Moje prvé knižné stretnutie s týmto peruánskym spisovateľom, kečuánskym indiánom a podporovateľom kultúry Inkov snáď ani lepšie dopadnúť nemohlo. "Žena je posvätná rovnako ako príroda: obe dávajú život, obe musia byť rešpektované a obe môžu byť zdrojom duchovnosti, ktorú dnes ľudstvo potrebuje obnoviť." Autor pútavým spôsobom poukazuje na vnútornú silu a duchovný rozvoj ženy, tak ako hlavná hrdinka Kantu, tak aj každá žena môže v sebe nájsť silnú vôľu, odvahu, vedomie a energiu potrebnú na to, aby zmenila smerovanie vlastného osudu a každú bolesť, osamelosť, smútok a premenila ho na radosť, priateľstvo a pocit plnosti. Kurandera je príbehom mladej, krásnej dievčiny Kantu, ktorú jedného dňa zasiahne blesk. Kedysi dávno ľudia verili, že muži a ženy zasiahnutí bleskom boli predurčení stať sa liečiteľmi. Ich úloha nebola vôbec jednoduchá, museli mať mimoriadné schopnosti, byť silnou osobnosťou. Neliečili iba ľudí, bojovali aj proti chorobám, epidémiám, ktoré postihli zvieratá a rastliny. Budúcich liečiteľov vyberali z komunity, niekedy sa však stávalo, že si ich vybral blesk. Ľudí zvolených týmto spôsobom učil sám kurandero, ktorý im odovzdal všetky svoje vedomosti. To bol prípad dievčiny Kantu, ktorá na duchovnej ceste musela zdolať množstvo prekážok... To bolo tak krásne pohladenie na duši, s nádhernými myšlienkami ku ktorým sa budem často vracať. Užívala som si a s radosťou sledovala ako sa z vystrašenej a naivnej Kanty stala sebavedomá žena, ktorá žila v súlade s prírodou, ochotná kedykoľvek pomôcť. Zaujímavosťou je, že postavy v tomto príbehu sú reálne, zmenené boli iba mená a názvy miest. Autor už žiaľ nie je medzi nami, ale zanechal za sebou niekoľko literárnych diel na ktoré sa určite pozriem. Kuranderu odporúčam a ďakujem za zážito!