Kniha „Země, které zmizely“ je zbierkou príbehov a poštových známok rôznych krajín či oblastí od Ohňovej zeme až po Mandžukuo, ktoré už zanikli, a zároveň je aj zbierkou bizarných zaujímavostí a niekedy až neuveriteľných historických príbehov. Bjorn Berge si do tejto knihy vybral oblasti, ktoré neboli všetky plnohodnotné krajiny, ako by sa z názvu knihy mohlo zdať (niektoré boli len kolónie či mestá s istou mierou autonómie), ale všetky vydali v určitom období vlastnú poštovú známku, či už z potreby funkčného poštového úradu, alebo len na účely propagandy. Je to teda súbor zaujímavých a viac či menej kurióznych príbehov zemí, ktoré už viac neexistujú, ale v určitej dobe (niekedy len pár mesiacov) sa považovali za tak dôležité, že chceli mať vlastnú známku. Autor je nadšený filatelista a chcel by mať vo svojej zbierke jednu známku z každej zeme a každého režimu odkedy vznikla v Anglicku v roku 1840 prvá poštová známka, Black Penny, čierna jednopennyovka. Preto aj týmto rokom začína svoju zbierku zemí a príbehov, zahrnul do nej však aj tie krajiny či oblasti, ktoré vznikli ešte pred rokom 1840, ale existovali (aj s poštovou známkou) aj po tomto roku; končí rokom 1975. Ak máte takéto typy kníh radi (ja mám), určite nestúpite vedľa. V knihe nájdete množstvo, ale naozaj množstvo zaujímavostí z histórie. Od tých známejších príbehov, väčšinou smutných až tragických (hladujúce deti z Biafry, priemyselná tragédia v Bhopále, francúzske trestanecké kolónie, otrokárstvo, brutalita v niektorých kolóniách, boj o nerasty či korenie, japonské pokusy s nákazlivými látkami na civilistoch) po často úplne bizarné, ktoré sú už známe menej, a mnohé aj prekvapia: napríklad príbeh jedného Francúza, ktorý sa vyhlásil za samozvaného kráľa odľahlej náhornej plošiny v Indočíne, alebo epizóda zo života Arthura Rimbauda, ktorý začal v jednej z afrických francúzskych kolónií obchodovať so zbraňami, či tzv. čierny syfilis, ktorý si nemecké úrady vymysleli len preto, aby udržali vojakov ďalej od vykričaných domov, alebo fascinujúci spor medzi riaditeľom Spoločnosti Hudsonovho zálivu a guvernérom ostrova Vancouver. Dočítate sa, ako vyzerala nemecká okupácia Normanských ostrovov, akú úlohu zohrávalo mesto Tanger pre americkú literatúru, že Čile vo vojne o liadok systematicky podávalo svojim vojakom drogy, či kde bola súčasťou vzdelávacieho systému samovražda; ale aj o tom, ako sa vo Východnej Karélii chystali megalomanské plány na vytvorenie veľkého Fínska, či ako D´Annunzio svojim „duce“ spôsobom vládnutia v štátiku Fiume inšpiroval Mussoliniho. Budete sledovať africké západy slnka s Antoine de Saint-Exupérym na myse Juby, kde bol istý čas veliteľom posádky. Pozriete sa do medzinárodne spravovaného Panamského prieplavového pásma, či do zamorených bažín trestaneckých kolónií vo Francúzskej Guyane, ktoré tak dobre opísal Henri Charriere v knihe Motýľ. A to všetko s ďalšou odporúčanou literatúrou, príslušnými známkami, niekedy aj receptami na miestne jedlá. Táto kniha sa trochu podobá na Atlas zemí, které neexistují (Nick Middleton), ktorý sa mi, priznám sa, páčil o čosi viac. Nie je to historická kniha, ktorá by systematicky vysvetľovala dejinné súvislosti a príčiny, skôr zbierka zvláštností až kuriozít z celého sveta, ale dozviete sa mnoho zaujímavého. Za mňa môže byť. [a okrem zopár receptov a mnohých zaujímavostí o jednotlivých známkach sa sem-tam dozviete aj nejakú tú jazykovú zaujímavosť: v Južnom Kasai (neskôr provincia Konga) ovládal etnický kmeň Balubov až do konca 19. storočia veľké územia, ale na začiatku 20. storočia ich rozprášili belgickí vojaci a koloniálni úradníci, ktorí spravovali Belgické Kongo ako svoju kolóniu až do 60. rokov. Slovné spojenie full baluba (úplný chaos), ktoré sa používa najmä v Škandinávii, je odvodené od názvu práve tejto etnickej skupiny. A Búri, bieli osadníci v Transválskej republike a Slobodnom Oranžskom štáte, potomkovia Holanďanov a francúzskych hugenotov, sa nazývali podľa holandského slova boer, sedliak.]

Hranice nášho sveta do určitej miery ovplyvňujú hranice štátov, v ktorých žijeme. Málokedy si ale uvedomujeme, že tie štátne sa môžu v priebehu čias meniť: posúvať alebo preskupovať a to až tak, že krajina môže zaniknúť. Za posledných 180 rokov k tomu dochádza neustále. Prečo práve 180 rokov? Tento časový rámec predstavuje začiatok knihy Země, které zmizely: 1840 – 1975, atraktívneho atlasu krajín a štátov, ktoré v priebehu čias buď úplne zanikli alebo sa stali súčasťou väčších štátnych útvarov. Nórsky architekt, vedec a spisovateľ Bjorn Berge nás vezme na cestu časom a priestorom do miest, o ktorých sme nikdy nepočuli alebo sme ich poznali len povrchne. Od Ohňovej zeme po Mandžukuo, z Helgolandu do Van Diemenovej zeme, dočítame sa o sibírskych pomeroch panujúcich v Karibiku počas stavby Panamského prieplavového pásma, o rasizme, dekadencii, bizarných vládcoch, šialených kniežatách, diktátoroch, genocídach a utópiách, ktoré sa nikdy nezrealizovali. Bjorn Berge napísal knihu o desiatkach krajín s mimoriadne pohnutou minulosťou, ktorú vytváral obchod, kultúra, sociálne hnutia, bežní ľudia aj výnimočné osobnosti. Každej krajine venoval štyri strany, čo sa na prvý pohľad môže zdať málo, no v skutočnosti je hustota informácia mohutná, ani jedno slovo nevyšlo nazmar. Vždy sa oboznámime aj s geografickým umiestnením územia na mapách sveta, aj z regionálneho záberu. Základné informácie tvoria obdobie trvania, počet obyvateľov a rozloha. Na konci niektorej kapitoly navyše nájdeme okrem odporúčanej literatúry aj tipy na filmy alebo obrazy, príležitostne dokonca recepty na jedlá. Celá kniha je dobrodružstvo objavovania úplne neznámych oblastí a preto naozaj poteší, že v závere knihy nájdeme aj súvisiaci zoznam literatúry v češtine a slovenčine. Ak hľadáte dôkaz o tom, že naozaj existovali Iquique, Bhópál, Sedang alebo Perak, tak hľadajte ich poštové známky. Autor si totiž do svojich piatich desiatok zmiznutých krajín vybral tie, ktoré charakterizuje, že mali práve poštové známky. Navyše ich aj sám zbiera, takže nás viackrát oboznamuje s kvalitou kúsku, ktorý sám vlastní. „Známky tvoří samotné jádro, fungují jako důkaz, že země skutečně existovaly. Jisté je však i to, že lžou. Na známkách se každá země vždy prezentuje tak, jak chce, aby ji lidé vnímali – jako spolehlivější, liberálnější, milosrdnější, děsivější nebo životaschopnější než ve skutečnosti.“ Biznismeni, sultáni, vládkyne, politici, vojaci, spisovatelia, vizionári postihnutí megalomániou, tí všetci ovplyvňovali vývoj v jednotlivých krajinách. A každá z nich postupne smerovala k zániku. No niekedy koniec spôsobili spoločenské procesy mimo možností ovplyvňovania jednotlivcami, či už išlo o zmeny celých obchodných trás, vojenské konflikty nadregionálneho dosahu alebo dokonca vývoj v oblasti technológií ťažby a spracovania nerastných surovín. Pre priaznivcov literatúry kniha navyše obsahuje aj viaceré bonusy v podobe nezvyčajných príbehov, za všetky spomeniem týkajúci sa Jeana Arthura Rimbauda, presláveného básnika, no v tomto diele sa dozvieme o jeho inom osude: obchodníka so zbraňami v africkom Obocku. Bjorn Berge jednotlivé texty vytváral ako kombináciu historických prameňov, očitých svedectiev, no aj výskumom literárnych diel. Jeho cieľom nebolo romantizovanie o exotických miestach alebo zlatom veku. Udalosti aj ľudí na ich pozadí vyberal tak, aby vytvoril živý obraz o dávno zaniknutých lokalitách, čo sa mu podarilo naozaj znamenite.