Slepé škvrny po prvýkrát vyšli v maďarskom jazyku. Tento rok, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, román vyšiel aj v slovenčine. Anotácia sľubuje príbeh o štyroch mladých ľuďoch, ktorých osudy sa prepletú. Musím sa priznať, že prečítať Slepé škvrny mi trvalo o čosi dlhšie, ako som predpokladala. Nešlo o to, že kniha by nebola dobrá, ale jednoducho sa nejednalo o kúsok, v ktorom sa stránk...
Slepé škvrny po prvýkrát vyšli v maďarskom jazyku. Tento rok, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, román vyšiel aj v slovenčine. Anotácia sľubuje príbeh o štyroch mladých ľuďoch, ktorých osudy sa prepletú. Musím sa priznať, že prečítať Slepé škvrny mi trvalo o čosi dlhšie, ako som predpokladala. Nešlo o to, že kniha by nebola dobrá, ale jednoducho sa nejednalo o kúsok, v ktorom sa stránky obracajú samé. Potrebovala som si dopriať čas, aby som spracovala to, čo autorka chcela sprostredkovať svojim čitateľom. Pri Slepých škvrnách som prežívala celú škálu pocitov.
V poslednom čase som prečítala veľa kníh, ktoré sa končili relatívne šťastne, takmer rozprávkovo. Od tejto to nečakajte. Autorka hrdinov vôbec nešetrila a každá stránka dýcha skutočným životom. Žiadne ružové okuliare, žiaden princ na bielom koni, iba holá a občas dosť krutá realita. Ako som už spomínala, dej sa zameriava na osudy štyroch postáv. Začnem od tej, na ktorú som si nevytvorila žiadny názor.
Helena, Adamova veľká láska. Vlastne asi beriem späť to, že som si na ňu nevytvorila žiadny názor. Hnevala som sa na ňu počas čítania celej knihy. Za to, aký vplyv mala na život jedného človeka, ktorý mohol vyzerať úplne inak. Aj keď to neurobila zámerne a tu sa zasa len ukázalo, akí sme my ľudia omylní a veľakrát spôsobíme čosi, čo vedome nechceme (aj tak som na ňu mala dosť ťažké srdce).
Martin, Adamov brat, bol kapitola sama o sebe. Toho som mala striedavo rada a striedavo som sa naňho hnevala. Ale hnevala som sa naňho naozaj iba občas. Nuž, bratská rivalita zrejme nepozná hraníc a tobôž nie vtedy, keď ide o ženu.
Ďalšou hrdinkou bola Sofia, ktorá do príbehu vstupovala prostredníctvom svojho denníka. Adamovi skrížila cestu v ťažkej životnej situácii a vzťah ich dvoch na mňa pôsobil asi tak príjemne ako ostrý kamienok v topánke, ktorý vás obťažuje pri chôdzi len kvôli tomu, že ste príliš lenivý na to, aby ste danú situáciu vyriešili.
No a Adam. Nuž… na začiatku to bol môj veľký favorit, hrozne som mu držala palce, aby našiel svoje vytúžené šťastie. Zhruba od polovice knihy moje sympatie k nemu zmizli ako lusknutím prsta. Mám rada, keď sa postava počas deja vyvíja a je na ňom poznať zmena. Lenže pri Adamovi by som bola asi radšej, keby sa žiadna zmena neudiala. Ale áno, boli tam náznaky, že presne takto dopadne. Znovu sa ukázalo, čo všetko môžu spôsobiť nesprávne životné rozhodnutia.
Čo mne asi najviac na knihe prekážalo, bolo striedanie rozprávača. Raz Adam rozprával svoj príbeh z pohľadu prvej osoby, potom sa odrazu rozprávač zmenil na tretiu osobu. Na začiatku ma to dosť vyrušovalo, ale potom som si akosi zvykla.
Ďalšou vecou, ktorá mi vadila, boli rozhovory umelcov. Dlho som nedokázala pochopiť, čo tam robia, prečo tam sú a či to je vôbec k niečomu dobré. Až v pokročilejšom štádiu čítania som konečne pochopila (aspoň si to myslím), prečo tam sú a že autorka mala svoj dôvod, aby ich zakomponovala do príbehu.
Slepé škvrny sú rozdelené na štyri časti. Prvé dve časti som čítala veľmi, veľmi, veľmi dlho. Ale posledné dve som zvládla za jeden večer. Myslím si, že táto autorkina prvotina je vhodná skôr pre náročnejšieho čitateľa. Nepatrí medzi tie jednohubky, ktoré zhltnete takmer okamžite a o chvíľu už ani neviete, že ste niečo čítali. Som rada, že som si Slepé škvrny prečítala a autorka mi dovolila nahliadnuť do obdobia, v ktorom som ešte ani nebola na svete a mohla som všetky radosti (no hlavne starosti) prežívať s hlavnými hrdinami.