Nadácia je jedna z najlepších vecí ako som kedy čítal. Celá séria je popi*i dobrá! Prvé tri časti boli prečítané len taký fukot. Hltal som stranu za stranou akoby nemal byť žiadny další deň a boli to posledné knihy, ktoré prečítam. Tento rok vyšli ďalšie dve časti. Pre veľkú radosť vo mne sú o dosť hrubšie. Štvrtú časť som si trochu pošanoval, odkladal ju na neskôr, aby som nemusel netrpezlivo čakať, kým vyjde piata (hej hej, viem, že to vyšlo v češtine, alebo aj v origináli si to viem prečítať. Obe boli skvelé, už to neboli také akčné jednohubky na jeden večer, ale aspoň na dva. Opäť to bolo mega premyslené, pútavé, fascinujúce a neuveriteľne dobré. Asimov vyzrel. Prišli nové postavy, nové zápletky a prepojenia, priplietol narážky na svoje iné knihy. Strašne ma bavili najmä mindfuck momenty, keď som si už bol viacmenej istý kam smeruje, tak zrazu, že nie a potom ešte raz nie a pri záverečnom vysvetlení navyše aj tak čitateľa zneistí či je to ozaj tak ako si myslím. S týmto prvkom veľmi dobre narábal a bol v tom strašne dobrý. V posledných dvoch častiach priniesol a rozvíjal tiež širokú škálu tém od politiky, etiky, sociológie až po ekológiu. Tie, podobne ako Herbert v Dune, konfrontujú priamo aj náš súčasný svet a vkladá nepríjemne otázky a myšlienky do hláv. Fascinujúce, v koľkých témach sa ukázal ako vizionár. Je to hĺbavejšie, ale nie na úkor plynulosti textu, stále je to prudko čtivé a je veľmi náročné to odložiť, aj keď len na malú chvíľku. Neviem akým zázrakom sa stalo, že som siahol po sci-fi knihe, po Asimovovi, keďže som bol celkom zaryto presvedčený, že ma tento žáner dosť míňa (až na pár výnimiek). Bol to len taký náhly popud v kníhkupectve. Ten sa sa však ukázal, že to bol jeden z tých momentov, ktoré mimoriadnym spôsobom obohatili môj čitateľský život. Asimov je boží!