Ako prvú v tomto roku som si prečítala knihu Spolu autorky Julie Cohenovej. Myslím si, že lepšiu knihu som si nemohla vybrať. Opäť som sa nechala uniesť prekrásnou obálkou a v neposlednom rade aj zaujímavou anotáciou. Príbeh, ktorý je v knihe ukrytý, ma rozhodne dostal. Emily a Robert sú spolu už celú večnosť. Ich láska je priam až hmatateľná. Neslabne, práve naopak. Silnie každým ďalším dňom. Až jedného dňa príde okamih, keď Robbie vstane, napíše Emily posledný odkaz a odíde z jej života. Aj to bol jeden z prejavov jeho nekonečnej lásky k nej. Za celý život prešli množstvom prekážok, veľkými sklamaniami a svoj život prežili v jednom obrovskom klamstve. Čo ich k tomu viedlo? Príbeh bol pútavý od začiatku až po samý koniec. Úvod sa odohráva v súčasnosti. V ďalších častiach sa hrdinovia vracajú stále viac a viac do minulosti. Až napokon záver opisuje ich zoznámenie. Počas celého príbehu tušíte medzi nimi akési tajomstvo. Niečo, o čom nehovoria. Niečo, čo vie iba hŕstka ľudí. Vás to núti čítať ďalej, pretože to potrebujete vedieť. Chcete pochopiť správanie ľudí z ich okolia, chcete zistiť, prečo sa v daných situáciách rozhodli práve tak ako sa rozhodli. To všetko je spojené s niečím, čo sa stalo veľmi dávno. Keď som to tajomstvo zistila, zostala som v poriadnom šoku. Vravela som si, že to nemôže byť pravda. Ako? Prečo? Mala som asi milión otázok. V mysli som sa musela vracať k tomu, čo som už čítala. To sa mi pri knihách nestáva často. Autorka ma naozaj prekvapila. Emily a Robert počas svojho života spravili niekoľko ťažkých rozhodnutí. Prežívala som ich spolu s nimi. Či už išlo o dieťa či o náhly odchod z Floridy. Všetko malo svoj dôvod. Súcitila som s Emily, ktorá bola doktorka a denne privádzala na svet deti, zatiaľ čo ona ich mať nemohla. Ich osud nebol ľahký, ale veľmi som im držala palce. Kniha Spolu vo mne zanechala veľmi silný dojem. Neľutujem, že som po nej siahla. Hoci ide o príbeh jednej veľmi silnej lásky, nečakajte žiadnu presladenú romantiku. Je krásne čítať o vzťahu, v ktorom na pochopenie stačí jeden pohľad. Už po niekoľkých stranách, ktoré som prečítala, som chcela plakať. Najskôr od smútku, neskôr od dojatia. Počas čítania sa vo mne vystriedali snáď všetky možné emócie.