Jubilejná, desiata kniha spisovateľky Zuzany Štelbaskej sľubuje vtipný príbeh o dospievaní. A všetkého, čo k puberte patrí, si v príbehu šikovného ale utiahnutého dievčaťa skutočne užijete.
Sofia toho má veľa. Každé dva týždne sa sťahuje so sestrou od jedného rodiča k druhému, rieši zložité vzťahy s kamošmi a musí nosiť “tú vec” (podprsenku). Okrem toho ju nemá kto odviezť na šachový turnaj v R...
Jubilejná, desiata kniha spisovateľky Zuzany Štelbaskej sľubuje vtipný príbeh o dospievaní. A všetkého, čo k puberte patrí, si v príbehu šikovného ale utiahnutého dievčaťa skutočne užijete.
Sofia toho má veľa. Každé dva týždne sa sťahuje so sestrou od jedného rodiča k druhému, rieši zložité vzťahy s kamošmi a musí nosiť “tú vec” (podprsenku). Okrem toho ju nemá kto odviezť na šachový turnaj v Ružomberku. Najradšej má ticho a samotu, ale zdá sa, že tú si veľmi neužije.
Naša hrdinka skrátka vhupla do puberty a nedokáže sa orientovať ani sama v sebe, nie to ešte v tak chaotickom okolí. Chce aj nechce byť s Edkou najlepšia kamoška (trochu sa jej bojí a veľa ju obdivuje). Nechápe, prečo sa Vitalij a Jeremy okolo nej zrazu správajú tak čudne. A čo ešte jej upracovaná mama a nevšímavý otec, ktorí ju vôbec nepočúvajú. Sofia sa pokúša vyznať v tomto čudnom svete dospelých, ale nedarí sa jej.
Našťastie získa ozaj bizarnú pomocníčku – muchu Bzu. Tá jej pomôže nájsť svoj vlastný hlas. Bzu sa po prvom otrase (karambole) postupne osmeľuje a lieta od svojej novej ľudskej kamarátky stále ďalej a ďalej. Tak isto aj Sofia prekonáva svoj strach a zisťuje, že keď sa odváži povedať, čo si skutočne myslí, veci sa menia. Sebavedomie je zázračná vec.
Aj čitateľ toho má veľa. Autorka nás rozhodne nešetrí a pridáva jednu komplikáciu za druhou. Rastúce prsia, rozvedení rodičia neschopní vyriešiť si veci sami medzi sebou, nízke sebavedomie, návod, ako chovať muchy, multikultúrny šachový krúžok, starosť o mladšiu sestru, vyhrotená situácia s otcom a jeho priateľkou, hľadanie pravdy, žiarlivosť, ambície rodičov prenesené na deti, multikultúrne večere, priateľstvo, láska… Polovica z toho by v knihe podľa mňa nemusela byť.
Rozprávačkou príbehu je samotná Sofia, ktorá vôbec ničomu nerozumie. Nerozumie však ani čitateľ. Až keď sa začne rozprávať s Bzu, niektoré veci a motívy ľudí sa trochu objasnia. Ako dospelého ma tá nevedomosť vytáčala. Väčšina dospelých sa totiž správa ako trotli. Otcovia to schytali najviac. Slovo detinský otcov Sofie aj Edky vystihuje asi najviac.
Kniha sa čítala dobre, jednotlivé kapitoly sú pútavé, veľa dialógov aj napínavé situácie dokážu parádne strhnúť. Ale vytvoriť si celkový obraz bolo pre mňa ťažké. Akonáhle sa vám to podarí, máte pred sebou fantastický, živý príbeh o dievčati, s ktorým sa vie ľahko stotožniť možno aj to vaše dieťa.
Ilustrácie ma ale bavili hneď na prvý pohľad. Petra Lukovicsová má svoj štýl a ide si svoju cestu výborne. Páči sa mi typológia postáv. Trošku nemotorná Sofia oproti maličkej Edke. Bonusom sú priesvitné strany. Tie môžete chápať ako veci, ktoré sú alebo nie sú, ktoré by ste chceli alebo nechceli, alebo ako prelýnanie pohľadov. Tá so Sofiou a jej sestrou (alebo je to mama a malá Sofia?) sa mi páči najviac.
Experiment so Sofiou je aj graficky vcelku nevšedná kniha. Vydarený kúsok.
Vydavateľ síce uvádza vekovku od 12 rokov, ale nebála by som sa vybrať aj pre rozčítané decká od 10 rokov. Predsa len, všetky veci, ktorými hrdinka prechádza, budú chápať aj v tomto veku.
PS: Extra body má kniha za to, že Sofia označuje všetky mladšie deti na turnaji ako “malí”. Bez mien. Môžete to brať ako znak toho, že hrdinka vie, že k nim už dávno nepatrí a ani nechce. Ale tak nejak som si hneď spomenula na Goldingovu knihu Pán múch.