Román Neviditelné mesto je dielom atraktívnym predovšetkým kvôli nevšednému námetu. Diel s tematikou života židovskej komunity je pomálo, rovnako potom tých so žánrovým zasadením krimi.
Dahlová svoju knihu stavia ako klasické krimi, v určitom zmysle skôr detektívku, ktorá stojí na siahodlhom pátraní, investigatívnej práci, zisťovaní dôkazov a podobne, v ktorom sa skrz dialógy posúva dej (i pozna...
Román Neviditelné mesto je dielom atraktívnym predovšetkým kvôli nevšednému námetu. Diel s tematikou života židovskej komunity je pomálo, rovnako potom tých so žánrovým zasadením krimi.
Dahlová svoju knihu stavia ako klasické krimi, v určitom zmysle skôr detektívku, ktorá stojí na siahodlhom pátraní, investigatívnej práci, zisťovaní dôkazov a podobne, v ktorom sa skrz dialógy posúva dej (i poznanie hlavnej postavy) vpred a v ktorom sa autorka sústredí viac na podané informácie a ich význam v kontexte textu ako na dynamiku a akčné scény - čo, samozrejme, nie je problémom ako takým, ale stáva sa ním, ak autorka nevie skrotiť svoje grafomanstvo - neškrtá, v texte zanecháva rozsiahle úseky, ktoré pre dej nemajú žiadny význam, párkrát sa stretávema i s odbočkami, ktoré vyslovene retardujú z sú hluché (sexuálne scény a i.), čo už sa otravným može zdať.
Ďalším bodom sú archetypy - či skôr až stereotypy, ktoré autorka využíva na zobrazenie každej postavy - reportérka je empatická, všestranná, inteligentná, policajti sú nečinní, neschopní a znudení, záporná postava je klasický záporák i s klišé záverečným monológom, v ktorom prezradí celý svoj plán a zámer. Ak chápeme detektívku ako žáner s určitou fabulovou mustrou, tak v poriadku, ak však očakávame skôr inovatívnosť, v psychologizácii postáv jej veľmi nedostaneme. Po stránke naračnej je kniha jednoduchá, v hovorenom výrazive ,,sa ľahko číta", i keď je problém s prekladom, keďže podľa všetkého je kniha v origináli písaná v prítomnom čase priebehovom, čo je čas, ktorý sa v našej reči nedá spoľahlivo previesť v umeleckom texte a nie je námo sebe v texte prirodzený.
Ak sa vrátime k motívom, tie sú vskutku zaujímavé - Dahlová sa snaží poukazovať na skostnatený a zastaraný spôsob života v židovskej komunite, na ich zažité, no i prežité tradície, nepísané pravidlá či zastaraný spôsob života v uzavretom ortodoxnom prostredí, ktoré tvorí svoje neoficiálne zákony, príkazy a nariadenia, ktorými je potrebné sa riadiť. Okrem židovskej otázky sa však autorka zameriava i na iný motív - na mediálne ovplyvňovanie a manipuláciu s informáciami, novinárske zavádzanie čitateľov, hľadanie senzácie za každú cenu a ovplyvňovanie názoru bulvárnymi, ale, bohužial, i na prvý pohľad serióznymi médiami.
Pri hľadaní informácií o autorke môžeme zistiť dve skutočnosti - jemne autoštylizuje seba do hlavnej postavy svojich diel (i ona sama je polovičná židovka) a jednak krimi románov s touto tematikou má na svom konte už viacero, čo pravdepodobne odkazuje na to, že charakter hlavnej hrdinky sa bude vyvíjať priebežne každým dielom (keďže v tomto dieli nebol významný) a romány na seba budú jemne nadväzovať.
Neviditeľné mesto je detektívnym románom, ktorý na stredne dlhom rozsahu rozsahu nepredkladá čitateľovi iba dynamiku a ľahko stráviteľný príbeh, no snaží sa nazerať pod pokličku náboženstva, zobrazovať jeho druhú, pre ostatných neviditeľnú stránku, na jeho hierarchiu a na komunitu ľudí, ktorú rôznymi spôsobmi ovplyvňuje, čím sa stáva nevšedným dielom, ktoré zaujme predovšetkým čitateľa žánru či čitateľa interesujúceho sa v tejto problematike.