Okej, viem, že už moja prvá veta bude znieť ako absolútne klišé, ale Môj prvý tanec je taká neuveriteľne originálna YA romanca, že ste prosto nemali šancu sa s niečím podobným doteraz stretnúť!
Čakala som, že celý príbeh sa bude točiť okolo nového objavu hlavnej hrdinky, prvého bozku, veľkej drámy tesne pred koncom a srdcervúceho záveru (mimochodom, také knihy milujem!), no Nicola Yoon dokázala...
Okej, viem, že už moja prvá veta bude znieť ako absolútne klišé, ale Môj prvý tanec je taká neuveriteľne originálna YA romanca, že ste prosto nemali šancu sa s niečím podobným doteraz stretnúť!
Čakala som, že celý príbeh sa bude točiť okolo nového objavu hlavnej hrdinky, prvého bozku, veľkej drámy tesne pred koncom a srdcervúceho záveru (mimochodom, také knihy milujem!), no Nicola Yoon dokázala, že to vie potiahnuť oveľa hlbšie. Evie je na svoj vek taká vyspelá, taká vnímavá a taká bystrá, ako máloktorá postava tínedžerských kníh. Navonok je vždy nad vecou, veselá a bezstarostná, no vo vnútri ju ťaží boľavý rozvod rodičov, kvôli ktorému prestane úplne veriť na lásku.
Miestami môže byť smutné pozorovať mladučké dievča presvedčené o tom, že svet je jedno príšerné a skazené miesto plné podrazákov, no na druhú stranu sa s jej triezvym pohľadom dokážete stotožniť a priať si, aby tak skoro nezažila to, s čím sa stretávajú oveľa starší. Aj napriek smutnej atmosfére, ktorá presakovala medzi riadkami, som sa nemohla prestať usmievať popod fúz vediac, že všetko sa čoskoro zmení.
A mala som pravdu. Kde je vášeň, tam je cesta. Evie sa zamiluje do tanca, do života a do hudby ako takej, aj keď sa jej sprvu nechce. Celý príbeh tak naberá radostný nádych a konečne sa to začína podobať na vyššie zmienené klišé, ktoré je však okorenené o jednu superschopnosť – Evie pri pohľade na bozk zaľúbeného páriku dokáže vidieť jeho minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, dokonca odhalí presné okolnosti ich rozchodu.
Predstavte si, že kráčate chodbami školy a nevidíte okolo seba nič iné, len vzťahy, ktoré nevyšli. A tak vzniká more sĺz, teda aspoň u mňa, keďže sa na každú dvojicu vždy veľmi rýchlo naviažem a potom nedokážem predýchať, že im to nevyšlo. Evie však nestráca chladnú hlavu, na vec sa dokáže pozrieť s odstupom, a preto ani tie najhoršie udalosti nevyznievajú ako až taká veľká tragédia.
S prekladom sa šikovne pohrala jedna z knižných blogeriek @danysbooks a aj vďaka nej bol príbeh taký smutno-krásny. Výrazy ako „do svätého hovna“ budem odteraz používať už navždy.??