Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.
Chris Clearfield a András Tilcsik ponúkajú vo svojej knihe vysvetlenie: systémy sa stávajú veľmi preplatenými. Kvôli tomu je takmer nemožné všetko udržať pod kontrolou a mávnutie motýlích...
Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.
Chris Clearfield a András Tilcsik ponúkajú vo svojej knihe vysvetlenie: systémy sa stávajú veľmi preplatenými. Kvôli tomu je takmer nemožné všetko udržať pod kontrolou a mávnutie motýlích krídiel vyvolá, skôr či neskôr, obrovskú búrku.
Havária lietadla spôsobená zle vyplnenou kolonkou v úradnickom formulári, krach stámiliónovej firmy kvôli zle nainštanovalému programu, jadrová havária kvôli chybnej kontrolke. Autori analyzujú Three Miles Island incident. Keby však vedeli, že Jaslovské Bohunice skoro položil malý sáčok so silikagélovými guličkami, ktoré nájdete v kúpených topánkach, určite by si vybrali tento príklad.
Prvú polovicu knihy tvoria analýzy katastrof, ktoré boli vyvolané úplnými banalitami. Hlavná otázka: ako mohli úplné drobnosti položiť tak veľké systémy? Druhá časť knihy sa zaoberá tým, ako takýmto kolapsom predísť.
Možno máte niekedy vo firme pocit, že vás zaťažujú zbytočnými tréningami, ktoré nepotrebujete. Ukazuje sa, že o výsledku – krach alebo úspech – môže rozhodovať zdanlivo nepodstatný detail. A nie raz, ale opakovane. Napríklad, lekcie komunikácie medzi pilotom a kopilotom výrazne znížili nehodovosť lietadiel. Mladší kopilot sa dovtedy bežne zdráhal pilotovi komunikovať, že sa mu niečo nezdalo byť v poriadku. Paradoxne bola viacej havárii vtedy, keď pilotoval skúsenejší hlavný pilot, viacej vtedy viazla komunikácia. Kurzy komunikácie bolo pilotom na smiech, však vedia rozprávať, nie? Nakoniec však zachraňovali životy.
Riešení ako zabrániť kolapsom je v knihe niekoľko, prezradím jedno: rozmanitosť. Predstavte si, že máte prijať nového zamestnanca. Dvaja kandidáti sú vo všetkých ohľadoch identickí. Teda, jeden rozdiel je. Jeden je kandidát a druhá je kandidátka. Koho z nich máte vybrať ak sú ich schopnosti rovnaké? Odpoveď: vyberte toho, čo sa menej podobá na zvyšok tímu. Ak máte v tíme samých mužov, vyberte kandidátku. Ak samé ženy, vyberte kandidáta. Prečo? Lebo čím je skupina homogénnejšia, tým menej kriticky vníma svoje vlastné rozhodnutia a dopúšťa sa hlúpych chýb.
Skupina ľudí z podobného zázemia sa bude potľapkávať po pleci aj keď sa ich projekt rúti do záhuby. Človek z vonku je však podozrievavejší a práve od neho môže prísť otázka: „Počujte a nie je toto blbosť?“ Autori napríklad ukazujú, že banky, ktorých dozorné rady sú tvorené prevažne bankármi, majú vyššiu pravdepodobnosť skrachovať než banky s rôznorodejším zložením riadenia. Rôznorodosť môže byť pre niekoho nepríjemná – pracovať po boku ľudí, ktorí rozmýšľajú o veciach inak, je náročné. Ale práve táto rôznorodosť bráni tomu, aby sme boli slepí voči vlastným prešľapom.
Svet sa stáva zložitejším a hlúpe kolapsy budú oveľa bežnejšie. Či už ide o svetové trhy alebo vlakové súpravy. Je na nás, ako sa s tým popasujeme. Kniha Kolaps ponúka niekoľko dátami podložených odporúčaní.