Sme v istom zmysle poľutovaniahodní, my ľudia doby súčasnej. Celý svet nosíme v malej krabičke v ruke, celý svet sa nám ale cez ňu pravidelne ohlasuje. Dostali sme obrovskú herňu, cukráreň, ale sme ako deti - nevieme, kedy máme dosť. Ťukáme, klikáme, "swajpujeme" a ak aj nemáme obsedantnú potrebu refreshovať, aby nám náhodou čosi neušlo, každú chvíľu sa nám niečo a niekto pripomína. Všimli ste si?...
Sme v istom zmysle poľutovaniahodní, my ľudia doby súčasnej. Celý svet nosíme v malej krabičke v ruke, celý svet sa nám ale cez ňu pravidelne ohlasuje. Dostali sme obrovskú herňu, cukráreň, ale sme ako deti - nevieme, kedy máme dosť. Ťukáme, klikáme, "swajpujeme" a ak aj nemáme obsedantnú potrebu refreshovať, aby nám náhodou čosi neušlo, každú chvíľu sa nám niečo a niekto pripomína. Všimli ste si? Kedysi bolo nepísané pravidlo nikomu nevolať PRED ôsmou a PO deviatej. Dnes vám príde správa aj o pol jednej v noci (a nemyslím len zúfalé opilecké volania po láske) či pred šiestou ráno. Lebo veď si to takto nájdete čo najskôr.
Nepíšem nič nové. A možno z toho niekto bude viniť aj Gelonga Thubtena. Lenže on veci len skrátka presne pomenúva. Všetko, čo spôsobuje, že nám bzučí v hlave aj vtedy, keď sa potrebujeme uvoľniť. Že naša pozornosť je sústredená len pár sekúnd, chceme všetko dostávať rýchlo a v skratke. Neviem ako vy, ale ja som bola v stave, že ani masáž som si neužila. Celý čas mi šrotovala hlava a najhorší bol moment, keď masér povedal "teraz vás nechám oddychovať" a vytratil sa. Tie nekonečné minúty ubíjajúcej nečinnosti, počas ktorých som si začala uvedomovať každé nepohodlie. Toto ma odnaučili až deti, hoci teda pri nich som si luxus masáže dopriala asi tak päťkrát. A teda za odpadnutím na stole bola viac ako relaxácia vyčerpanosť.
Ale späť ku knihe. Túto my ľudia doby súčasnej bytostne potrebujeme. Gelong, ktorý sa stal z herca mníchom a meditáciami strávi doslova roky (akože vkuse, štyri roky v ústraní, sám so sebou, hodiny meditujúc) vám vysvetlí, že naučiť sa tomuto umeniu je základ pre (znovu)nastolenie vnútorného pokoja a vypnutie toho bzukotu. Že nikdy sme to nepotrebovali viac. Vyvracia mylné predstavy o tom, čo to tá meditácia je. Neodkväcnete po nej, ani nebudete neznesiteľne predchnutý levitujúci vesmírny superpohoďák. Páči sa mi jeho prirovnanie, že je to ako stáť pri ceste. Sledujete autá, občas do nejakého nastúpite, ale neviete, kam vás unesie. S meditáciou budete schopní autá - vaše myšlienky - len pokojne sledovať bez toho, aby ste do niektorého skákali. Wau, toto fakt potrebujem vedieť.
Idete do toho so mnou?