Oblúkom som sa vždy vyhýbala knižkám s manželskými témami. Takéto knižky čítam iba výnimočne, pretože si nemyslím, že by som z mojej pozície mala posudzovať také hlboké partnerstvo. Avšak láka ma nazerať pod povrch takej krehkej veci. Vravím si, že ma to možno v mnohom naučí, aká mám byť vo vzťahu, aby som nespravila nejakú rozvášnenú hlúposť. V tejto knižke sa naozaj píše presne o tom, čo som vždy považovala za ťahúňa takýchto románov. Ako nepohnojiť svoje manželstvo. Je to veľmi ťažké. Nikto nemá recept na šťastné a nekonfliktné súžitie. Zároveň však knižka ukazuje, že ak je vzťah bezproblémový, niečo je zle. Samozrejme, toto nie je niečo, čo by sa medzi sebou mohlo porovnávať. Hlavní sú aktéri. Práve tí dvaja, čo si dočasne vydiskutujú svoje obojstranné víťazstvo. Hlavné postavy manželstva. Ak títo dvaja nie sú silní, spadnú. Nech už sa pýšia obrúčkou či nie. Hlavné postavy v DP boli nesmierne sympatické. Obe. Sylvia je skvelou matkou aj dcérou, má výborné nápady a to, že častokrát konala pudovo jej naozaj nemôžem vyčítať, pretože naozaj neviem, či by som nebola v jej situácii ešte horšia :D Práveže sa mi páčilo, že nechcela nečinne sedieť a utápať sa, ale snažila sa skrášliť manželstvo, dom aj celkovo vzťahy medzi sebou. Dala všetko do toho, aby svojho manžela príjemne prekvapila a okorenila svoje ustávajúce manželstvo. Ktoré, samozrejme, fungovalo úplne perfektne, ale keď už sa do hlavy dostane ten potvorský červíček,... poznáte to... niet sa kde skryť. Zároveň však ukázala, že bezhlavosť nie je vhodná do manželstva. Že je vhodné mať odstup a jednať s čistou hlavou. Koniec koncov, to sa zíde vždy. Práve Sylvia ukazuje, čo je tým kľúčom k pohode, aj keď sama hovorí, že to nie je niečo ľahko definovateľné. Na druhej strane Dan. Neviem si pomôcť, no typický chlap. Jednoducho si z ničho nič nerobí. Žije si svoje, myslí si svoje, robí si svoje :D Je však super otcom aj manželom. Snaží sa zabezpečitť svojej rodine nie domov, ale rovno veľkolepé bezpečné kráľovstvo v bavlnke. Knižka poukazuje na jeho nie práve najpríjemnejšie okamihy a vzťahy so svokrou a svokrom, ale aj o tom to je. Ako sa snaží neukazovať svoje nočné mory pred človekom, ktorého miluje, aby mu nespôsobil trápenie. Spolu mi však vôbec neprišli stereotypní, práve naopak. Páčil sa mi koncept ich vzťahu, ako dobre sa poznali, dopĺňali a nestrácali čas dlhými nezmyselnými rozhovormi. Fungovali zladene. Knižka však vo vedľajších líniách opisuje aj mnohé iné spojenia. Stroskotané manželstvá, lásku medzi mužom a mužom a na celý život, rodiacu sa lásku, zabudnutú lásku, zvädnutú lásku,... Rovnako ako všade okolo nás. DP sa odohráva v zrelej dospelosti dvoch inteligentných ľudí, ktorí majú svoju krásnu a zosúladenú rodinku. Pracujú na svojej kariére a zároveň sa snažia mať čas aj pre rodinu, pomáhať si a spríjemňovať si čas spolu, aj keď prekvapenie sa nie vždy blížia výsledkom k zámeru. Knižka je plná nečakaných prekvapení. A to nie len prekvapení, na korých sa Sylvia s Danom dohodli, aby prebudili ich ževraj stereotypný fádny život, ale mnohých prekvapení práve to, čo chcelo byť skryté navždy, alebo aj nepríjemných prekvapení, ktoré by niekoho mohli odradiť a zraziť na zem, ale v tejto knižke sa nikto nevzdáva. Na prvý pohľad sú Winterovci normálnou obyčajnou rodinkou, ale žiadna rodina nie je príliš fádna na to, aby nemohla mať svoj vlastný pútavý príbeh. Knižka sa mi čítala prekvapivo ľahko, rýchlo a ani som si nevšímala ako plynie čas. Celý príbeh mi prišiel tak prirodzený a živý až je tomu ťažké uveriť. Obľúbila som si všetky postavy. Nespomínam si, že by DP malo nejakého záporáka, ktorý by to celé skazil. Páčila ma ostrosť Sylviinej kamarátky, aj prezieravosť iného suseda. Ukazuje to, že každý sme originál a každý máme právo správať sa inak, každý máme iné implulzy, ktoré nakopávajú naše konanie a v konečnom dôsledku sa každý snažíme robiť svoje maximum. Jediným aspektom, ktorý mi trhal žily, bol nie priveľmi vydarený počeštelý preklad typu ,,báječný". Pre mňa však je knižka skutočne krásnym prekvapením a odmenou po skúške. Verím, že svoju jednoduchosťou, hromadou krásnych myšlienok a vtipom dokáže spríjemniť každú chvíľku komukoľvek.

Sophie Kinsella som doteraz vnímal ako autorku ľahkých, vtipných romantických príbehov. Napísať vydarený román v žánri "chick-lit" je pomerne náročné, no táto britská spisovateľka to zvláda so šarmom jej blízkym. Keď vydavateľstvo Lindeni ohlásilo preklad jej novej knihy, potešil som sa. Podľa anotácie sa zdalo, že pôjde o ďalší úspešný zárez v nastolenom smere. Lenže ako sa ukázalo, aj Sophie Kinsella vie zaťať hlbšie a priniesť psychologicky prepracovanejší dej. Dokonalé prekvapenie sa venuje rôznym témam, i keď spočiatku prevažuje jedna - snaha spestriť si manželský život a predísť tak prirodzenému stereotypu. Táto kniha má v porovnaní s inými Kinsellovej dielami trochu pomalší rozbeh. Dozvedáme sa o manželskom spolunažívaní Sylvie a Dana, dokonalého páru s dvoma utešenými deťmi, ustáleným domovom a bežnými starosťami. Keď si však uvedomia, že ich život ešte zďaleka nekončí, začnú sa na všetko pozerať z iného uhla pohľadu a postupne sa dostávajú na povrch viac i menej závažné trhliny v ich vzťahoch, práci i minulosti. Následne sledujeme ich vzájomnú snahu o čo najväčšie, najlepšie a najnečakanejšie prekvapenie. Práve táto časť je zdrojom vtipných momentov, keďže úsilie oboch protagonistov väčšinou končí úplne opačne, ako si naplánovali, a dochádza k rôznym nedorozumeniam. Všetko našťastie dokážu zvládnuť, čo pôsobí sympaticky a veríte, že napokon to ich manželstvo ustojí. Medzi riadkami však čitateľ tuší, že pod povrchom buble niečo dramatickejšie. A tým je vzťah Dana s už mŕtvym svokrom. Sylviin otec umrel pred dvoma rokmi a ona si ho uchovala v pamäti ako obľúbeného, charizmatického, úspešného a bohatého muža - ideál, aký Dan nikdy nedosiahne a vždy bude v jeho tieni. Tento motív sa napokon ukáže ako jeden z hlavných, aj keď mu autorka spočiatku nevenuje až takú veľkú pozornosť.Čo by som inde vnímal ako silené hromadenie námetov pri vyčerpaní predošlých, tu vyzerá ako premyslené skladanie mozaiky z pestrých kameňov. Sophie Kinsella sa zase raz prejavila ako šikovná rozprávačka, každý motív má svoje pevné miesto a čo je hlavné - celý čas máte dojem, že nielen Dan a Sylvia, ale aj všetky vedľajšie postavy sú skutočné osoby z mäsa a kostí. Ľudskú atmosféru dotvára množstvo zaujímavých charakterov - od susedov cez príbuzných až po Sylviiných kolegov. Pracuje totiž v múzeu, ktorého majiteľka sa vehementne vyhýbala všetkému novému a modernému, až kým neprišlo na lámanie chleba. Inštitúcia musí vykazovať zisk, a ak sa tak rýchlo nestane, budova sa premení na byty. V snahe zachrániť múzeum možno vybadať krásnu paralelu s úsilím zapracovať na manželstve Sylvie a Dana. Záverečné rozuzlenie a odhalenie pravého dôvodu ich odlúčenia je pútavé a originálne. Dokonalé prekvapenie tak napokon čaká aj na čitateľa, ktorý je uspokojený, lebo každá dejová línia sa pekne uzavrie a žiadna vo vás nezanechá pocit trpkosti. Na to je Sophie Kinsella príliš skúsená a, ako vidieť, má svoje postavy rada. Je skvelé, že vydavateľstvo Lidneni sa podujalo na preklad jej románu. Dúfam, že neostane iba pri ňom, bola by škoda pustiť takú skvelú spisovateľku.

Dokonalé prekvapenie je jedna z tých kníh, ktoré vás na prvý pohľad až tak nezaujmú, no aj tak vás niečo ťahá k tomu, aby ste si ich prečítali. Už podľa anotácie je možno vidieť, že je to kniha, ktorá je určená skôr pre staršie ročníky. Sama som si nebola úplne istá, či aj ja spadám do kategórie, pre ktoré je táto kniha určená, ale rozhodla som sa jej dať šancu. A s výsledkom som bola pomerne spokojná. Na prvý pohľad nenápadný príbeh v sebe skrýval oveľa viac ako by sa mohlo zdať. Sylvia a Dan majú šťastné manželstvo. Všetko robia spolu, majú spoločné záujmy, no keď sa dozvedia, koľko spoločných rokov ich ešte čaká, chytí ich zdesenie. Radosť zo vzťahu vystrieda strach zo stereotypu. Ako okorenenie manželstva si vymyslia rôzne aktivity a milé prekvapenia. Postupné prekvapenia však prinesú zaujímavé zvraty a srdcové odhalenia. Musím uznať, že Dan mi bol od začiatku strašne nesympatický. K Sylvii sa podľa mňa správal nevďačne a vôbec si ju nevážil. Naoko šťastné manželstvo vôbec nebolo až také šťastné. Viem, že cieľom bolo, aby bolo ich manželstvo zachránené, ale občas som si priala, aby sa radšej rozviedli. Sylvia si podľa mňa zaslúžila niekoho, kto ju viac ocení. Jednotlivé prekvapenia boli veľmi milé - večera, báseň, ľúbostný odkaz, uvarené obľúbené jedlo. Boli to v podstate úplne bežné veci, ktoré by sme mali robiť stále, no berieme ich za samozrejmosť a často na ne zabudneme. Táto kniha mi pripomenula, aké dôležité dokážu byť aj maličkosti a že vzťah je ako kvet - čím viac sa oň staráme, tým bude krajší a bude prosperovať. Kniha bola písané sviežim, nenáročným štýlom, ktorý vás neunudí a nebude vám ani prekážať. Jednotlivé kapitoly boli doslova nabité emóciami, ktoré vás naplno pohltili. Kľúčovou témou bola práve ľúbostná zápletka, a preto mi občas chýbalo niečo na rozptýlenie. Dej sa v podstate točil len okolo manželstva našich hlavných hrdinov s cieľom odhaliť tajomstvá, ktoré boli dlhodobo ukryté. Aj napriek tomu, že sa mi kniha čítala dobre, po odhalení všetkých intríg mi chýbala istá iskra, niečo, čo by príbeh ďalej ťahalo a posúvalo. Koniec bol vymyslený naozaj veľmi dobre a bolo to zaslúžené ukončenie celého príbehu. Dokonalé prekvapenie je romantická oddychovka, ktorá vás chytí za srdce. Ja som prežívala tento romantický príbeh ako keby sa dial priamo vedľa mňa. Občas sa síce našlo pár hluchých miest, keď som sa trošku nudila, nebolo to však nič vážne a časté, a preto mi to nejako extra nepokazilo čítanie. Knihu by som zaradila medzi klasické romantické príbehy, ktoré vám pomôžu príjemne stráviť popoludnie. Pokiaľ si aj vy chcete pripomenúť, aká dôležitá je v živote láska, rozhodne dajte šancu tomuto titulu. Dokonalému prekvapeniu by som udelila nakoniec štyri lajky. Knihu by som odporúčila rovnako mladším, ako aj starším čitateľom a pevne verím, že sa vám zapáči aspoň tak veľmi ako mne.

Sophie Kinsella je britskou autorkou niekoľkých bestsellerov, ktoré sa predávajú po celom svete. Práve teraz prichádza s novinkou, ktorou som sa chcela presvedčiť, či jej riadky skutočne stoja za to. Sylvia a Dan sú manželmi už desať rokov. Majú spolu dve deti, ich život je ukážkový. Rozumejú si až tak, že jeden za druhého dokončujú svoje vety. Ich manželstvo je šťastné a myslia si, že sa dokonale poznajú, až kým im jedného dňa lekár nepovie, že spolu prežijú ešte ďalších šesťdesiatosem rokov. V panike a snahe oživiť si manželstvo, prídu na spôsob, ako prežiť nastávajúce nekonečné roky, ktoré ich čakajú tak, aby ich vzťah nezovšednel. Dokonalé prekvapenie je román o manželstve. O tom, že aj tí, o ktorých si myslíme, že ich skutočne a dôverne poznáme, nás niekedy dokážu prekvapiť. A veľmi nemilo. Tento príbeh je skvelým príkladom toho, že aj tak jednoduchý a jednoducho napísaný príbeh občas dokáže povzbudiť na duši, hoci vás nemusí úplne nevyhnutne nejakým spôsobom obohatiť či zasiahnuť.Kniha Dokonalé prekvapenie Ja som sa doň pustila z dôvodu obrovskej potreby prečítať si konečne niečo bež zbytočných očakávaní a niečo, po čom nebudem ani zamak sklamaná. Nutne som potrebovala siahnuť po takej tej peknej a milej rozprávke so šťastným koncom, ktorá jednoducho splní svoj účel. A záverečné, nie veľmi predvídateľné vyvrcholenie bolo v tomto prípade len príjemným bonusom. Sylvia s Danom sú veľmi sympatické postavy, ktoré vás svojimi pokusmi okoreniť ich vzťah nejedenkrát pobavia, minimálne vám vyčaria úsmev na tvári. Niektoré prekvapenia, ktoré si pre seba navzájom prichystajú, totiž končia fiaskom. Po prečítaní tejto knihy zistíte, že aj to najúžasnejšie prekvapenie s tým najlepším možným úmyslom nemusí vždy dopadnúť dobre. Dokonalé prekvapenie by som opísala ako sondu do manželstva a jeho najtajnejších zákutí. Celé to pôsobí veľmi prirodzene, reálne a nenútene. Pravdaže, vyskytlo sa tu zopár vecí, ktoré by som bežnými nenazvala, no nič absurdné a rušivé ma v deji nezaskočilo. Knihy od Kinselly sa vyznačujú svojskou ľahkosťou, jednoduchosťou a možno aj takým tým nádychom reality. Opisuje v nich veci, ktoré sa nám, obyčajným ľuďom dejú a potýkame sa s nimi každý deň. Priznám sa, že ja nie som skalný fanúšik takýchto príbehov, no občas pociťujem neutíchajúcu potrebu zvoľniť a ponoriť sa do niečoho ľahkého, pri čom nemusím priveľmi premýšľať. A ak budem mať niekedy opäť raz chuť siahnuť po niečom, pri čom zaručene vypnem, už viem, ktorým smerom sa mám uberať. Kinsella je totiž istota. Priemerná, ale stále istota.