Erin Morgensternová na seba upozornila hneď prvým románom Nočný cirkus. Získala ním v roku 2012 prestížnu cenu Locus za debut. Po niekoľkých rokoch prichádza s novým, ambicióznym dielom Bezhviezdne more. Hlavná postava je mladý muž Zachary, ktorý „verí v knihy“ ? je to knihomoľ ako z definície, no objav pre neho neznámej knihy Sladké žiale spôsobí, že literárny a reálny svet začnú strácať svoje predtým narysované hranice. Z vysokoškolského prostredia sa dej presúva na bizarný literárny večierok, odtiaľ cez takmer špionážnu epizódu nájde Zachary cestu do tajomného podzemia plného chodieb, kníh a mačiek (aj keď pri tých je ťažko určiť ich počet, ako vraví jedna z postáv). Kým dospeje k zmyslu svojho hľadania, spozná Zachary ďalších obyvateľov tohto takmer mystického miesta, kde neplatí štandardné vnímanie času ani priestoru. Hlavnou líniou sa prepletajú ďalšie mikropríbehy, ktoré sú často metaforickým zobrazením povahy rozprávania. Niektoré majú podobu rozprávky, iné čerpajú z mýtov, ďalšie pripomínajú tragédiu. Vo všetkých vidíme, aký hlboký zmysel pre ľudské životy má fikcia; rozprávanie príbehov zásadne formuje skúsenosti ľudí a umožňuje im vnímať vlastný život v širšej perspektíve. Pri niektorých epizódach sa však neubránime otázkam, či ich postavy nie sú skôr zajatcami vlastných príbehov alebo či sa vôbec dočkajú slobodnej voľby v konaní, pretože sa zdá, že už od narodenia im bol prisúdený konkrétny osud, z ktorého niet úniku. Bezhviezdne more je pomerne rozsiahly text, v ktorom dominujú lyrické pasáže, blúdenie v podzemnej budove sa dá zameniť s blúdením vo vlastnom vnútri. Neexistuje tu takmer žiadny konflikt medzi postavami, práve naopak: postavy vyhľadávajú prítomnosť iných, pretože vedia, aké pominuteľné sú šťastné okamihy. Románom sa vinie aj romantická línia, no podobne ako v mýtoch ani tu to nie je jednoduchý lineárny milostný príbeh vzťahu dvoch ľudí. Skôr pripomína rieku s meandrami s nejasným smerovaním. Na záver ešte jedna zaujímavosť, ktorá je zároveň aj literárnou hrou: keď debatný krúžok okolo postavy Kat s hosťujúcim moderátorom Zacharym diskutuje o povahe dobrých príbehov, menuje ich atribúty: zmena, záhada, vývin postáv, sexuálne napätie, prekážky, ktoré treba prekonať, prekvapenia, zmysel. Čitateľ takto dostáva návod na kvalitnú literatúru a autorka zároveň podstupuje skúšku ohňom, pretože každý, kto číta Bezhviezdne more, si môže priebežne uvedené znaky overiť. Z uvedeného tiež vyplýva, že román najviac ocenia čitatelia, ktorí uprednostňujú pomalé čítanie, neprekáža im ponoriť sa do textu na neurčitý čas a pre ktorých je literárne hľadanie dôležitejšie ako vyústenie v závere.

Neviem ako začať a tobôž nie ako správne opísať dojmy, ktoré vo mne táto kniha zanechala. Už keď sa ma niekto opýtal, čo čítam a ja som sa snažila trochu priblížiť dej, tak som nevedela ako. Táto kniha totiž rozpráva veľa príbehov. A zároveň iba jeden. Všetko sa začne keď jeden študent nájde zvláštnu knihu a zistí, že jeden príbeh v nej je o ňom. Alebo všetko začne keď dievčina vyslobodí piráta. Či keď sa objaví prvý Prístav plný kníh? Sú tam piráti, čarovné dvere, včely a meče. Autorka má naozaj jedinečný spôsob písania, ktorým dokáže vytvoriť magickú atmosféru, ukázať nové a neznáme veci, predstaviť postavy a zároveň udržať prikrývku tajomna bez pohnutia. ?? Táto kniha je čarovné spojenie všetkého čo je na príbehoch a rozprávkach dobré, plná množstva krásnych myšlienok a ponúka jedinečný spôsob vyrozprávania príbehu, z ktorého budete zo začiatku možno trošku zmätení, ale neskôr si uvedomíte, že ste učarovaní. A ani sa nenazdáte a príbeh vás pohltí. Príbeh o príbehoch, kniha o knihách. To pravé orechové pre ozajstných knihomoľov. Z časti vám to príde ako sen, z časti ako spomienka. Ale ak sa radi strácate medzi stránkami kníh a počúvate príbehy, dokážete oceniť krásu slov vytvárajúcich jedinečnú atmosféru a nepotrebujete aby vás kniha prekvapila akciou na každej kapitole... Siahnite po tejto. Možno sa v nej stratíte rovnako radi ako ja. Toto naozaj nie je klasická kniha s klasickým príbehom. Toto je nádherné a ťažko opísateľné.

Ako sa to hovorí? Kto si počká, ten sa dočká. Alebo nejako podobne. A dočkala som sa aj ja! Bezhviezdne more, presnejšie anglickú verziu, som držala párkrát v rukách. -Vezmem? Nevezmem? Nevzala som. A som celkom rada, že som počkala, pretože o pár mesiacov na to mi zdobí poličku nádherné slovenské vydanie. Erin Morgenstern, autorka Nočného cirkusu, ktorý som nikdy nečítala, som registrovala len ako autorku, o ktorej sa hovorí, že má nezvyčajný štýl. Jej meno sa často spájalo s poznámkou: "Nie je to autorka pre každého." K jej knihám sú rôzne reakcie, niekto jej tvorbu má rád, druhá skupina ľudí jej na chuť neprišla. Osobne som bola dosť na vážkach ako sadne mne. Dokonca na internete nájdete názory, že Bezhviezdne more nemá dej, jej obsah by sa dal porovnať s milostným listom, respektíve vyznaním, s čím súhlasím. Ale tvrdenie, že kniha nemá dej, že sa tam nič nedeje, tak s tým si dovolím nesúhlasiť. Skrátka, ak nie ste fanúšik magického realizmu, alebo aspoň jeho prvkov, tak vás dej neosloví a väčšinou sa budete nudiť. Veľmi ťažko sa opisuje dej knihy, ktorý tvoria hlavne príbehy ktoré vytvárajú jeden veľký celok. Je neuveriteľné ako autorka sa dokázala vyhrať s detailami. Či už pri opisoch alebo na celkovej atmosfére príbehov. Nie je to len o putovaní Zacharyho - hlavného hrdinu, ale ide aj o vedľajšie linky, ktorých je požehnane. Príbeh v príbehu, ktorý skrýva ďalšie menšie príbehy. To je v skutočnosti Bezhviezdne more. Mágia, knihy a detaily sú presne veci, ktoré v mojich očiach charakterizujú tento netradičný príbeh. Ako čitatelia sa upíname na miesto, nie na hrdinu. Zachary tvorí podstatnú časť príbehu, ale stále sa v knihe nachádza neprebádané územie, ktoré sa nám autorka snaží priblížiť cez iné postavy. Zachary, introvent, študent vysokej školy, prevažne samotár je sympatická postava, ktorá sa svojím spôsobom hľadá. Lenže nie je to kniha o ňom. Dá sa povedať, že je len takým pilierom príbehu, ale v skutočnosti pomocou neho len spoznávame iný svet. Pomocou neho a ďalších postáv. Autorka nezabúda načrtávať vzťahy, ale dáva im doslova vlastný priebeh. Trochu postavy postrčí, ale nenalinkuje im život do posledného výdychu. A to sa mi na tom páči. Ich životy skrátka pokračujú a nepotrebujú čitateľa na to, aby ich sprevádzal. Zároveň autorka poukazuje na to, že aj "zlo" má svoje motívy. Či už z lásky alebo z nenávisti. A to je jeden z momentov, keď si ako čitateľ môžete uvedomiť, že nejde úplne o prvoplánovú záležitosť. Detaily sú na celej knihe základ. Autorka pomocou nich vykresľuje, opisuje a posúva dej. S nami ako s čitateľom spolupracuje, nesnaží sa nám všetko servírovať na zlatom podnose, ale nechá nám dostatočný priestor, aby sme si veci pospájali sami. Až ku koncu jednej linky spojí všetko dokopy, tak aby sme sa mohli posunúť k ďalšej načrtnutej dejovej linke. A to ma na tom bavilo. Nebol v tom chaos, všetko malo svoje miesto, čas a aj riešenie. Nie všetko bolo dokonale uzatvorené, ale ako som spomínala vytvára to pocit, že príbeh sa vyvíja vlastným smerom a už čitateľa nepotrebuje. Morgensternin štýl je čistá lahoda. Síce neviem ako píše v angličtine - to si budem musieť ešte zistiť, ale slovenský preklad sa čítal veľmi dobre. Doslova som knihu nevedela dať z ruky, a aj keď som sa na pár minút vzdialila, tak ani nie o päť minút som zas bola zahrabaná do stránok. Niektorí viete, že lyrický štýl mám veľmi rada, o dobre zvládnutých opisoch nehovoriac, a tu som dostala všetko a ešte k tomu aj viac. Okrem lyrického štýlu, opisov, sympatických postáv, knižných referencií sa mi do rúk dostala kniha, na ktorú len tak nezabudnem. Nie je to kniha pre všetkých. Námet, spracovanie, ale aj štýl je svojský a to môže znamenať pre niekoho problém. Ale pre mňa to bola jedna z najlepších kníh za tento rok. Pochybujem, že ešte niečo podobné sa mi dostane do rúk. Je to niečo iné, netradičné a pre milovníkov magického realizmu ako vyšité.

Niekedy má súčasný čitateľ dojem, že už bolo všetko napísané, že námety sa len spracúvajú inými spôsobmi a je originalita na stránkach knihy sa pomaly rovná zázraku. A potom sa zjaví na našich pultoch titul, ktorý zažiari ako maják v tme. Bezhviezdne more je presne tým dlho očakávaným zlomom. Pri jeho čítaní som mal rovnaký naplňujúc pocit ako pred rokmi pri románe Trinásty príbeh, ktorý ma rovnako preniesol do sveta kníh, knižníc a tajomna. Erin Morgenstern sa prezentuje ako autorka kultového diela Nočný cirkus. To som síce nečítal, ale určite po ňom siahnem. Ak je aspoň spolovice také zaujímavé ako Bezhviezdne more, je sa na čo tešiť. Mimochodom, priezvisko Morgenstern vo mne vyvoláva toľko asociácií (v spojitosti s náboženskými dejinami či sériou Tieňolovci), že mi je sympatické už samo osebe ?? Mám pocit, že nech by som o tejto knihe povedal (či napísal) čokoľvek, ani zďaleka to nevystihne jej podstatu. Dokonca si trúfam tvrdiť, že príbeh je v tomto prípade menej podstatnou zložkou. Pretože už len to, že román čítate, je príbehom samým osebe. Erin Morgenstern vytvorila dielo, ktoré sa dá vnímať ako pocta celému širokému svetu literatúry, spisovateľov, hrdinov, milovníkov vône kníh, antikvariátov, knižníc a čohokoľvek, čo súvisí s písaným slovom a jeho sprievodnými javmi. Hlavnou postavou Bezhviezdneho mora je Zachary Ezra Rawlins, študent univerzity, ktorému sa dostane do rúk záhadná kniha s detailným opisom jedného dňa z jeho detstva. Ako jedenásťročný vtedy odolal vábeniu prekročiť prah záhadných dverí, no teraz sa predsa len stane súčasťou zvláštneho sveta. Cez literárny maškarný ples a múry prastarej knižnice sa zoznámi so zabudnutými či nikdy nevyrozprávanými príbehmi. Na obzore sa však črtá čosi zlovestné, nebezpečné, a v kútoch už striehnu nočné mory, aby zosnovali svoje plány. Zacharyho na jeho ceste sprevádza sympatický mladík Dorian, ktorý sa stal mojou najobľúbenejšou postavou a strašne rád by som ho spoznal v reálnom svete ??. Aj tu sa ukazuje sila slova, ktorou autorka disponuje. Náročky nechcem prezrádzať veľa z deja, pretože by som niekoho nerád obral o pôžitok z odhaľovania jeho zákutí. Občas môžete síce mať pocit, že kniha má zložitú kompozíciu, ale vôbec to nepovažujem za mínus. Práve naopak. Erin Morgenstern si dobre uvedomuje, že usporiadanie textu je nemenej významnou časťou knihy ako jej obsah, a pozýva čitateľa objavovať jeho čaro spolu s ňou. Je vidieť, že autorka má v obľube klasickú literatúru a rovnako si príde na svoje každý s rovnakým zanietením. Text je totiž plný odkazov či priamych súvislostí so známymi dielami, čo pohladí dušu všetkým bibliofilom. A hoci - ako som už spomenul - môže občas kompozícia pôsobiť zložito, s obrátením poslednej strany sa vo vás rozhostí úžasný pocit odmeny za to, že ste vytrvali. Často narazíte na slová, ktoré pochopí len pravý knihomil, Erin Morgenstern má talent vyjadriť naše vlastné myšlienky, vďaka čomu sa stávate pevnou časťou príbehu. Pretože - a to je jedna z veľmi výrazných myšlienok - každý príbeh stojí za vyrozprávanie. Najmä ten náš vlastný. Bezhviezdne more si vyžaduje spoluprácu čitateľa, pretože spojenie autor - kniha - čitateľ je komunikácia ako každá iná a nedá sa vnímať laxne či letargicky. Svoje o tom vedia aj pracovníci vydavateľstva Lindeni, ktorí si očividne dali veľa práce s obálkou. Na prebale a vnútornej časti väzby totiž nájdete tri symboly priamo spojené s dejom - včelu, meč a kľúče. Ide jednoducho o nevšedný román, akých je na trhu málo. Možno nesadne každému, ale ak máte otvorenú myseľ, nájdete v ňom skrytý poklad.

Zachary Ezra Rawlins je typický knihomoľ. Ak by mohol, len by čítal a rád by z tejto činnosti dostal aj doktorát. Väčšinu času trávi v knižnici a tam hľadá ukryté poklady. Raz sa mu však náhodou do rúk dostane veľmi záhadná kniha – nikto o nej nič nevie, dokonca nie je ani v knižničnom systéme. S radosťou sa pustí do čítania, aby si čoskoro uvedomil, že s touto knihou je niečo v neporiadku. Nakoľko je v nej opísaná skúsenosť, ktorú sám zažil. Od slova do slova. V honbe za vysvetlením však vpadne do sveta plného fantázie a metafor, na ktorý rozhodne nie je pripravený. Už pri čítaní autorkinej prvotiny Nočný cirkus som pochopila, že je pre ňu navodenie atmosféry a vytváranie čarovných metafor niekedy dôležitejšie než vystavanie zložitých charakterov postáv. Čím nechcem povedať, že by postavy boli úplne ploché a nemali žiadne osobnosti. Vo svojej podstate sú ale veľmi archetypálne a viac ako nejaké vlastnosti sú určené svojom úlohou v tomto príbehu – Zachary je teda ničnetušiaci obyčajný človek, ktorý náhle vpadne do magického sveta. Nájdeme tu ale aj záhadného sprievodcu, prekvapivého spojenca, mlčanlivého mudrca a dokonca aj zanieteného odporcu. Sú to všetko typy postáv, aké je možné nájsť v mnohých príbehoch. A táto kniha je vlastne plná referencií či už na postavy z rôznych kníh alebo na udalosti, skrátka sa tu ukrýva niekedy až neuveriteľné množstvo veľkonočných vajíčok, ktorých nájdenie ma občas prekvapilo a inokedy mi vytvorilo úsmev na perách. Postavy teda mali svoje úlohy, no možno ešte dôležitejšiu úlohu mala samotná atmosféra dýchajúca mágiou a zázrakmi, plná fantázie a rôznych divov, ktoré podnecovali aj moju predstavivosť. Všetko to navyše bolo zakryté rúškom krásneho lyrického jazyka a hlavne metaforami – tie boli úplne všade. Na niektoré autorka upozornila, iné sa mi akosi votreli do pozornosti, no a nakoniec tu bola asi tá najväčšia metafora predstavujúca vlastne celú knihu od prvého slova až po to posledné. Vďaka tomuto všetkému bolo čítanie tejto knihy ako objavovanie pokladu, v ktorom sa prelínali úryvky príbehov z niekoľkých vymyslených kníh, pričom až neskôr sa ukázalo, že všetky časti boli pevne prepletené. Táto kniha teda nie je dynamická a nevystupujú v nej veľkolepé inšpiratívne postavy, ale to ničím nezmierňuje, že je nádherná a ja som ju čítala s neuveriteľnou radosťou. Najkrajšia je však na nej tá nejednoznačnosť, čo znamená, že každý čitateľ si z nej odnesie niečo iné, pretože v texte ukryté metafory pochopí po svojom. Pre mňa bola táto kniha predovšetkým o strachu z konca a o poučení, že všetko raz dospeje na koniec svojej cesty, či sa tomu budeme brániť alebo nie, avšak každý koniec môže byť zároveň aj novým začiatkom. Som si však istá, že pri ďalšom čítaní si z tejto knihy odnesiem opäť niečo iné. Bezhviezdne more je pozoruhodná kniha, ktorá v sebe skrýva až prekvapivú fantazijnosť, mágiu a krásnu atmosféru. Je to kniha, v ktorej postavy sú až druhoradé a najdôležitejšie je prežitie toho všetkého. Príbeh sám je tak trochu nejednoznačný, čím mi autorka dala voľnosť, aby som knihu pochopila po svojom a aby som si z nej odniesla to, čo ma najviac oslovilo. Jej čítanie mi zo všetkého najviac pripomínalo hľadanie pokladu – a počas cesty som skladala kúsky skladačiek z iných príbehov a hoci nie vždy všetko dávalo úplný zmysel, o to viac som sa do tohto príbehu ponárala. A to je to, čo si na tejto knihe asi najviac vážim – to, s akou radosťou som ju čítala. Čo mi pripomenulo, prečo svoj čas venujem knihám.

Príbeh je príbeh je príbeh. Parafráza slov Gertrudy Steinovej sa zdá byť najlepším spôsobom, ako otvoriť recenziu Bezhviezdneho mora, nového románu Erin Morgensternovej, ktorú u nás poznáme aj vďaka Nočnému cirkusu. Podobne ako Steinová ohýbala vetnú skladbu a hľadala v radení a rytme slov nový význam, aj Morgensternová ohýba samu podstatu rozprávania príbehov, aby nám pripomenula jeho odvekú tradíciu a rôznorodosť. Hlavný hrdina Zachary Ezra Rawlins je vysokoškolský študent a jedného dňa nájde v univerzitnej knižnici podivnú knihu. Nemá autora ani vydavateľa a jeden z jej príbehov presne opisuje Zacharyho zážitok spred 14 rokov. Zachary sa rozhodne vypátrať pôvod knihy a postupne prenikne do spoločenstva patriaceho k Bezhviezdnemu moru – podzemnému oceánu z medu – a množstvu jeho Prístavov. Pri svojom hľadaní sa čoraz viac zapletá do príbehov, ktoré na seba nadväzujú, ležia navrstvené jeden na druhom, navzájom sa končia a znovu sa začínajú. A ako v každom príbehu, aj v tomto Zachary naráža na protivníka – Zberateľský klub, ktorý sa snaží ochrániť Bezhviezdne more pred ďalšími vplyvmi a navždy zachovať jeho súčasný stav. Je však možné uchrániť príbehy pred zmenou? To je jedna zo zásadných otázok Bezhviezdneho mora. ,,Každý je súčasťou príbehu. No ľudia chcú byť súčasťou niečoho, čo stojí za to zaznamenať. Je to spôsobené strachom zo smrteľnosti, ide o koncept ‚bol som tu a záležalo na mne." Morgensternová napísala príbeh o príbehoch s magickou atmosférou, ktorá vtiahne každého knihomoľa. V texte strieda dve rozprávačské roviny – Zacharyho pátranie v súčasnosti a krátke rozprávkové príbehy z tajomných kníh bez autora. Zachary odkrýva ďalšie a ďalšie vrstvy záhad a tajomstiev, postupne preniká k starým príbehom a ich novším variáciám. Autorka nám pripomína, aký pôžitok je príbehy počúvať, tvoriť, meniť… žiť. Ukazuje, ako mýty a rozprávky vznikajú, ako nás formujú, menia sa spolu s nami, ako sa môžu začleniť do našich životov. Využíva pritom poetický a hravý jazyk a množstvo metafor, ktoré odhalia svoj význam v záverečnej štvrtine knihy. Nebráni sa ani množstvu popkultúrnych odkazov, Harrym Potterom a Neilom Gaimanom počnúc a Zeldou končiac (už vidíte tú príbehception?). Práve množstvo metafor a striedanie zdanlivo (a po väčšinu knihy) nesúvisiacich príbehov je však aj kameňom úrazu. Čitateľ síce postupne začne tušiť, ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, autorka ale neustále pridáva nové príbehy, v ktorých známe postavy vystupujú v iných úlohách, pod iným menom či nesúc iné symboly. Pomalé tempo, ktorým odhaľuje súvislosti, tak môže viacerých netrpezlivých, dobrodružstvachtivých čitateľov znechutiť, a to ešte v prvej polovici pomerne hrubej knihy. Aj samotný hlavný hrdina zanechal rozporuplné dojmy. Nenechajte sa pomýliť, je múdry, citlivý, má svoju hĺbku a spolu s ostatnými postavami dobre funguje v príbehu. Je neuveriteľne jednoduché si ho obľúbiť, pokiaľ máte cca 23+ rokov a žijete popkultúrou. Zachary vo svojej diplomovke skúma storytelling vo videohrách, miluje knihy, čítanie a knižnice a vo svojich dvadsiatich piatich rokoch má pocit, že ho dobieha štvrťživotná kríza. S pribúdajúcimi informáciami hrdina nestráca na charizme, no natláča sa otázka, či Morgensternová tak presne zachytila generáciu mileniálov alebo trochu pogúglila a zhrnula pár populárnych stereotypov o dnešných dvadsiatnikoch. Dozvieme sa totiž aj to, že Zachary je gej, má rád kokteily a chardonnay, občas trpí úzkosťami a je introvert, pričom jedna z jeho najbližších kamarátok je lesba so záľubou v pletení potterovských šálov. Morgensternová vytvorila fascinujúci svet. Vzdáva hold rozprávačstvu, knihám a príbehom, ktoré nás sprevádzajú po celý život. Hoci vyžaduje trpezlivejšieho čitateľa, ktorý sa nechá postupne pohltiť atmosférou rozprávok, mýtov a útulných knihomoľských kútikov, odmení sa krásnym jazykom, príbehmi a scénami – ako napríklad perfektnou študentskou diskusiou o podstate rozprávania v úvode knihy. Samotné postavy, hoci možno písané systematicky, sú však uveriteľné a sympatické. Text svojou témou pripomína Holdstockove pátranie po pôvode mýtov, je však písaný poetickejším jazykom a namiesto vône lesa, kôry stromov a tlejúceho lístia v ňom cítite teplo kozuba a sladkosť mafinov s dobrou kávou. V každom prípade je práve táto kniha dokonalým príkladom diela, ku ktorému treba kreslo, deku a horúcu čokoládu. Má v sebe mágiu, dobrý preklad a redakčnú prácu – tak si ju vychutnajte.