Škrabot bol na Instagrame svojho času veľmi populárny, siahli ste po ňom aj vy alebo vás táto vlna obišla? Ja som po ňom túžila už vtedy, no k činom som sa dokopať nevedela, avšak akonáhle som sa dozvedela, že sa chystá autorova ďalšia kniha Kladivo, nevydržala som. Je to presne môj žáner – triler, kde nikdy nič nevychádza podľa plánu, kde postavy menia svoje tváre častejšie ako ponožky, kde neviete, čo je realita a čo je fantázia, a v ktorom nechýbajú hororové prvky. No jednoducho presne moja šálka kávy. Štýl písania Petra Derňára sa mi pozdával hneď od začiatku, hltala som každé jeho slovo a väčšinu príbehu som ani nevnímala, kde v časopriestore sa práva nachádzam, musela som len čítať a čítať. Priznám sa, druhá časť sa mi nepozdávala už toľko ako prvá, predsa len vždy ironického štyridsiatnika Petra som si obľúbila o niečo viac, no aj napriek tomu ma celkový zážitok veľmi bavil a záver mi takmer vyrval srdce z hrude. Skvelo premyslené do posledného detailu, pospájané tak, aby do seba všetko krásne zapadlo, avšak s priestorom na nezodpovedané otázky, o ktorých bude čitateľ uvažovať ešte dlho. Ak sa bojíte tmy, toto nebude asi vaša šálka kávy, ale ak máte chuť na originálny námet a zimomriavky po celom tele, Škrabot je tu pre vás.

Novinár Peter Derňár napísal svoju prvú zbierku poviedok už ako štvrták na základnej škole a za jednu z nich bol ocenený v celoštátnej súťaži, ktorá už dávno neexistuje. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave sa pustil do písania scenárov a stal sa laureátom scenáristickej súťaže Cena Tibora Vichtu v kategórii Internetový seriál. Literárny debut Škrabot venoval pamiatke starých rodičov, ktorým v desiatich rokoch sľúbil, že sa stane spisovateľom. Ten deň konečne nastal a slovenskí milovníci napätia a hororov sa majú na čo tešiť. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni. Veľmi opatrne načrtnem dej, lebo do takýchto príbehov treba vstupovať s čistým štítom. Začiatok sa vám azda bude zdať príliš rozťahaný a nudný. Postavy, ktoré sa mihnú na prvých stranách, sú pre ďalší dej nepodstatné a pokojne na ne hneď zabudnite. Dôležitý je iba Peter. Je čerstvo rozvedený, žena proti nemu hucká dcéru, zdá sa mu, že jeho práca redaktora bulvárneho webu trvá už sto rokov a začína mať intenzívny pocit, že by mal na chvíľu vypnúť. Pri surfovaní po internete narazí na terapiu tmou. Nikdy predtým o ničom takom nepočul. Jedná sa o domčeky bez okien, v ktorých klient trávi čas v úplnej tme a tichu, pričom ho obsluha zásobuje každý deň čerstvým jedlom (samozrejme taktiež bez svetla). Rôzne internetové stránky sľubujú nevídaný zážitok, upokojenie mysle, nahliadnutie do najskrytejšieho vnútra, ale najme relax a prekonanie vlastných strachov. Keďže Peter je viac-menej samotár, navyše dosť poznačený rozvodom, nápad sa mu pozdáva a vrhne sa do dobrodružstva. Keď sa za ním zavrú dvere milého malého domčeka, začína peklo. Bola som napätá ako struna. Autor perfektne vykreslil temnú a tiesnivú atmosféru. Zo stránok knihy vanula hrôza. Keď som sa aj niekedy pohrávala s myšlienkou na terapiu tmou (hoci moja arachnofóbia kričí nie), po tejto knihe ma nikto ani párom volov nedostane do miestnosti bez okien. Druhým hrdinom je filmár Tomáš. Nejako sa mu nedarí, natáčať trápne reklamy a televízne seriály ho už nebaví. Zdedil dom so záhradou a keďže predaj dedičstva viazne, rozhodne sa osobne skontrolovať majetok. Miesto na neho pôsobí priam magicky. V hlave mu skrsne niekoľko nápadov. Usmieva sa a čitateľovi postupne vstávajú vlasy dupkom. Kapitoly sú poprekladané čiernymi stranami, na ktorých sa odvíja príbeh z roku 1893. Tieto minikapitolky považujem za fajn nápad. Výborne zvyšujú napätie a po kúštičkoch odkrývajú hrôzy postihujúce niekoľko generácií. Každé zlo má svoj začiatok. Aj to vymyslené v knihe, aj to skutočné, s ktorým sa stretávame v reálnom svete. V rozprávkach vždy víťazí dobro, lenže Škrabot nie je rozprávka. Najstrašnejšie je, že by sa tento príbeh mohol (až na niekoľko drobností) pokojne stať aj v realite. Bŕŕŕŕ. Časť knihy o Petrovi bola vynikajúca a nemám čo vytknúť, až na nepodstatné omáčky na začiatku, no tento pocit zrejme spôsobili len moje nedočkavé oči prahnúce po napätí. V druhej polovici, kedy na scénu vstúpil Tomáš, napätie kleslo dolu, nakoľko som tušila, čo je vo veci. Ku koncu dej opäť nabral grády a autor má na svedomí moje ponocovanie, lebo ruky ani za nič nechceli pustiť knihu. Prečítala som ju na jedno otvorenie. Mám rada hororové filmy, nebojím sa a milujem napätie. Trilerov s hororovou tematikou som však čítala pomenej, pretože filmové „ľakačky“ mi prinášajú väčší pôžitok ako literárne, no rada konštatujem, že atmosféra Škrabotu bola výborná a temno-temná. Peter Derňár namiešal silný kokteil hrôzy a na záver nezabudol položiť čerešničku na debutantskú tortu. Na poslednej strane mi doslova stiahlo žalúdok.

Dnes som čítala do najmenej do tretej rána, aby som zistila ako to dopadne. Síce na posledných 40 stranách ma vyplo, takže som ju musela dokončiť až ráno - a dobre som urobila, lebo pravdepodobne by som po konci nezaspala. Celý dej sa točí okolo pobyte v tme - na týždeň sa necháte zavrieť do úplnej tmy, kde jete zdravo a snažíte sa zresetovať. Petrov život je v troskách a rozhodne sa to skúsiť. Na druhej strane je Tomáš - filmár, ktorý má dosť točenia reklám a po neúspešnom projekte sa niečo v ňom zlomí. Lenže čo spojí týchto dvoch ľudí? Podľa mňa knihy tohoto žánru by mali spĺňať tieto 3 kritéria - správne stupňovanie deja, dobré dávkovanie informácií a štipku (alebo aj vrece, ako si to vyžaduje príbeh) nadprirodzena, ktoré sa (ne)vysvetlí. A autor neskutočne dobre skombinoval tieto veci. Ani by ste nepovedali, že je to jeho debut! Veľmi som si užila túto knihu, nielen preto, lebo dokázal splniť všetky 3 kritériá, ale hlavne vytvoril veľmi dobré postavy, ktoré nemali jednoduché osobnosti. A taktiež úžasnú backstory, z ktorej mi len sánka padala. Milujem keď autor si dá záležať na pozadí a tento to krásne vyšperkoval, napr tým, že zakomponoval aj pohľady z minulosti. Netrpezlivo budem čakať na ďalšie dielo z pera Petra Derňára, pretože už teraz viem, že ma nesklame!