Poznáte ten pocit, keď siahnete po príbehu, no netušíte, čo sa v ňom skrýva? Keď prvýkrát otvoríte knihu a vaše oči začnú kĺzať po stranách tak prirodzene, ako keď sa chcete zhlboka nadýchnuť? Štýl písania Priznám sa, že netuším, ako napísať recenziu na túto knihu. Neviem, ako poskladať slová do viet, ktoré by dostatočne ocenili krásu a myšlienku príbehu. Autorka píše surovo krásne, ak niečo také vôbec existuje. Pri čítaní niektorých riadkov som mala slzy na krajíčku, no neraz mi aj kvapli na papier (ešteže tie strany nie sú tenučké a pekne to zaschlo). Toľké emócie, koľké sa vo mne počas čítania vystriedali... WAU. Skladám pred autorkou klobúk, pretože vytvorila dielo podobne silné a večné ako moja srdcovka Charlieho malé tajomstvá. Dielo je vyrozprávané v tretej osobe, no aj tak sme vo väčšine v Anabellinej hlave plnej myšlienok a spomienok. Čitateľ cíti rovnaké zúfalstvo a smútok, akým si prechádza ona. Sleduje ju na ceste k prijatiu a je s ňou počas vzostupov a pádov. Na 320 stranách som cítila všetko, čo možno cítiť, niekedy aj viac. Bola to zmes smútku, úzkosti, ale zároveň aj hrdosti a radosti. Zistila som, že nie je podstatné, kto je proti vám, ale kto stojí za vami. Už teraz sa neviem dočkať, kedy si od tejto autorky prečítam viac, pretože toto bola ako jazda na emočnej dráhe. Moje hodnotenie: 5/5* Dej a postavy Hlavná hrdinka diela, Anabelle, si prešla peklom, ktoré ju dohnalo k úteku. Uteká z domu, pred minulosťou, no čo je dôležitejšie, uteká pred sebou. Táto postava nie je ako každá iná. Nedokážem ju k nikomu prirovnať, pretože je každým. Každé dievča, ktoré si v živote prešlo problémom či tragédiou, sa v nej do istej miery spozná. Nemyslí si, že má nárok na šťastie. Kto by naň ale mal mať právo? Kto je dosť kompetentný na to, aby jej ho zakázal? Našťastie, na svojej ceste Amerikou nie je sama a spoločnosť (hlavne morálnu) jej robí dedo Ed. Starkého som si obľúbila, pretože to nebol žiaden zbytočne nóbl dedko, ale príjemný, vtipný, miestami preafektovaný dedušo, s ktorým by ste chceli tráviť prázdniny. Jeho talianske frázy neraz odľahčili situácie, do ktorých sa s Anabelle dostali. Autorka do príbehu zakomponovala viacero postáv, ktorých Anabellina podpora ma hriala pri srdiečku. Obzvlášť, keď vezmeme v úvahu hlavnú zápletku diela. Jej priatelia boli jej podporou kedykoľvek ich potrebovala, ba dokonca niekedy aj vtedy, keď sa na to necítila. Skvele vykreslené boli aj rodinné vzťahy, pretože na základe Anabellinho a Malcolmovho podpichovania dielo nabralo na reálnosti a dostalo ďalší rozmer. Anabellina cesta naprieč USA začína v Seatli, jej rodnom meste. Má v pláne prebehnúť celé USA, hoci nevie, čo očakáva od cieľa. Niekedy to však nie je cieľová páska, ale samotná cesta, ktorá je podstatná. Čítať tento príbeh bolo ako pohladenie pre dušu po náročnom dni. Akoby sa vám niekto snažil povedať. že všetko bude v poriadku aj napriek problémom, s ktorými sa vyrovnávate. Lebo bude. Na konci každého zlého sna predsa musí vyjsť slnko a prebudiť nás. Moje hodnotenie: 5/5*

Román Jedno srdce, jedno telo, jeden svet nie je typickým dielom žánru románu pre mladých dospelých, ale vkusne a s citlivosťou vlastnou predovšetkým dospievajúcim popisuje pocity mládežníckej komunity, jej problémy spojené s dospievaním, chápaním samého seba, svojich rozhodnutí a činov a rovnako činov ostatných, vyrovnávaním sa so svojou osobnosťou či hľadaním svojho miesta v živote a societe. Skrz leitmotív behu nám autorka odkrýva milostné, rodinné i psychické problémy násťročných spojených so sklamaním a neporozumením a práve skrz neho odhaľuje i ľudskú potrebu utiecť od týchto problémov, vzdialiť sa im, pričom však i jasne naznačuje, ako dôležité je postaviť sa svojim traumám čelom, konfrontovať svoj strach a tým sa s ním vyrovnať. Beh je tu teda symbolom nielen úteku od ostatných, od neúspechu a vlastného pocitu slabosti, ale i symbolom osobnej cesty, ktorú treba prejsť, aby jedinec prišiel k poznaniu samého seba. Hlavná hrdinka prechádza klasickými fázami života mladých, milostným sklamaním, posmechom, i keď s trpkou prímesou paniky, hrôzy a fóbie zo situácie, ktorá ňou otriasla, no neskôr zisťuje, že nie útek ako taký dokáže pomôcť, ale snaha a podpora ostatných, priateľský kolektív rodiny a známych a možnosť vyrovnať sa s problémom pomaly, ale iste, rovnako ako to, že nie každý je rovnaký aj v láske, vo vzťahoch, prístupe k ľuďom. Občasné zbytočné pasáže síce text jemne retardujú, ide hlavne o opakujúce sa situácie, ktoré sme už ako čitateľ videli (hlavne časti spojené s behom a jeho obtiažnosťami), no ako celok má dielo potenciál byť niečím viac ako iba jednorázovou ničnehovoriacou YA knihou a ktorá môže predovšetkým skrz realistisky spracovávané motívy a postavy zaujať mládežnícku komunitu a predať jej svoj druhý dôležitý významový plán.

Annabell prežila niečo strašné. S touto traumou sa nevie vyrovnať. Skúša všetko možné, ale jediná činnosť, pri ktorej sa cíti aspoň trochu oslobodzujúco je beh. Tak sa rozbehne a neprestáva, až kým neprebehne celú Ameriku. Na začiatku ani nevie, čo tým chce dokázať alebo vyjadriť. Skrátka má len potrebu utekať a odísť preč od Ničiteľa. Utiecť pred tou hroznou osobou, ktorá zničila všetko, čo doteraz poznala. Je to trochu šialený nápad, prebehnúť celú Ameriku. Predovšetkým preto, lebo Annabell nemala ktovieakú prípravu. Mala však okolo seba ľudí, ktorí ju podporovali a verili, že to dokáže a v niečom jej to aj pomôže. Pre jej mamu to bolo samozrejme ťažké, brat s kamarátmi boli jej veľkou oporou a jej dedko bol jej jediným sprievodcom na tejto ďalekej ceste. Zo začiatku zrejme Annabell ani nedochádzalo, prečo to všetko robí. Skôr okolie videlo v jej činoch silu a veľmi ju podporovali. Aj takáto pomoc na diaľku Annabell dodávala vieru a odhodlanie. Čím ďalej bežala, tým viac sa zocelovala a bola silnejšou. Nakoniec bola dosť silná postaviť sa Ničiteľovi a zobrať si naspäť život, ktorý kedysi viedla. Síce poznačená, ale opäť silná. Annabell v útržkoch spomína na to, čo sa stalo "predtým". Myslím, že zrejme bude každému jasné, o čo pôjde a odhalenie nebude pre nikoho prekvapujúce. Napriek tomu autorka dokázala do príbehu dať prvky, ktoré som nečakala a vďaka ktorým tento príbeh neskĺzol do nejakého klišé. Veľmi dobre spracovaný námet a pekné prelínanie spomienok na tie "nešťastné udalosti" so súčasnosťou. Musím priznať, že som od knihy síce očakávala spracovanie nejakej vážnejšej témy, ale myslela som si, že bude podaná s väčšou ľahkosťou. Od samého začiatku bola kniha dosť ponurá, Annabell sa neustále utápala v ľútosti a depresiach. Od polovice knihy, kedy sa na svojej ceste stretla s novými známymi a komunikovala viac s rodinou a okolím, sa veci pohli správnym smerom a kniha nabrala pozitívnejší smer. Stále boli prítomné všetky problémy, ktorým Annabell musí čeliť, ale dôležité bolo, že už sa im čeliť nebála a uvedomila si, že je dosť silná na to, aby to zvládla. Preto som si druhú polovicu knihy užila viac, všetky postavy mi boli zrazu sympatickejšie a čítanie pre mňa konečne nabralo smer, ktorý som očakávala už od samého začiatku. Pár vecí knihe ale musím vytknúť. Annabell bola zo začiatku vážne trochu otravná hlavná hrdinka a predovšetkým ma otravovali jej protiklady. Na jednej strane bola ku všetkým dobrá, snažila sa byť milá a príjemná. Veľmi jej záležalo na tom, aby v očiach druhých bola stále tá okúzľujúca Annabell, ktorú všetci milujú a ktorej na všetkých záleží. Táto jej dobrota ju však priviedla do tejto skľúčujúcej situácie, v ktorej jej zrazu bolo úplne jedno, ako jej správanie zraňuje celú jej rodinu a priateľov. Ani len nepomyslela na to, že by sa naozaj mala snažiť so svojím životom niečo urobiť, pretože to, v akom je stave, veľmi zraňuje všetkých naokolo. Autorka zvolila jednoduchý štýl rozprávania. Krátke vety sú vždy úderné a veľmi rýchlo dokážu poukázať na to podstatné. Niekedy ale celý text pôsobil na mňa ako pozliepané vety, ktoré na seba nemali veľkú nadväznosť. Veľmi otravné bolo opakovanie slov 3x za sebou. (Napr. "nebo je modré, modré, modré...."). Rozumiem, že tým autorka zrejme chcela navodiť nejaký stav bezútešnosti a zúfalstva, ale pre mňa to bolo vážne otravné. Pri tejto knihe neviem posúdiť, či mi nevyhovoval štýl autorky, alebo práca prekladateľky. Skôr sa prikláňam k druhému variantu, pretože prekladateľku som si hneď priradila aj ku knihu Eliza a more príšer, kde som s prekladom mala tiež obrovský problém. Táto kniha je o chorobnej posadnutosti a jej dôsledkoch. O odvahe a vytrvalosti nevzdávať sa. Pre mnohých môže byť inšpiratívna a mnohým môže pomôcť vyrovnať sa so stratou blízkej osoby. Veľmi dobrý príbeh pre mladých, ktorý si určite získa veľkú obľubu u mladých čitateľov. Námet bol podľa mňa výborný, celkový dojem z knihy mi však pokazil zrejme preklad.