Milovník mačiek Satoru jedného dňa oznámi svojmu kocúrovi Nanovi, že sa musia rozlúčiť. Aby našiel Nanovi nový domov, vydávajú sa spolu na cestu naprieč celým Japonskom a navštevujú Satoruových priateľov z minulosti. Kniha o láske a priateľstve nielen medzi človekom a kocúrom, ale aj medzi ľuďmi. Príbeh, ktorý je sám o sebe veľmi milý, sa na stupnici rozkošnosti posúva ešte vyššie vďaka rozprávaniu deja z pohľadu kocúra. Nádhernôtka nádherná zvonku aj zvnútra, ako som sama pre seba túto knihu nazvala, je povinnosťou pre každého mačkofila. Avšak byť mačkofilom nie je podmienka, lebo aj ja, čo mačky nemilujem, som si pri knihe oddýchla, pri čítaní som sa usmievala a nakoniec som bola aj trošku dojatá.

„Zápisky cestujúcej mačky je dojemná kniha, ale do popredia sa väčšmi dostáva veselosť, ľudskosť a úcta k životu, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú maličkosti tvoriace naše bytie dokonalo krásnym. Kocúr Nana je veľmi vnímavý a vďaka nemu som pochopila výnimočnosť spočívajúcu vo farbe jarabiny, v odtieňoch lúčnych kvetov, majestátnosti hôr, burácaní mora. Výnimočnosť meniacu sa v spomienky, ktoré s nami ostanú navždy a v nich aj človek, ktorý ich s nami zdieľal. Zápisky cestujúcej mačky je nádherným knižným dielom, pri ktorom sa zastaví čas. Má moc opantať vašu myseľ a jediné, čo dokážete v danej chvíli vnímať bude práve príbeh kocúra Nanu a jeho pána Satoru. Ide o knihu, ktorá sa nevyznačuje napínavým dejom a predsa je neuveriteľne pútavá, ktorá neponúka originálny príbeh a predsa som nič originálnejšie nečítala. Ide aj o knihu, ktorej láskavý príbeh vás zahreje pri srdci, dojme k slzám či naopak vám slzy radosti vyčarí, ale najväčšmi z nej ucítite lásku, úprimnosť a ľudskosť, čo si vás jednoducho podmaní... “

Obálka je vstupnou bránou do príbehu. Niekedy môže poriadne pomýliť a pod peknou fasádou sa skrýva tri razy vylúhované vrecko od čaju. To však nie je prípad poetickej knižky o hlbokom priateľstve muža a kocúra, ktorý dojal čitateľov na celom svete. V krásnom obale je ukryté dobrodružstvo, ktoré by si milovníci mačiek (a nielen oni) nemali nechať ujsť. Môžeme si ho vychutnať vďaka vydavateľstvu Lindeni a prekladu Františka Pauloviča. V živote veľakrát nastanú situácie, keď sa dvaja nezhodnú, rozvadia, odsťahujú, prípadne nedajbože niekto zomrie a cesty sa definitívne rozdelia. Vtedy to veľmi, veľmi bolí. Rovnaký smútok človek prežíva aj pri rozlúčke s domácim miláčikom. A presne o takýchto emóciách rozpráva kniha japonskej autorky Hiro Arikawa, ktorá debutovala v roku 2003 a za knihu Shio no Machi získala Dengeki Novel Prize pre literárny objav roka. Odvtedy napísala množstvo ďalších úspešných románov. Zápisky cestujúcej mačky boli preložené do vyše dvadsiatky jazykov a dočkali sa aj sfilmovania. Kocúr Nana má poriadne podrezaný jazyk. Dlho sa túlal sa po uliciach bez mena, bez strechy nad mačacou hlavou, hrajúc sa na drsniaka. Jeho srdce a predsavzatie – nikdy sa nespolčovať s človekom – sa roztopili hneď, ako sa za dramatických okolností zoznámil s tridsiatnikom Satoruom, naozajstným milovníkom mačiek. Všetko je ideálne, sú z nich parťáci na pohľadanie, no len do dňa, kedy mu Satoru oznámi, že sa budú musieť rozlúčiť. Nana ničomu nerozumie, ale dychtivý po objavovaní nových miest bez reptania nasadne s pánom do striebornej dodávky, aby sa vydali naprieč Japonskom hľadať nový domov pre kocúra. Zoznámime sa s kamarátom z najranejšieho detstva Kósukem, v tom čase sa vlastne začal odvíjať príbeh lásky k mačkám, u farmára Jošimineho vycvičí Nana malého bojazlivého kocúrika na „tigra“ a vo zvieracom penzióne Sugiho a Čikako dostane príučku nielen pes. Pri každej zastávke a návšteve bývalých priateľov sa postupne dozvedáme viac a viac zo života Satorua. Jednotlivé príbehy plné spomienok na detstvo a dospievanie sú smutné, dojímavé aj veselé. Dokazujú, že láskavé a dobré skutky môžu zmeniť život mnohým ľuďom. Kocúr zažíva na výlete plno krásnych chvíľ a zážitkov, o akých sa mu v pelechu ani nesnívalo. Je pyšný, že žiadna mačka na svete pravdepodobne nenavštívila toľko zákutí a menších svetov ako on. Keby bol človekom, pokojne by som si ho vedela predstaviť ako úspešného stand-up komika. Vtipne a sarkasticky komentuje dianie okolo seba. Dojímavé pasáže strieda mačací humor. Prečo sa vlastne Satoru rozhodol po piatich rokoch spolužitia zveriť svojho miláčika niekomu inému? Nielen Nana si kladie túto otázku. Hiro Arikawa nás necháva dlho v napätí. Keď sa zlomí srdce, nie je to počuť. Vraj… Ja som však veľmi dobre začula svoje aj Nanovo. Na konci príbehu si posuňte knihu trocha ďalej, aby v nej nezostali stopy soli. Život – ľudský či mačací – sa nie vždy uberá želaným smerom. Zápisky cestujúcej mačky sú skutočne výborným čítaním. Kocúr je rozkošný rozprávač. Pasáže, ktoré mu autorka vložila do papuľky, vás zaručene rozosmejú. Aj keď mu ľudia nerozumejú ani ň a jeho komentáre bavia iba nás čitateľov, budete mať pocit, že Satoru mačaciu reč ovláda. Sú perfektne zohraná dvojka. Zo začiatku je treba naladiť sa na japonský štýl písania. Zdvorilé dialógy postáv, strohosť v rozhovoroch, živé opisy prírody, taká tá japonská uhladenosť, ak mi rozumiete. V knihe je veľa lásky, empatie, priateľstva a silných myšlienok. Hoci je road movie kocúra a človeka dojímavá, vanie z nej neha, pohoda a dovolím si tvrdiť, že aj radosť. „Nádherný príbeh o lojalite a priateľstve,“ napísal rešpektovaný írsky prozaik John Boyne v recenzii pre The Irish Times. A ja s ním len a len súhlasím.