Kroniky prachu bola pre mňa jedna z najočakávanejších kníh tohto roku. Pokukovala som po nej odkedy obletela české bookstagramy a veľmi ma potešilo, že bola tento rok preložená aj do slovenčiny. Splnila však moje veľké očakávania? Ide o historický román, ktorého hlavnou hrdinkou je 19 ročná knihomoľka Animant a dej sa odohráva prevažne v Londýne v roku 1890. Animant nelákajú plesy, šaty a neustále hľadanie manžela, ktoré jej mama organizuje. Rozhodne sa preto odísť z menšieho mesta do Londýna a pracovať ako asistentka knihovníka v knižnici. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol, skvelo opísala postavy, ktoré som si hneď obľúbila a takisto prostredie, hlavne samotnú knižnicu. Dej bol presne taký, na aký som v historických románoch zvyknutá, pomalší, avšak aj tak si kniha neustále držala moju pozornosť. Nenudila som sa ani chvíľku a užívala si každý detail, každú malú udalosť, ktorá sa udiala. Okrem romantickej linky autorka do knihy zakomponovala aj témy (ne)rovnosti mužov a žien, bohatých a chudobných či predsudky a rasizmus. Kniha tak neponúka len obyčajný romantický dej, ale aj myšlienky ohľadom tolerancie a rovnosti, ktoré boli v knihe úplne prirodzené a nie na silu dosadené. Osobne som knihu nevedela odtrhnúť z ruky, bavil ma kazdučký detail a pokojne by som zvládla, keby mala kniha aj viac strán. Bolo to milé, romantické, občas vtipné a občas na zamyslenie. Jediné negatívum bol príliš krátky záver, rozpísaný na pár strán. Ani to však neubralo z môjho nadšenia a kniha sa zaradila medzi moje najväčšie obľúbenosti tohto roku. Nakoniec ešte vychválim nádhernú obálku, ktorá učaruje snáď každému knihomoľovi. Túto knihu určite odporúčam, nečakajte však akciu a rýchly dej, ide o historický román. Nazvala by som to romantikou pre mladé knihomoľky, ale podľa mňa učaruje aj tým starším.