Debutová knižka od Natálie Skladanej Totálny úlet už samotným názvom vystihuje zbierku uletených poviedok zobrazujúcich tínedžerov v rôznych situáciách. Skladaná sa do povedomia literárnych osobností dostala poviedkami či básničkami, s ktorými sa zúčastňovala rôznych súťaží. Mladá autorka z východu si dokonca za rukopis zbierky odniesla domov Cenu Jána Červeňa. Kniha poviedok je odporúčaná nielen mládeži, ale aj rodičom detí, ktorí niekedy nechápu, aké náročné je žiť v tele pubertiaka. Priznám sa, že som sprvu váhala nad jej prečítaním, pretože nie som veľký čitateľ poviedok, avšak svoje rozhodnutie som prehodnotila po spozorovaní obsahu. Ako prvé ma upútala anotácia na zadnom obale knihy, ktorá ihneď zalarmovala moju zvedavosť. Čítanie o problémoch tínedžerov, navyše sľubujúce vtipnosť a dobrodružstvo (trebárs v opisoch tandemového zoskoku)? Okamžite ma to presvedčilo o opaku. U knihy vyhral ďalší aspekt, a to ten, že ilustrácie vytvoril talentovaný kresliar Brian Terrero, možno známy tiež ako ilustrátor obálky knihy Netvor od českého autora Ondreja Herca. Jeho tematické kresby pred začiatkom každej kapitoly sú vydarenou tvorbou a skutočne ma pobavili (najmä tie k poviedkam Rebelka a Lajky). Kniha celkovo obsahuje 13 poviedok, niektoré z nich sú obšírnejšie, iné kratšie. Ako som už spomenula, pred každou poviedkou je ilustrácia znázorňujúca hlavnú myšlienku deja. Poviedky sú rôzneho druhu. Všetky sú však sústredené na mladých a opisujú sa v nich „problémové“ životy tínedžerov v akýchkoľvek situáciách. Tie situácie sú niekedy trápne, nešťastné, neuveriteľné či možno nespravodlivé. Niektoré poviedky obsahujú aj poučnosť príbehu – napríklad v tom, že neradno bojovať o popularitu alebo že sa netreba ulievať z vyučovania. Poviedky sa odohrávajú najmä v škole, ktorá je spomenutá vo väčšine z nich, no postavy sú zakaždým iné. Autorka sa vo svojej slovnej zásobe nebojí využívať veľké množstvo slangových výrazov, skratiek prebratých z anglických termínov či originálnych prirovnaní (S tvárou sfarbenou asi ako pokazený camembert som ponorila ruku do nášho WC), ktorých sú plné celé stránky. Texty sú presiaknuté iróniou a sarkazmom, čo pôsobí osviežujúco a vyvoláva humorný efekt. Pobavila ma napríklad pasáž, v ktorej zaľúbený chalan opisoval pôvaby svojej spolužiačky: Takže, vlasy mala úžasné… Prepáčte, boli čierne ako morská voda pri ropnej plošine, rovné ako neuvarené špagety a voňali, akoby boli čerstvo vyrobené vo Wonkovej továrni na čokoládu. Jej pohľad by odzbrojil aj afganského teroristu, a keď si dala okolo očí čiernu linku, spúšťali sa protipožiarne ostrekovače (poviedka Škrečok). Okrem zábavných prvkov boli poviedky postavené aj na dramatickosti, zväčša vyvolanej prejavmi charakterov postáv („Ocooo! Nerooob! Veď dostanem infarkt!“ protestovala som ako decko – použitá v poviedke Záchod). Nádych drámy, vyvolanej vplyvom paranormálnych javov, vidieť aj v prípade tajomnej poviedky Temné chodby. Tým, že autorka cez postavy komunikuje (využíva zvolacie vety či rečnícke otázky), si s čitateľmi vytvára vzťah, v ktorom sa autentickejšie prežívajú pocity postáv. Zbierka poviedok ponúka časovo nenáročné, oddychové a humorné čítanie, pri ktorom možno lepšie pochopíte náročnosť života v úlohe tínedžerov a budete mať väčší prehľad o ich emóciách. Knihu odporúčam každému mladému človeku a tomu, kto sa chce odreagovať pomocou jednoduchého humoru. Dodnes sa neviem rozhodnúť, ktorá poviedka ma bavila najviac. Všetky si získali moju pozornosť a obľúbila som si ich ako celok. Možno však najviac pobavila Flákarina a najviac som spozornela pri poviedke Totálny úlet, po ktorej som dostala i ja chuť na jeden tandemový zoskok.