Aj vám sa večne stáva, že rad k pokladni, do ktorého sa po dlhom rozhodovaní postavíte, sa hýbe najpomalšie zo všetkých? Mám pre vás dobrú správu – nemáte smolu, len neovládate štatistiku. ?? Niežeby som v nej ja vynikala, matematika mi robí problém už od praveku a aj vo svojich dvadsiatich rokoch počítam na prstoch (toto vám píše budúca inžinierka ??), no i tak som sa rozhodla siahnuť po tejto jednohubke. Pomaly som sa ňou prelúskavala – kapitolu po kapitole pekne každý večer pred spaním a dúfala som, že sa mi čo najviac z nej usadí v hlave. Uchvátila ma jednoduchosť textu a zároveň fakt, ako autor Kit Yates do knihy nenútene vložil toľko podstatných informácií. Zaobalil ich do veselých, občas trpko-sladkých príhod zo života svojich známych a v ľahkosti čitateľovi dovolil nahliadnuť do využitia matematiky v reálnom živote. Nie, nebudete počítať, koľko ananásov kúpili Anička a Jožko dohromady, ani obsah strechy nemocnice, naučíte sa však, kde najpravdepodobnejšie nájdete voľné miesto vo vlaku, ako možno zabrániť globálnej pandémii, zabŕdne aj do politiky, rasizmu a naznačí, že nie všetko je tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Na prvý pohľad môže vyzerať ako ideálna oddychovka, no nenechajte sa pomýliť, i keď je napísaná velice nenáročne, je nutné sa na ňu poriadne sústrediť a nad jednotlivými myšlienkami sa aj na niekoľko minút pozastaviť. Informácie v nej sú ľahko overiteľné, dávajú zmysel a oceňujem spôsob, akým sa autor rozhodol ich podať. Nemal potrebu schovávať sa zbytočne odborné slová, aby text vyznel čo najviac dôležito, práve naopak, snaží sa osloviť čo najširšiu skupinu čitateľov. Možno by si aj u vás našla milujúci domov, len jej treba dať šancu.