Hlavná hrdinka Debbie si ma získala od úplného začiatku. Mladé dievča z farmy nastupujúce na vysokú školu, ktoré predtým viac-menej nezažilo veľkomesto. Život tam je úplne odlišný a musí sa naučiť ako sa popasovať s úplne novými situáciami. Avšak Debbie sa stretá s ťažkosťami aj doma, a začína to byť pre ňu všetko naozaj náročné. Nemá úplne typické rodinné zázemie, ale strýka alkoholika a mamu, ktorá má prorocké sny. Tu chcem vyzdvihnúť ako realisticky kniha opisuje mladé dievča. Nie sú to len problémy v škole alebo len problémy doma, s rodinou alebo problémy so sebou samým. Je to všetko dokopy a čitateľ sleduje, ako sa s tým Debbie popasuje. Táto kniha je príbehom o dospievaní, zmenách v živote a formovaní sa. Je to však aj príbeh o tom, ako sme každý iný a ako nás do veľkej miery ovplyvňuje miesto, zvyky a ľudia, s ktorými sme vyrastali. Autorka načrtne okrem spomenutého aj tému alkoholizmu, problémov s duševným zdravím, priateľstva a obyčajných problémov mladých ľudí. Okrem toho, že príbeh je veľmi realistický, autorke sa tam podarilo zakomponovať aj magičnosť v takej akurátnej miere. Kniha možno znie ako pre mladých a áno, tým padne asi najlepšie, avšak myslím si, že má čo ponúknuť aj starším dospelým. Určite odporúčam a myslím si, že by z toho bol skvelý seriál alebo film.

Debut írskej autorky, ktorú prirovnávajú k Sally Rooney, u mňa dopadlo naozaj na výbornú. Milujem knihu Normálni ľudia aj Rozhovory s priateľmi a po prečítani ma Snehová vločka emočne zasiahla ešte o trochu viac. Autorka nám vyrozpráva príbeh osemnásťročnej Debbie, ktorá vyrástla v jednoduchom prostredí na mliečnej farme niekoľko vzdialených kilometrov od Dublinu. Býva s matkou Maevin, ktorá má svoj svet a sama nevie kto je Debbin otec. V karavane na ich pozemku žije aj matkin brat Billy, ktorého záľubou je vydávanie sa na internete za nebohých mŕtvych spisovateľov a ktorý si rád vypije. Aj, keď popravde v ich farnosti je prijateľné byť alkoholikom, len sa na to nesmiete liečiť. Pozerať na dno pohárika je u nich spôsob, ako prežiť. Debbie má jedinečnú možnosť začať nový život. Prijali ju na vysokú školu v Dubline a jej sa rysuje fantastická cesta, ktorá jej otvára možnosti doteraz nevídané. Sama si to nevie vysvetliť, ale nástrahy veľkomesta v nej vyvolávajú strach a sklamanie. Nevie fungovať ako mladý človek, užívať si život, nadväzovať vzťahy, keďže celý jej doterajší život boli kravy na farme, matka s depresiou a strýko naliatý v liehu. Ako sa s tým vysporiada? Prečítajte si v tomto skvelom príbehu. Autorka krásnym spôsobom nahliadla do duše mladého človeka, skvelo zachytila vnútorný svet hlavných hrdinov, ich úzkosti, strachy, ktoré často vedú k zlým rozhodnutiam. V príbehu som nenašla ani jedinú postavu, ktorá by mi bola nesympatická a musím napísať, že ešte aj strýko Billy mi prirástol k srdcu. Po prečítaní vo mne zostáva dobrý pocit s príchuťou smútku, dojatia a to mám na dobrej knihe rada. V nejakom článku som sa dočítala, že autorka prvýkrát začala písať postavu Debbie, keď mala osemnásť a dokončila ju, keď mala tridsať. Taká malá zaujímavosť na koniec

Hoci sa s odstupom času a spomienkovým optimizmom niekedy pozeráme na dospievanie ako na super obdobie, je to vlastne zmätená životná fáza. Veľké zmeny, neistota, túžba zapadnúť medzi rovesníkmi a zároveň sa “dospelo” vyhraniť voči autoritám, hľadanie si miesta a cesty. Ak k tomu, čo sa deje s vaším telom a hlavou máte aj doma či v škole naložené, je to boj. Aj bez traumy hovorím, že ak by som sa mala vrátiť do nejakého životného obdobia, toto si nevyberiem, vďaka, boli aj lepšie. Premýšľam, či to tak cíti aj Louise Nealon, ktorá svoju hrdinku Debbie previedla týmto vekom práve bez spomienkového optimizmu. Zároveň neskĺzla do prvoplánovej drámy, len ukázala, aké je mať osemnásť, hľadať sa ako dievča z mliečnej farmy vo veľkom meste a zároveň mať doma pomerne nanič zázemie. V tomto príbehu nie je vlastne nikto zlý. Máme tu matku a strýka s problémami, neznámeho otca, kamarátku, ktorá je niekedy až príliš cool na to, aby osemnásťročnej dievčine neuberala sebavedomie, spolužiakov, čo nešikanujú, ale ani sa medzi nich nedá začleniť. Zhruba pol knihy nás Louise Nealon uvádza do Debiinej situácie, minulosti, vnímania sveta. Potom ale zásadne preradí rýchlosť. Všetko je akčnejšie, dramatickejšie a vy konečne cítite s postavami, záleží vám na nich, už to nie je len dospelejšia verzia Medzi nami dievčatami. Hoci Lousie Nealon otvorí viaceré tažké témy ako psychické problémy, depresia, alkoholizmus či sebaúcta, citovo vás nevyčerpá, nezníži sa k vydieraniu. Snehová vločka je písaná pre mladých a tomu zodpovedá aj jazyk a dialógy postáv. Padnú aj vulgarizmy, ale spomeňte si, koľkí (sme) ich v tom veku používali, patrilo to k cool imidžu. A Nealon to neprepaľuje, ako napokon nič v tejto knihe. Za mňa pokojne mohla ísť a hlbšie a niektoré témy rozvinúť. Snehová vločka je solídny kúsok pre YA publikum a mladých do 30 rokov. Aj mňa sa ale Louise sa podarilo vrátiť do spomienok vďaka vzťahu Debbie a jej kamarátky Xanthe. Mať najkamošku, ktorá žiari, nie je vždy ľahké, pamätám si :-). Príbeh o hľadaní sa, zmätku, osamelosti, krehkosti dievčenskej duše, ale aj o jej sile. O (seba)láske, priateľstve, rodine. O tom, čo nevidíme, keď sa pozrieme na spolužiačku, čo nezapadá.

Keď som premýšľala či po knihe siahnuť, zaujalo ma jej prirovnanie k S. Rooney. Všetci ju poznáme vďaka Normálnym ľuďom, a hoci ja patrím k menšine, ktorá nie je autorkiným najväčším fanúšikom, chcela som vedieť, o čo ide. (po prečítaní si dovolím tvrdiť, že to bolo jedno z mojich naj rozhodnutí.) Myslím, že autorka sa bravúrne popasovala s témami, o ktorých sa stále veľmi nehovorí, o mentálnych poruchách, samovražde a alkohole, ktorý je dnes už všadeprítomný, a hlavne o tom, že každý si so sebou vláčime svoj náklad, aj keď o tom len tak nehovoríme. Louise Nealon ma chytila do svojich osídel už na prvej strane a priznám sa, že nebyť toho, že som musela ísť do práce, zhltla by som ju na posedenie. Táto kniha je nielen pútavo napísaná, ale aj magický poprepletaná vďaka rôznym metaforám a opisom, ktoré sa mi veľmi páčili. Spoločne vytvorili skvelý, no hlavne jedinečný príbeh, kde opis a dialógy boli presne v takom pomere, aký ja môžem. V príbehu sa stretávame s hrdinkou Debbie, ktorá žije na mliečnej farme spolu so svojskou mamou. Taktiež spoznávame strýka Billyho, žijúceho v karavane za ich domom, a nemôžeme z príbehu vynechať ani Jamesa, ktorý je možno len o trochu starší od Debbie, no chodí s jej mamou. Vskutku zaujímavá rodinka. Tento príbeh je o Debbienom dospievaní, o jej prispôsobovaní sa novému prostrediu a spoznávaní seba samej. Keď totiž Debbie príde na Trinity college, zisťuje, aké rozdielne mesto a farma sú. Nachádza si tu priateľov (viac-menej), ktorí si tiež so sebou nesú svoje tajomstvá.

Debut írskej spisovateľky Louise Nealon je príbehom o dospievaní, rodine, radostiach, no aj o depresii, úzkosti a nie vždy veselej realite mladých ľudí. Talentovanú autorku označujú v rodnej krajine za novú Sally Rooney. Debbie Whiteová vyrastá na farme neďaleko Dublinu. Jej slobodomyseľná matka s nediagnostikovanou duševnou chorobou žije ponorená do skúmania svojich vešteckých snov. Dcéra sa odmalička utieka k strýkovi Billovi, žijúcemu v karavane za domom. Odchovaná na jeho príbehoch z gréckej mytológie, rozhodne sa študovať anglickú literatúru na Trinity College v Dubline. Tvrdosť farmárskeho života túži zameniť za život v meste. Lenže medzi spolužiakmi sa na pôde univerzity cíti ako slon v porceláne. Nedokáže nadväzovať vzťahy ani priateľstvá, neoblieka sa podľa módy, nevie ako to v meste „chodí“. Doteraz boli jej spoločníkmi iba mama, strýko, zopár pomocníkov na farme a kravy. Napokon si predsa len nájde priateľku Xante. Pochádzajú z úplne iných „svetov“, no aj napriek tomu si rozumejú. Xante pred ňou otvára doteraz zabarikádované dvere a spolu čelia výzvam pri zvládaní zmien, ktoré súvisia s dospievaním a s opustením rodného hniezda. Alkohol tečie prúdom, nechýbajú prvé vzťahy, sklamania, úvahy o tom, či sú dosť dobré a múdre. Po prechode zo strednej školy na vysokú zažívajú mladí ľudia obrovský tlak. Autorka má túto skúsenosť v čerstvej pamäti a preto sa jej podarilo zachytiť skutočnosti, s ktorými sú začínajúci vysokoškoláci konfrontovaní. V jednom rozhovore sa priznala, že tak ako jej hrdinka, aj ona sa cítila na univerzite neviditeľná a menejcenná. „Napísala som Snehovú vločku pre moje 18-ročné Ja. Chcela som napísať knihu, v ktorej by som v tom čase našla útechu, pretože by som vedela, že nie som jediná, koho stojí veľa úsilia držať hlavu nad vodou.“ Debbie je stále neistá, zmätená a vydesená. Rovnako ako jej matka, aj ona máva veštecké sny a bojí sa, že je psychicky chorá. V príbehu dochádza k niekoľkým tragédiám, ktoré silno ovplyvnia jej život. Snehová vločka je príbeh o dysfunkčnej rodine. Nájdeme tu hádky, generačné traumy, psychické choroby aj alkoholizmus. Strýko Billy sa rád pozerá na dno pohárika, odsudzuje sestrine reči o snoch, háda sa s ňou, ochraňuje Debbie a snaží sa jej vysvetliť, že žiadnu schopnosť po matke nezdedila, že sú to iba hlúpe výmysly. Vyjde najavo, že aj Billyho alkoholizmus pramení z dlho ukrývaného tajomstva. (Aj keď teda v Írsku je pitie „národným športom“) Všetci členovia rodiny pomaly precitajú a oslobodzujú sa od tráum z minulosti. Čo sa témy prebúdzajúcej sa sexuality týka, aj tej sa autorka venuje, no žiadalo by sa viac. Otvorene hovoriť o sexe a sexualite dnes nie je žiadne tabu, je ho veľa, všade, vo filmoch, v knihách, na internete… a predsa existuje mnoho ľudí, ktorí majú so sexom problém. Byť pannou v osemnástke?! To sa predsa nenosí! Keď sa Debbie opije, rada sa bozkáva s cudzími mužmi, vodí si ich do kamarátkinho bytu, no sexuálny vzťah odmieta. Možno má k nemu odpor preto, lebo jej matka bola v mladosti známa svojím sexuálnym apetítom a v dedine sa roky trúsi vtip, že otcom Debbie môže byť ktorýkoľvek muž z obce. Dcéra nechce skončiť ako ona, tehotná v osemnástich. Debbie a Xante sú súčasťou generácie, o ktorej majú tí skôr narodení tendenciu hovoriť, že sa má oveľa lepšie ako generácie pred nimi. To však nie je pravda. Dnešní dospievajúci sú vystavení oveľa väčšiemu tlaku. Dnes sa nosí dokonalosť a úspech. Xante pochádza z bohatej rodiny, je krásna, múdra a obľúbená, no trpí depresiou. Debbie sa hnevá, nedokáže akceptovať, že niekto ako jej kamarátka môže mať nejaký problém. To ona je pod tlakom, ona sa ide zblázniť z matky, zo strýka, sama zo seba… Pokúša sa vyhľadať odbornú pomoc, lenže formálny prístup psychologičky ju prinúti uzavrieť sa ešte viac. Zdráha sa otvorene hovoriť. Porozumenie nájde niekde, kde by to vonkoncom nečakala. Nie je psychológ ako psychológ. Román Snehová vločka, ktorý pre vydavateľstvo Lindeni preložila Marína Gálisová, má čo ponúknuť najmä čitateľom vo veku hlavných hrdiniek. Dospelí sa možno nebudú vedieť vcítiť do konania a myslenia dospievajúcich. Veď napokon, písala to pre svoje 18 ročné Ja. Snehové vločky z citlivej a krehkej generácie sa nečujne pohybujú medzi nami, možno sa cítia stratené, možno sa zmietajú vo víchrici života, všímajme si ich, načúvajme, chápme, aby sa ich krehká krása neroztrieštila.

Pôsobivý knižný debut z pera írskej spisovateľky Louise Nealon o láske, rodine, priateľstve, dospievaní či o hľadaní svojho miesta. Niektorí autorku prirovnávajú k Sally Rooney. Čítala som od nej síce len Normálnych ľudí, no mňa si Snehová vločka získala oveľa viac. Príbeh rozpráva o osemnásťročnej Debbie, ktorá celý svoj život prežila na mliečnej farme neďaleko Dublinu. Život tu je však úplne iný. Býva s matkou s prorockými snami. Neďaleko v karavane žije jej strýko Billy. Rád si vypije, častokrát prespí ranné povinnosti na farme a na internete sa vydáva za mŕtvych spisovateľov. Jeho vzťah s Debbie je však výnimočný. Prezýva ju Snehová vločka, rozpráva jej príbehy a spoločne sa pozerajú na hviezdnu oblohu. S Debbie sa zoznamujeme práve v období, kedy odchádza do Dublinu na vysokú školu. Takmer dennodenne dochádza do veľkomesta, kde zisťuje, aký odlišný život doteraz viedla a opúšťa tak svoju komfortnú zónu. Spoznáva nových ľudí, nové spôsoby, zažíva obrovské prekvapenia, radosti, ale aj sklamania. Snehová vločka je jedinečným príbehom nielen pre dospievajúceho čitateľa. Aj keď som mala spočiatku problém začítať sa do knihy, veľmi rýchlo však prišiel zvrat a príbeh Debbie a jej svet som si veľmi obľúbila. Sama to v živote nemá ľahké, jej vzťah s mamou nie je ideálny a navyše sa snaží nájsť svoje miesto a hlavne pochopiť svoje pocity a niektoré sny. Navštevuje psychológov, no ani tí jej neprinášajú odpovede. Autorka tak prináša témy o psychickom zdraví, problémoch či závislostiach. Do príbehu zároveň vložila trochu magickosti, keďže Debbiena mama máva prorocké sny, no zároveň aj sama Debbie vo svojich snoch prežíva niečo, čo prežíva niekto iný. Snehová vločka je nesmierne vydareným debutom. Som veľmi zvedavá na ďalšie autorkine počiny.

Snehová vločka od Louise Nealon je román primárne určený dospievajúcemu čitateľovi, avšak aj ja si raz za čas rada doprajem “oddych” pri takomto type literatúry. Hlavnou protagonistkou príbehu je osemnásťročná Debbie. Tá žije so svojou matkou a strýkom na mliečnej farme nedaľeko Dublinu. Debbie začína navštevovať vysokú školu v Dubline, denne cestuje viac ako hodinu tam a potom späť domov. Snaží sa nadviazať priateľstvá, lenže s tým mala vždy problém, a tak sa jej to veľmi nedarí ani tu. Príbeh sa netočí okolo vysokej školy, ako som si pôvodne myslela, ale väčšina deja je zasadená práve na mliečnu farmu alebo priamo do Dublinu, kde má nová kamarátka Debbie Xanthe byt. Úvod bol trochu rozpačitý, postupne som sa však do príbehu dostávala aj vďaka dejovej gradácii, alebo som si len zvykla na autorkin štýl. Debbie je prototypom mladého dievčaťa, ktoré to nemá v živote ľahké. Nerozumie si so svojou psychicky chorou mamou a strýko... ten radšej hľadí na dno pohárika. Sama často nerozumie vlastným pocitom, stráca sa, hľadá, no stále nenachádza. Chodí na sedenia k rôznym psychológom, ktoré však prinášajú len ďalšie a ďalšie otázky a žiadne odpovede. A to je len zopár skutočností, ktoré som z príbehu vypichla a ktoré nie sú medzi mladými veľmi raritné, aj preto sa s hlavnou hrdinkou dokáže veľa čitateliek a čitateľov stotožniť. Debbie sa nedá neobľúbiť si. Bežné tínedžerské problémy sa v texte striedajú s ťažšími témami, ako sú napríklad psychické problémy, ktorým tu autorka venuje dostatok priestoru. Za mňa veľmi vydarený debut, v ktorom sa nájde veľa mladých, ale aj starších čitateľov