácu v miestnom kine. Tu pracujú traja kamaráti, Cameron, Hightower a Kirstie. A keď konečne zahodí všetky obavy za hlavu, spriatelí sa s nimi a prežije leto, o akom nielen on, ale aj jeho rodičia, vždy tajne dúfali. Má však len pár týždňov, všetci traja totiž práve zmaturovali a o chvíľu odchádzajú na vysokú školu. Aj za ten čas však s nimi zažíva to, čo doteraz nikdy nezažil a objavuje, čo v skutočnosti znamená žiť. „To mám na noci tak rada,” povedala. „Je ako negatív dňa, všetko je naopak. Hluční stíchnu a tých, čo cez deň mlčia, zrazu počuť.” V priebehu deja pozorujeme prerod mladého nesmelého chlapca a prežívame s ním všetky nové zážitky. Tvrdá krajina je nádherným, melancholickým príbehom, ktorý v sebe ukrýva úsmevné, ale aj veľmi smutné momenty. Autor dokázal naozaj citlivo písať dej očami pätnásťročného chlapca a veľmi rýchlo si vás jeho štýl získa. Zároveň v sebe ukrýva nespočet pekných myšlienok. A ako bonus si pre nás autor pripravil soundtrack, ktorý sa nachádza na konci knihy. „Svojím spôsobom je pre mňa útechou, že človek zomrie len raz. Je toľko iných vecí, ktorých sa bojím, a mnohé z nich sa opakovali. Strach zo smrti je najväčší zo všetkých, no človek našťastie zomrie iba raz.”

Keď po pár prečítaných vetách viete, že toto je TÁ kniha. Keď viete, že vás čaká emočná jazda, aj viete uhádnuť ako a pri čom vás rozplače a vôbec to nevadí. Vlastne sa tak trochu bojíte, kedy to už príde. Krásna, dojemná a ani trochu patetická kniha. O dospievaní, hľadaní samého seba a svojho miesta vo svete, o neprekonateľnej strate, o pochopení, o odpúšťaní, priateľstvách a tých magických chvíľach, ktoré si my pamätáme do konca života a niekomu môžu prísť banálne. Okamžite po dočítaní sa púšťam do rereadingu prvého románu Benedicta Wellsa v slovenčine Na konci samoty. Aj ten ma kedysi neuveriteľne zasiahol. Tvrdá krajina vychádza v prvej polovici augusta. A vy sa máte na čo tešiť. P.S. Romány Benedicta Wellsa majú vlastné playlisty a tento jede bomby. Hral mi celý čas, keď som knihu čítala. Absolútne dokonale dotváral atmosféru. Odporúčam pustiť.