So severskými krimi to mám celkom ťažké. Skúšala som viaceré, ale väčšinou som ich ledva dočítala. Nevyhovuje mi ich vulgárny štýl, časté témy alkoholizmu, obchodu so ženami, zneužívanie a prostitúcia. Témy, ktoré sa objavujú aj v iných thrilleroch, ale v nich sú podávané akosi znesiteľnejšie. Ako tak prijateľný je pre mňa Lars Kepler a z času na čas skúšam aj nejakých nových autorov, čo keby náhodou. Gaštanko patrí presne k takémuto experimentu. Už keď vyšiel u našich susedov, zaliala nás vlna zväčša len pozitívnych ohlasov. Mala som pocit, že ho už všetci čítali a takmer všetkým sa aj páčil. Nakoniec som sa celkom potešila, že vychádza aj u nás a dostala som tak väčšiu príležitosť prečítať si ho. Hneď, ako som si Gaštanka rozbalila, prekvapila ma jeho hrúbka. Má takmer 500 strán, s malým písmom a celkom husto popísanými stranami. Našťastie, text je rozdelený na veľmi krátke kapitoly, ktoré navyše vždy skončia tak, že jednoducho musíte čítať stále ďalej a ďalej, takže čítanie odsýpa naozaj rýchlo a ani neviete ako a ste na konci. Máme tu zaujímavú dvojicu vyšetrovateľov. Hessa, ktorého do Kodane prevelili z Europolu, kde sa ho potrebovali na chvíľu zbaviť a Thulinovú, veľmi inteligentnú a nadanú vyšetrovateľku, ktorá to má na oddelení spočítané, pretože čaká na nové, oveľa zaujímavejšie miesto. Obaja tu zotrvávajú už len z nutnosti a snažia sa o čo najmenší vzájomný kontakt. Sympatie a predovšetkým rešpekt medzi nimi postupne narastajú, a to vďaka vyšetrovaniu viacerých vrážd, ktoré spájajú obyčajné gaštanové figúrky. Avšak, aby to nemali také "ľahké", otvára sa tu aj starší prípad strateného dievčatka, ktoré je zhodou okolností dcérou ministerky sociálnych vecí, takže nátlak na Thulinovú a Hessa je o to väčší, keďže zasahuje až do vládnych kruhov. Dej je skutočne brilantne poprepletaný, s množstvom prekvapení a zvratov. Skvele premyslený a rozvrstvený, pričom po dočítaní vám spadne sánka, ako všetko do seba perfektne zapadlo. Knihu bolo skutočne veľmi ťažké odložiť a ak máte viac času, verím, že mnohí z vás ju prečítajú na jeden záťah. Je pravda, že záver už bol trochu ako z amerického filmu, ale napriek tomu bol Gaštanko perfektná záležitosť, ktorá má neskutočne bavila. Autorov štýl bol pre mňa prekvapivo "neseverský". Je síce pravda, že drsné scény, opisy mučenia a téma detského zneužívania v knihe nechýbajú, napriek tomu je však prevedenie knihy vkusné a také - akoby som to najlepšie vyjadrila - štýlové! Systematické vyšetrovanie, ktoré ale nenudí, prináša takmer na každej stránke zaujímavé nové stopy. Neviem ako vy, ale ja som páchateľa neodhalila. Možno som sa chcela nechať prekvapiť alebo som možno stránky hltala tak rýchlo, že mi zvedavosť nedávala čas sa nad tým poriadne ani zamýšľať. Gaštanko bol pre mňa jedno veľké prekvapenie a Soren Sveistrup je zatiaľ jediný severský autor, na ktorého ďalšie knihy sa vyslovene teším!

Pojem "severská krimi" je synonymom temných trilerov. Jej autori neuhýbajú pred krutosťou a explicitným opisom násilia. Gaštanko je svojou temnotou typický severan. Autor nám ponúka štedrú náruč násilných scén, no robí to vecne. Zámerom totiž nie je šokovať, ale upozorniť na smutný problém našej spoločnosti - na nedostatočný štátny systém ochrany tých najbezbrannejších - našich detí. A o to desivejšiu atmosféru kniha navodí . Prológ tohto vysoko hodnoteného trileru je zasadený do minulosti a je ako vystrihnutý z masakru motorovou pílou. No namiesto píly tu okolo seba šviháme sekerou. Latka brutality je nastavená vysoko a čitateľovi je jasné, že toto nie je kniha pre slabé žalúdky. Po opustení počiatočnej, doslova vyvražďovacej scény sa prenášame do prítomnosti. Spolu s vyšetrovateľmi Thulinovou a Hessom stojíme pred ťažkou úlohou. Musíme vypátrať sériového vraha, ktorý má zvláštnu záľubu v gaštanových panáčikoch. Ostanem pri svojom tradičnom hodnotení krimi trilerov a z dejovej línie toho viac neprezradím. Poviem len, že máme tú česť s prepracovaným vyšetrovaním a výraznými, jednoznačne definovanými hrdinami, ktorí sú vďaka svojím mnohým nedostatkom vykreslení naozaj uveriteľne. Mne osobne utkvela v pamäti pozoruhodná minoritná postava, ktorú sme navštívili v psychiatrickej liečebni. Tá scéna bola par excellence! Okrem jednej scény, ktorá pripomína americký akčný film, sa pohybujeme v medziach typického "nordic noir". Čisté dejové línie, priamočiarosť odkazu a desivá príčina páchaných zločinov je vynikajúco spracovaná. Až zarážajúco skvelo, keďže ide o autorov debut. Gaštanko je skvelý titul pre milovníkov tohto žánru. Pokojne ho môžete kúpiť aj naslepo ako darček pre fanúšikov severskej literatúry. Som si viac ako istá, že s touto knihou budú spokojní.

Keď som pred niekoľkými rokmi sledoval americký seriál Zločin, vedel som, že je nakrútený podľa dánskej predlohy. Priznám sa však, že keď vyšla kniha Gaštanko, netušil, že jej autor je podpísaný aj pod pôvodnou verziou daného seriálu. S o to väčšou chuťou som sa ale napokon pustil do čítania, pretože Soren Sveistrup sa u mňa uviedol ako záruka kvality. A nemýlil som sa. Jeho literárny debut má všetko, čo si možno od severskej tvorby želať. Temnú atmosféru, spletitý príbeh, bizarný prípad a presah do spoločenských reálií. Je bežnou vecou, že kriminálky prerastú do série, no tu sa zatiaľ zdá, že ide o jednorazovú záležitosť. Čo je škoda, pretože hlavné duo Hess a Thulinová by rozhodne ešte malo čo ponúknuť. Samozrejme, vzhľadom na veľké množstvo škandinávskych trilerov sa niektoré postupy pretransformovali na ustálené klišé, ale našťastie stále dokážu pobaviť a zaujať. Nadšenci žánri budú určite spokojní, nováčikovia v tomto smere zase spoznajú to najlepšie, čo sever ponúka. Gaštanko robí česť svojim starším knižným súrodencom a buduje si vlastné meno. Mark Hess je klasický ostrieľaný detektív, potýkajúci sa s pracovnými i osobnými problémami. Tu mi však nedá nepristaviť sa. Hess sa do Kodane dostáva z Europolu, kde sa dopustil akýchsi prešľapov, a preto sa ho zbavili, kým sa nadriadení nerozhodnú, čo s ním. Lenže čitateľ sa sotva dozvie, o čo išlo, dokonca aj jeho osobná tragédia je odbavená jednou vetou, navyše z druhej ruky vďaka náhodnému rozhovoru Thulinovej s inou postavou. A keď sme pri Thulinovej, ani jej osobný život nám veľa neponúkne. Nevravím, že je to škoda, niekedy rodinné súvislosti iba spomaľujú dej a samotné riešenie prípadu, no tu sa mi, napríklad, žiadalo vedieť viac. Ktovie, či išlo o Sveistrupov zámer trochu naštrbiť zaužívané autorské metódy, alebo si predsa len ešte necháva otvorené možnosti pre ďalšie potenciálne pokračovanie. Čo sa mi ale páčilo, bol vzťah Hessa a Thulinovej, ktorý sa nedá označiť práve za bezproblémový. Už od začiatku si nesadli, ale boli nútení spolupracovať, pričom sa prejavila ich vysoká profesionalita. A veru jej bolo treba, pretože vrah s prezývkou Gaštanko je naozaj nezvyčajný. Ženské obete pripravuje časti nôh a rúk, akoby si vytváral vlastnú figúrku namiesto tých z gaštanov, aké necháva pri naaranžovaných telách. Navyše s odtlačkami dcérsky dánskej ministerky, ktorú uniesli už pred rokom a jej prípad je považovaný za uzavretý. Je možné, že by predsa len mohla byť ešte nažive? Alebo sa len niekto zahráva s političkou, ktorá sa po čase vrátila do svojej funkcie? Keďže Rosa Hartungová je ako postava ministerkou sociálnych vecí, poskytuje to autorovi priestor venovať sa aj háklivejším témam, ako sú zneužívanie detí, týranie a zanedbávanie starostlivosti. Každá vražda, ktorej sa Gaštanko dopustí, je spojená s určitým problémom. Je dobrým ťahom, že máme možnosť dočítať sa o rôznych pohľadoch - detí, rodičov, sociálnych pracovníkov i samotného ministerstva. Prím však hrá predsa len samotný prípad, ktorý je rozpracovaný do detailov a dvojica detektívov má pred sebou skutočne náročnú úlohu. Stopy sú totiž minimálne, a tak im spočiatku neostáva iné než čakať na ďalšiu obeť. Spojenie s gaštanmi mi pripadá originálne, a napriek brutalite vrážd nebolo násilie zobrazené prvoplánovo explicitne. Rovnako mi vyhovovali aj krátke kapitoly a striedanie postáv v nich. Gaštanko je komplexnou kriminálkou postavenou na vyšetrovacích postupoch a sociálnej kritike, v menšej miere na osobnom živote hlavných hrdinov. Prvotina Sorena Sveistrupa kráča v šľapajách svojho seriálového predchodcu, preto dúfam, že nás poteší aj ďalšími knihami.

Medzinárodne uznávaný dánsky scenárista Soren Sveistrup sa preslávil najmä seriálom Zločin či spoluprácou pri filmovom spracovaní bestselleru Snehuliak. Teraz však prichádza s trilerom Gaštanko, ktorý sa vám dostane až pod kožu. Pretože na to, že je to jeho prvá kniha je to skvelé, odviedol naozaj obrovský kus práce. Jedného dňa objavia v Kodani telo mladej matky s amputovanou rukou. Spočiatku sa prikláňali k verzii, že za vraždu môže jej snúbenec. Keď však objavia malú gaštanovú postavičku, všetko sa začne veľmi rýchlo komplikovať. Analýza odtlačkov prstov odhalí prítomnosť jedného jediného človeka, a to stratenej dcéry ministerky Rosy Hartungovej, ktorú mnohí dávno považovali za mŕtvu. Vyšetrovanie sa veľmi rýchlo skomplikuje objavom ďalšej obete záhadného vraha, ktorému médiá dali prezývku Gaštanko. Aj tu objavili gaštanovú postavičku a rovnako ako tomu bolo aj v prvom prípade, aj tu došlo k amputácií rúk mŕtvej ženy. Tentokrát k amputácií hneď oboch rúk. Vyšetrovatelia sú v mnohom bezradní a zdá sa, že záhadný Gaštanko sa s nimi začína zahrávať čím ďalej, tým viac. Podarí sa im odhaliť tohto vraha, zabrániť tak ďalšej vražde a zároveň spoznať pravdu, ktorá sa skrýva za únosom ministerkinej malej dcéry? Gaštanko je naozaj skvelým trilerom. Príbeh je naozaj prepracovaný do poslednej bodky a autor nás necháva v napätí až do konca. Ja by som možno vynechala niektoré opisy a knihu trochu skrátila, no ani to neuberá na jej genialite. Pretože toto je triler, ktorý si rozhodne chcete prečítať. Je zamotaný, temný, nepredvídateľný, tajomný, nechýba ani brutalita a miestami je tiež poriadne hrôzostrašný. Pretože Gaštanko sa môže nachádzať naozaj všade! V knihe sa stretávame s naozaj dôkladným prepracovaním charakteristík jednotlivých postáv. Na jednej strane Naia Thulinová, mladá a ambiciózna vyšetrovateľka, na strane druhej Mark Hesse, ktorého len nedávno vyhodili z Europolu v Haagu, poslali späť do Kodane a sám vnútorne bojuje s vlastnou minulosťou. Veľmi zaujímavá bola tiež postava muža z detenčného ústavu, ktorý sa priznal k vražde ministerkinej dcéry. Objaví sa tam len na veľmi krátku dobu, no vo mne jeho postava veľmi zarezonovala. Ak hľadáte mrazivý triler, ktorý vás prekvapí, vyrazí dych a nedá vám spávať, Gaštanko je skvelou voľbou. Aj keď sa jedná o knihu, ktorá má okolo 460 strán, netreba sa toho zľaknúť. Tento príbeh si vás totižto razom získa.