O postave Tylla som až do vydania románu Daniela Kehlmanna netušil. Škoda, prejavil sa ako svojrázny hrdina, presahujúci dobu, kedy pravdepodobne žil, aj tú, do ktorej je zasadený dej knihy. Tyll Ulenspiegel sa totiž podľa všetkého narodil do 14. storočia, zatiaľ čo autor diela ho necháva pohybovať sa na bojiskách tridsaťročnej vojny (17. storočie). Hoci stredovek ponúka veľa zaujímavých motívov, preniesť známu postavu nemeckého folklóru do "budúcnosti" hodnotím ako dobrý krok. Priezvisko Ulenspiegel je totiž zložené zo slov Eulen - sova (symbol múdrosti) a Spiegel - zrkadlo (ktoré Tyll nastavuje druhým). A obdobie bojov o moc pod pláštikom náboženstva poskytuje veľký priestor prepojeniam so súčasnosťou. Veľmi skoro prídete na to, že Tyll je i sám osebe veľmi rozporuplná postava a Kehlmannovo časové prispôsobenie jeho peripetií v kontexte správania tejto postavy je iba špičkou ľadovca. Kaukliar, rebel, múdry blázon, klaun "naruby" - Tyll má mnoho podôb a autor ich využíva naplno. Aspoň pokiaľ to môžem posúdiť vzhľadom na pestrosť deja, situácii, v ktorých sa ocitá, a osôb, s ktorými sa stretne. Zaujímavé pritom je, že nie vždy je Tyllova prítomnosť nutná či opodstatnená, občas príde na scénu nečakane, akoby len striehol v zákulisí na chvíľu, keď bude mať jeho výstup čo najväčší efekt. O to viac však miestami vyznie jeho zapojenie a celková sila danej pasáže. A nie vždy dokonca zanechá pozitívny dojem! Tyll totiž nie je hrdina v pravom slova zmysle. Aby mohol dôsledne poukázať na nezmyselnosť zákona či morálne poklesky ľudí, musí sa sem-tam uchýliť aj k menej príjemným činom. Nemožno sa mu však čudovať, čitateľ navyše drží tomuto prota.-anta-gonistovi palce. Tyll bol svedkom popravy svojho otca jezuitmi za čarodejníctvo. Už len to je silný základ pre rozvíjanie témy boja proti predsudkom, poverčivosti, všeobecnému nerozumu a náboženským praktikám. Tridsaťročná vojna pritom poskytuje skvelý rámec pre všetky námety, pretože Tyll sa dostáva ako herec, spevák a tanečník do živého kontaktu s každou spoločenskou vrstvou. A ukazuje starú známu pravdu, že hodnota človeka sa skrýva predovšetkým v jeho vnútri. V pamäti vám utkvie určite viacero Tyllových príhod, u mňa je to napríklad jeho "vyliečenie" pacientov trpiacich morom, predvádzanie povrazolezectva či snaha dolapiť draka. Tyll sa prakticky iba snaží prežiť vo svete plnom krvi, túžby po moci a neistoty, pričom využíva prvky mágie, prírodných vied a ľudské slabosti. Čítanie tohto diela si vyžaduje o niečo sústredenejšiu spoluprácu. Nejde totiž o lineárne rozprávanie, v deji sa prelína realita s fantáziou, raz sa bavíte, inokedy spomalíte pod vplyvom filozofovania. Tyll je príliš slobodomyseľný, aby sa dal ľahko zaškatuľkovať či označiť presným pojmom. Je každým a zároveň nikým, hlása zdravý rozum, no on sám koná občas bezhlavo, nikde sa dlho nezdrží, ale nevyhne sa nadväzovaniu vzťahov. Tyll je historická fikcia a tak ju aj treba vnímať. Nemecký folklór u nás nie je veľmi známy, ale vďaka Danielovi Kehlmannovi sa vyplní aj táto diera na trhu. A ak aj náhodou nepatríte - rovnako ako ja - k znalcom germánskeho kaukliara, neznamená to, že si neužijete jeho výčiny. Nastavovať zrkadlo ľuďom a ich pohnútkam je predsa vždy zábava. Nehovoriac o šikovne spracovanej obálke s výrezmi písmen Tyllovho mena. To jednoducho musíte mať!

Vyšiel Tyll, choďte do kníhkupectva a kúpte si knihu! Legendárnu postavu si za hrdinu zvolil Daniel Kehlmann, jeden z najslávnejších európskych románopiscov. Napísal svoje dosiaľ najvydarenejšie a štylisticky najvyváženejšie dielo. Temnotu stredoveku pomáhala ľuďom prežiť karnevalová kultúra. V archívoch anglického kráľovského dvora sa našli záznamy o pravidelnej výplate dvorného šaša už z 12. storočia. V nemeckej oblasti získal popularitu Till alebo Dyl Eulenspiegel, po našom Enšpígl. Predobraz mal pravdepodobne v skutočnej historickej postave, v sedliakovi, ktorý žil po roku 1300 na severe dnešného Nemecka. Výrečný a drzý muž porážal bohatých a mocných odvážnymi a brilantne pointovanými rečami. Otváral vystrašeným ľuďom oči a nebál sa povedať, že panovník či biskup je nahý. Till sa stal symbolom výsmechu skorumpovaných feudálov a cirkevných hodnostárov. V jeho mene sa skrývala sova ako symbol múdrosti i zrkadlo, ktoré nastavoval ľudskej hlúposti. Kehlmann svojho gašpara šikovne umiestnil doprostred Tridsaťročnej vojny, ktorá v Európe zanechala katastrofálne škody, milióny mŕtvych, mor i hladomor a prehĺbila rozdelenie medzi západom a východom kontinentu. Tyllov otec, kúzelník a vedec, sa dostane do vážnych sporov s cirkvou. Syn sa zachráni útekom s peknou Nelou, pekárovou dcérou. Nasleduje tragikomické putovanie po troskách starého sveta. Tyll hrá ľudové divadlo, provokuje, prednáša a debatuje s desiatkami nezabudnuteľných charakterov éry baroka. V správnej chvíli sa ocitá na kľúčových miestach dejín, na bojiskách, pri inkvizičných procesoch i na kráľovských dvoroch. Našinca zvlášť zaujmú napínavé scény z obliehania Brna či pôsobivý portrét Fridricha V. Falckého, prezývaného Zimný kráľ, tragikomickej obete sporov medzi českými protestantskými stavmi a katolíckym rodom Habsburgovcov. Aj hrôzostrašné vojnové scény autor vykresľuje s magickou obrazotvornosťou a obdivuhodne bohatými jazykovými prostriedkami. Kniha ponúka strhujúce podobenstvo o nevypočítateľnej dobe, o fanatizme, manipulácii, ale ukazuje aj očistnú silu rozprávačstva. Vydalo Lindeni, preložila Eva Budjačová. Ako hovorí Tyll v závere: „Oveľa lepšie ako smrť je nezomrieť.“

Tyll Ulespiegel je potulný spevák, artista a hlavne provokatér, ktorý sa narodil začiatkom 17. storočia v malej dedinke v rodine mlynára, povestného bylinkára a amatérskeho bádateľa, ktorý sa pre svoje záľuby dostane do osídiel inkvizície. Chlapec musí utiecť, pridáva sa k nemu aj pekárova dcéra Nele. Na tejto ceste dvojica stretáva viacero fiktívnych i skutočných historických postáv, ktorých osudy sa spájajú a prepletajú, vytvárajú epos o tridsaťročnej vojne, ktorého hlavnou postavou je aj nie je Tyll, záhadný kaukliar, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že nikdy nezomrie. Kniha svojím nápaditým vzhľadom priláka nejedno oko a vzbudí u nejedného človeka záujem. Tento historický román je svojím štýlom veľmi svojský. Na začiatku máte pocit, že kniha sa bude zaoberať životom zaujímavého človeka, ktorý sa vám bude postupne otvárať, budete s ním prežívať nejaké historické situácie či zlomy v jeho života, spoznáte jeho myslenie či konanie, nájdete v ňom kúsok seba, no opak je pravdou. Tyll je román, ktorý sa zameriava na viaceré postavy, ktoré v čase vojny sa snažia prežiť, priamo či nepriamo na nich jednotlivé boje pôsobia, často sú svedkami hrôzy, ktorá sa odohráva neďaleko nich, či niekedy sú sami len bábkou osudu, ktorý bol pre nich niekedy viac či menej krutý. Ústrednou postavou, ktorá všetky postavy akoby spájala, je, samozrejme, Tyll. Jeho špecifická osobnosť, o ktorej čitateľ stráca prehľad, ostáva neustále zaobalená v tajomstvách či nevysvetliteľných činoch, situáciach, ktoré sú dávkové, ale predsa zanechajú príliš veľa otázok a málo odpovedí. Claus, otec Tylla, sa predstaví ako osoba, ktorá veľmi rada báda, objavuje nové veci, zaujíma sa o svet okolo seba, no toto všetko ho bude stáť život. Tyll je na prvý dojem vnímaný ako vedľajšia postava, ktorá do deja veľmi nezasahuje, a predsa ho dotvára a sceľuje. Dej je plný bojov, smrti, zrady, odvahy, zúfalstva, nádeje, popretkávaný udalosťami tridsaťročnej vojny, prežívania chudobných ľudí, popráv, zaklínadiel, čarov, duchov, náboženstva, pouličných umelcov či vysokopostavených ľudí, ktorí o svojich schopnostiach klamú. Umenie hľadá autor nielen v umení ako takom - v tanci, speve, divadle, zväčša tom pouličnom, ale aj váženejšom, ktoré má väzby s každou postavou a na každú inak vplýva, ale zaoberá sa aj umením vzdelania, umenie vidí tiež v odvahe prekonať svoju hrdosť a bojovať za svoje práva, umenie ľudí zosmiešniť, udržať sa pri živote, umenie nájsť krásu v čase vojny, umenie života a pokory v časoch, keď prestávajú platiť ľudské práva. Tyll je zaujímavou knihou, ktorá si určite získa vaše sympatie, predstaví vám umenie v najkrajších aj najhorších podobách, zameria sa na vykorisťovanie, klamstvá, prináša veľa otázok a málo odpovedí, čitateľa necháva nech prežíva tento svet "po svojom". I keď na mňa nezapôsobila až tak, ako by sa čakalo, nemôžem tvrdiť, že nestojí za prečítanie. Je však potrebné, aby ste ju precítili aj srdcom, až potom nájdete v nej krásu, na ktorú v náznakoch odkazuje, ktorá bude žiť ďalej, aj po vojne - krásu umenia.