odohrávajúci sa vo viktoriánskom Londýne nás vtiahne do deja už pri čítaní prvých kapitol a čas venovaný jeho čítaniu jednoznačne nie je márnym! Iris pracuje v továrni na výrobu bábik, no jej najväčším snom je stať sa maliarkou. Dokázať zachytiť každý jeden okamih vôkol nej. Jej sen však dlho nie je možné naplniť. To všetko sa však zmení v deň, keď na ulici spozná Silasa. Miestneho čudáka, ktorý preparuje zvieratá. Vďaka nemu sa stane modelkou známemu maliarovi Louisovi Frostovi, členovi prerafaelistického bratstva, ktorý ju začne učiť maľovať. Ich pôvodne pracovný vzťah sa zmení na veľmi silné puto, ktoré len tak ľahko nič nezlomí. Nie je to však len Louis, ktorého Iris dokázala tak očariť. Silas od ich prvého stretnutia nedokáže myslieť na nikoho iného než na nádhernú rusovlásku Iris, ktorou sa stáva úplne posadnutý. Predstavuje si, ako by mohlo vyzerať ich stretnutie, fantazíruje o ich budúcnosti a vyhľadáva všetky príležitosti, aby mohol túto záhadnú krásku opäť raz stretnúť. Musím sa priznať, že spočiatku som si knihou nebola istá. Mierne ma odrádzala obálka a ani s príbehom som nebola až tak stotožnená. Opäť raz sa mi však potvrdila toľkokrát opakovaná pravda – nesúď knihu podľa obalu! Tu to platí hneď niekoľkonásobne! Už prvé stránky knihy ma nesmierne zaujali a postupným gradovaním som sa do príbehu čím ďalej, tým viac zamilovávala. Príbeh veľkej lásky, posadnutosti a umenia odohrávajúci sa v päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia dokáže už na začiatku vtiahnuť do deja! Autorkin talent na opisy nás okamžite presunie do prostredia viktoriánskeho Londýna – do továrne na bábiky, medzi umelcov túžiacich po sláve, do nevestincov či medzi ľudí, ktorí každý deň bojujú o prežitie. Okrem vyššie spomínaných postáv spoznávame aj postavu malého chlapca Albieho, ktorý spolu so svojou sestrou zápasí s chudobou. Pozorujeme jeho veľkú túžbu po krásnych a zdravých zuboch a tiež jeho vnútorný boj – chrániť sestru alebo varovať Iris? Jeho osud ma zasiahol zo všetkých najviac a počas čítania som mnohokrát obdivovala silu tak malého chlapca. Celkovo hodnotím Továreň na bábiky ako veľmi kvalitné čítanie, ktoré jednoznačne stojí za prečítanie! A rozhodne sa tomuto románu zaslúži venovať väčšia pozornosť. Pre mňa to je jedna z najlepších kníh, aké som tento rok zatiaľ prečítala! Dokáže ju nejaká prekonať?

Továreň na bábiky je debutovým dielom z pera anglickej autorky Elizabeth Macnealovej. Zaujala ma nielen svojou krásnou obálkou, ale aj prísľubom tajomného príbehu, ktorý nenechá človeka chladným. Dostala som to, čo som očakávala? Jednoduchá odpoveď je čiastočne, dlhú odpoveď nájdete nižšie. Kniha rozpráva príbeh Iris, ktorá sa chce stať umelkyňou. Spoločne so sestrou Rose pracujú v továrni na bábiky. Irisin život naberie rýchly spád po stretnutí s tajomným Silasom. Je to viacvrstvové rozprávanie, kde nič nie je priamočiare. Začiatok je pomalší. Autorka nás oboznamuje s prostredím Londýna v 19. storočí a s podstavami. Je ich neúrekom, ale nie je to mätúce. Každá má dôležitú úlohu a svojím spôsobom udalosti v knihe zamotá. Každý má svoje starosti a radosti, svoje lásky a sklamania, slzy, sny a smiech – všetci sú si nádherne podobní. Hlavná hrdinka Iris nie je dokonalá. Nielen povahou, ale aj výzorom. Práve táto chybička krásy zaujme Silasa, ktorý má zvrátenú záľubu vo vypchávaní zvierat a zbieraní čohokoľvek výnimočného a odlišného. A tu sa začne hlavná zápletka, z ktorej ma poriadne mrazilo. Iris ženie dopredu túžba vynikať, stať sa uznávanou maliarkou, preto prijme ponuku, aby známemu maliarovi pózovala ako modelka. Na oplátku ju bude učiť maľovať. Rodina ju začne kvôli tomuto rozhodnutiu odsudzovať, pretože to pokladajú za nemravné. Iris si aj napriek tomu stojí za svojím, a tak sa stáva Louisovou učnicou. Myseľ, ktorá chce mať vo všetkom poriadok, je vskutku bezútešná, mechanická. Továrenská myseľ. Trochu som mala problém začítať sa. Prvých asi sto strán ma pri knihe držala atmosféra príbehu a zaujímavé postavy, pretože dej sa značne neposúval. Autorka čitateľovi všetko predostiera ako na zlatom podnose a nenecháva mu priestor na dohady. Preto som hneď po prvom stretnutí Silasa a Iris vedela, akým smerom sa udalosti budú uberať. Tak som len čakala, kedy sa to udeje. Cesta k rozuzleniu bola miestami krkolomná a ja som nemala problém knihu kedykoľvek odložiť. Vedľajšie príbehy sú pútavé, ale chýbala mi tam akási iskra, ktorá by udržala moju pozornosť. Iris sa chce oslobodiť.. Cíti sa zviazaná a nevidí východisko. Situáciu jej neuľahčuje ani sestra, ktorá je tiež poznačená udalosťami minulosti. Ich vzťah mi pripomínal tornádo. Raz sú v pokoji, ale v nasledujúcej chvíli si vyčítajú veci, ktoré by mali byť dávno zabudnuté. Ich dynamika je však skvelá. Všetci súrodenci sa občas hádajú a vyčítajú si veci. Chápem ich obe a aj tu platí tá známa skutočnosť, že kde viazne komunikácia, tam zostáva veľa priestoru pre dohady a dedukcie. Silas je veľmi zaujímavá a komplikovaná postava. Sprvoti som si myslela, že by som ho aj mohla mať rada, ale po činoch, ktoré napáchal, sa to nedá. Jeho zvrátený koníček mi staval chlpy na rukách. Tieto časti som čítala cez prsty, lebo som sa nedokázala ubrániť predstavám, ako by to vyzeralo v skutočnosti. Neviem ho nazvať inak ako chorým človekom, ktorý sa snaží svoje činy ospravedlniť, no v konečnom dôsledku mu to nikto neverí. Páčilo sa mi aj to, ako sa pomaly vyvíjal vzťah Louisa a Iris. Nebolo to také hŕ, ako v niektorých knihách. Verila som, že sa majú skutočne radi a Louis by pre ňu spravil všetko. Čo je hlavné, počúval, čo mu hovorila a to zohralo v závere dôležitú úlohu. Maj veľa pukov, ruža, kým sa dá, kým ešte plynú staré časy dobré. Mladosť je v žití krátka výsada. Kvet a dnes usmieva a zajtra zomrie. Továreň na bábiky sa číta ako na hojdačke. Sú v nej pasáže, ktoré vás chytia a potrebujete vedieť, ako sa to skončí. Avšak sú tam aj také, ktoré by ste najradšej preskočili. Plusom ale zostáva autorkin štýl a schopnosť vytvoriť zaujímavé a odlišné postavy. Vďaka tomu sa knihou nesie pochmúrna atmosféra, ktorá vytvára napätie. Príbeh sa mi celkom páčil. Hoci má svoje nedostatky, som rada, že sa mi dostal do rúk. Najväčším kameňom úrazu pre mňa zostáva záver, ktorý bol príliš otvorený. Očakávala som aspoň jednu ďalšiu kapitolu, no tá tam nebola. Stále si môžem domyslieť, ako to bude pokračovať, ale prišlo mi to násilne ukončené. Kniha je hlavne o túžbe oslobodiť sa a nájsť samu seba. Je aj o tom, ako človek dokáže ublížiť druhému. Priateľstvo, intrigy, zvrátenosť – toto všetko tu nájdete. Dielo by som odporučila ľuďom, ktorí majú radi pochmúrne a zamotané príbehy.

Román Továreň na bábiky mi svojim spracovaním pripomínal môj obľúbený film Parfum- príbeh vraha (čítala som aj knihu od Patricka Süskinda, ale tá sa mi nepáčila??). Tým netvrdím, že má podobný dej, to vôbec. Ale celá kniha je doslovne presiaknutá rôznymi arómami (či už vôňou farieb, jedla, alebo zápachom viktoriánskeho Londýna, chemikáliami, mŕtvolami a smrťou). Už dávno som nečítala niečo s tak geniálne opísanou atmosférou a vôňami. Príbeh je o mladej, talentovanej ale chudobnej maliarke Iris, ktorá spolu so svojou (znetvorenou) sestrou pracuje v obchode s bábikami. O mladom a nespútanom maliarovi, ktorý stále čaká na svoj úspech. O podivnom (šialencovi) preparátorovi zvierat Silasovi a o chudobnom malom chlapčekovi Albiem. Osudy všetkých týchto postáv sa vzájomne pretnú a nie pre všetkych to bude znamenať šťastie. Kniha sa číta rýchlo nielen vďaka krátkym kapitolám, ale aj vďaka štýlu písania a najmä napínavému deju, ktorý vás doslova núti čítať ďalej. Po celý čas len napäto čakáte, čo ten psychopat urobí a komu a ako ublíži. A čo a knihe oceňujem najviac, je surovosť s akou autorka pracovala s postavami, pričom ani jednu z nich neidealizovala a nejedna z nich mala doslova krutý život/osud.

Londýn 1850. Kniha plná umenia, malieb a veľkej výstavy, ktorá toho zmení veľa. V Hyde Parku sa to hemží ľuďmi, nič nezvyčajné, no v dave sa stretnú Silas a Iris. Iris je mladá žena, ktorá pracuje v obchode s bábikami spolu so svojou sestrou. Má ryšavé vlasy a jednu menšiu anomáliu, ktorá Silasa zaujme natoľko, že začne byť ňou posadnutý a urobí čokoľvek, aby ju dostal. Iris si však jeho pozdravy, pozvania nevšíma, no Silas sa pri nej objavuje čoraz častejšie a čoraz viac vidí jeho temnú stránku a začína sa báť. So svojimi pochybnosťami sa zdôverí Louisovi, ktorý je prerafaelistický umelec a s podmienkou, že Iris naučí maľovať, sa stáva jeho modelkou. Ostane však všetko iba v rámci toho, čo je povolené? Alebo viacero vecí prekročí zaužívané pravidlá? Pravidlá na život, slobodu, pohyb, lásku? Továreň na bábiky je román, ktorý je plný vzrušenia, túžby, lásky, umenia, malieb, vášne, ale zároveň aj plný strachu a temnoty. Autorka vytvorila krásne dielo, ktoré doslova dýcha atmosférou viktoriánskeho Londýna. Veľmi detailne, ale zároveň nenútene opisuje prostredie či postavy a vytvára veľmi krásnu zmes farieb, ktorú si čitateľ dokáže veľmi ľahko predstaviť. Jej postavy sú opísané precízne, majú svoju minulosť, ktorú nám postupne počas deja autorka "dávkuje" a vytvárame si ucelený obraz nielen na to, ako postavy vyzerajú, ako sa správajú, ale hlavne čo ich viedlo k tomu, aby sa tak správali. Postupne odhaľujeme Irisine túžby, pocity viny, lásku k rodine, k sestre, k mužovi, strach z muža, zo spoločnosti. Rosine trpké časy, ale aj jej pomer s mužom, ktorý jej ublížil, ako sa pretĺkala životom, ako ju poznačila choroba, ako sa snaží nájsť správnu cestu medzi tým čo je a čo nie je dobré. Silasovu minulosť, jeho záľubu, myšlienky, istú dávku až takej, povedala by som, schizofrénie, keď sa snaží si nahovoriť niečo, čo nie je pravda a nikdy nebude. Jeho temná stránka je premyslená do detailov a čitateľ ju postupne odkrýva. Louisov vycibrený vkus, maľovanie, hľadanie správnej cesty, jeho zábavnú stránku, zmysel pre umenie, detail a hlavne aj jeho minulosť, ktorú sa snaží skrývať. Elizabeth Macnealová vytvorila teda hodnoverné postavy, ktoré majú svoj osud, svoje poslanie, každá je iná, jedinečná, každá má v príbehu svoje miesto. Čitateľ si teda nielenže dokonale "vybaví" vo svojej mysli ich osudy, ale skvele si dokáže predstaviť ich výzor, ktorý potom skvele zapadne do Londýna, ktorý autorka vykreslila. Kniha je teda plná krásnych opisov, zo stránok na vás dýcha umenie, farby, túžba po poznaní, po uznaní, po láske, po pochopení, ale zároveň aj temnota, túžba oslobodiť sa. Elizabeth vykresľuje londýnsku spoločnosť, nielen zámožných ľudí, ale siaha až pomerne ďalej. Opisuje nevestince, prácu "ľahkých žien", ktoré si svoj osud často nevybrali samy, malých chlapcov, ktorí buď kradnú, alebo robia "špinavú prácu". Zároveň však sa dotýka aj motívu smrti, ktorý je neustále prítomný v diele a len čaká na svoje odhalenie. Taktiež veľkú čas venuje opisom rodiny, myšlienkam a tradíciám, tomu, čo by sa malo praktizovať a ako je to v skutočnosti, opisuje obetavosť, lásku v tých najkrajších, ale aj najhorších podobách. Všetky tieto motívy postupne využíva v deji a čitateľ sa teda s nimi zoznamuje "za pochodu". Na koniec len poviem, že kniha je napísaná krásnym jazykom, nasiaknutá všetkými krásnymi predstavami a ideálmi, no zároveň v jej vnútri sa skrýva aj čosi omnoho temnejšie ako posadnutosť...

Aký máte názor na psychopatov v knižkách? Úprimne? Nebudem klamať - mám ich strašne rada. Aj sériových vrahov, aj masových, normálnych zabijakov... Páči sa mi skúmať ich dôvody, príhody, jednoducho ich život. A táto knižka (i ked vyzerá nevinne) dovolila mi nahliadnuť do mysle jedného z nich. Okej, priznám sa - prvých 60 strán to bolo pre mňa utrpenie. Nešlo to, prišo mi to až príliš divné, bolo tam všetkého príliš na mňa. Avšak neviem kedy nastal ten zlom, keď sa mi to začalo páčiť a ostala som hore do 3tej ráno len, aby som sa dostala na koniec. Milujem keď "zlá" i "dobrá" postava dostanú rovnako priestoru, autorka sa tu venuje každému rovnakym dielom, jedna kapitola dobrému, druhá zlému... Vo väčšine kníh majú psychopati minimum miesta, objavujú sa v takých (zbytočne) desivých scénach (ale mám ich rada, i keď ma iritujú), ktoré nemajú dat najavo kto je vrah. Avšak v tejto knižke sa s ním hneď stretávate, sledujete jeho vývoj, jeho život už od začiatku. Viete, že vám niečo na tom Silasovi nesedí. Viete, že určite niečo podnikne, ale neviete čo a kedy. Veľmi som si ho obľúbila kvôli jeho komplexnosti, jeho "minulosti", o ktorej sa postupne dozvedáte. Čo ma úplne dostalo je atmosféra celej knižky. Nebudem klamať, ak poviem, že obrazy sú môj fetiš. Celá knižka je presiaknuta umeleckým svetom, ktorá ma pohltila. Zjedla ma. A viktoriánsky Londýn do toho je to správne okorenenie, tamojšia realita s umeleckosťou je brutálne dobrý kontrast. Romantická zápletka je síce jednoduchá, ale postupne vybudovaná, žiadna instanstná láska. Nakoľko sa tam toho odohráva dosť, navyše pletky by to zbytočne skomplikovali. Na obálke sa píše, že je to ako rozprávka a pôvodne som plánovala nesúhlasiť, avšak je to pravda - rozpravka pre dospelých, s umeleckou atmosférou, realistickým pohľadom, romantickou vlnkou a štipkou temna. Ideálna na večery. ?????/5

Keď prerafaelistický umelec Louis Frost požiada Iris, aby sa stala jeho modelkou, súhlasí, ale s podmienkou, že ju zároveň bude učiť maľovať. Zrazu sa jej svet začína rozširovať, stáva sa svetom umenia a lásky. No čudák Silas od osudného stretnutia s ňou myslí len na jednu vec a jeho posadnutosť je čoraz temnejšia…Továreň na bábiky je román plný vzrušenia a zobrazuje pestrý život vo viktoriánskom Londýne. Je to vášnivý príbeh o láske a zároveň desivý príbeh ženy, ktorá sa túži oslobodiť. (9 – 3-7-5-6-1) Keď sa povie viktoriánske Anglicko, ako prvé sa mi vybaví román Jane Austenovej Pýcha a predsudok. Vzhľadom k tomu, že túto knihu považujem za dnes už kult, ktorý by mal patriť do základného repertoára každého poctivého knihomoľa, akékoľvek ďalšie dielo, odohrávajúce sa v danom období, mám tendenciu zaradzovať až na druhé miesto. Priznávam, zrejme to nie je správne, ale klasika je pre mňa len jedna. Nič to však nemení na fakte, že som s očakávaním a veľmi pozitívnymi ohlasmi zo zahraničných webov postupne prenikal do príbehu Továrne na bábiky. Hoci sa môže zdať, že ide o historický román, prezentovať túto knihu iba v rámci tohto žánru by bolo nevďačné. Ide o zaujímavú exkurziu do Londýna 19. storočia, navyše do prostredia maliarov, ktoré nebýva v knihách tak často zobrazované. Ako prvé udrie do očí, že autorka veľmi často uprednostňuje statické, no zároveň veľmi kvetnaté, priam farbisté opisy, pred dialógmi postáv. Nie je preto ťažké predstaviť si prácu v továrni, prostredie obklopujúce hlavných hrdinov, ako aj postavy samotné, s ich myšlienkami, názormi a pocitmi. Kontrast jednotlivých spoločností, vzájomnú hierarchiu sociálnych skupín a spôsob ich fungovania je nadčasový a pri troche fantázie a čítania medzi riadkami dobre uplatniteľný aj do dnešnej doby. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa pristihol pri tom, ako v duchu súhlasím s konaním jednotlivých postáv. Zjavne autorka pracovala s myšlienkou previesť svoje postoje do deja tak, aby si to pozorný čitateľ všimol. Továreň na bábiky je po všetkých stránkach vyváženou knihou. Historický román so všetkými znakmi, popretkávaný romantickou linkou bez toho, aby z toho vznikol nový prírastok do červenej knižnice a aby si na svoje prišli aj milovníci krimi, napätia a poctivej záplatky. Jednoducho povedané, všetko do seba jasne a komplexne zapadá tak, že veta po vete, strana po strane hrajú presne podľa Macnealovej spisovateľskej partitúry. Touto cestou ďakujem Albatrosu za poskytnutie recenzného výtlačku a Vám, vážení čitatelia, odporúčam túto knihu všetkými desiatimi.

Forma diela pracuje s príjemnou štylistikou, autorka sa snaží o farbisté a vizuálne živé zachytenie a popísanie každodennosti súvekého viktoriánskeho života, jeho zakonistostí, ako i umeleckej práce maliarov či výrobcov bábik, jazyk textu je veľmi popisný, statické obrazy často dominujú nad dialógmi. Plusom je, že Macnealovej postavy prechádzajú určitým charakterovým vývinom, nie sú stoici a rovnako nie sú čierno-biele, čiže ich zobrazenie nepodlieha iba určitej mustre, nie sú iba archetypy už zaužívaného, ale otvorene napr. vyjadrujú pocity (vášeň, hnev, strach a smútok), majú snahu spolu komunikovať, viesť dialóg a skrz neho nachádzať riešenia. Na pôde historického románu autorka ponúka predovšetkým nahliadnutie na život z rôznych majetkových tried, na vtedajšie spoločenské pomery, zvyklosti a návyky, ale, a to predovšetkým, na patriarchálne založenú societu, a to v každom odvetví - v ktorej zmýšľajúca žena s túžbou porušiť nepísané pravidlá (napríklad byť modelom pre maliara, čo v tej dobe vykonávali iba nečestné ženy) prudko dvíha hladinu pohoršenia všetkých naokolo, je odradzovaná, ponižovaná, nechcená. Autorka sa nesnaží o nútenú agitačku na feminizmus, i keď by sa to tak na prvý pohľad zdať mohlo, skôr priamo a bez príkras reflektuje život súvekej ženy nespokojnej zo svojím postavením. Rovnakým spôsobom sa autorka zameriava i na prácu umelcov, na ich reálne ohodnotenie a nevyrovnanosť v pomere - práca na diele : ohodnotenie diela, na ich túžbu preraziť, hľadanie nových možností a podobne, čím nám dáva možnosť nazrieť i do určitého fiktívneho tvorivého procesu historických výtvarných umelcov. Z anotácie by sa mohlo zdať, že je to všetko, no práve naopak. Autorka namiesto holého historického spoločenského románu tvorí komplexné dielo, ktorému nechýba masívna romantická zložka, ktorá je podaná uveriteľne, v ktorej je milostný trojuholník spracovaný inovatívne a nie prvoplánovo ako v žánroch YA (young adult žáner) a v ktorom svoj priestor dostáva i krimi zápletka s výrazným psychologickým nábojom (obsesia a patologická láska, psychická porucha) a snahou o rozbor osobnosti zápornej postavy, pričom tieto pasáže okrem obsiahnutia výrazných kontrastných prvkov naturalizmu a explicitnosti (oproti romantickým prvkom v romantickej linke), príjemne budujú tenziu v diele, a udržiavajú misku váh v rovine, čiže krotia možnosť skĺznuť k románu pre ženy alebo čisto k historickému. Román sa teda pre čitateľa stáva veľmi prekvapivým, drží ho v napätí, buduje atmosféru a autorka dokazuje, že vie pracovať i s rôznymi žánrami románu a zároveň ich i prepájať. Problémom by sa mohlo zdať iba jemné grafomanstvo autorky - čiže množstvo kapitol, množstvo zvolených informácií predávaných čitateľovi, výplnkové a hluché kapitoly, ktoré často iba repetetívne popisujú to, čo sme ako čitateľ už zistili a pochopili - čo sa deje predovštekým v prvej polovici románu - v druhej autorka už prináša do diela istú dynamiku a stručnosť. K tomu sa viažu i často zbytočné vložené novinové výstrižky, kritiky, listy, ktoré by možno bolo efektívnejši včleniť do textu či dialógov skrz predčítanie jednej z postáv či parafrázu ako z nich vytvárať samotné kapitoly. Je zaujímavé, že dielo ako také svojím námetom môžeme porovnávať (či hľadať podobnosti alebo iba jednoducho chápať ako tip pre fanúšikov námetu) s anglickou minisériou Desperate Romantics (v slovenskom preklade Zúfalí romantici) s podobnou premisou (skupina priateľov - maliarov (tzv. preraffaelisti) a ich strasti) či dobovým zasadením, kedy i v spomínanom seriály sa vkusne a umne kombinuje napätie, intrigy a romantika a atmosféra balansuje na pomedzí tragikomiky a dokumentu, čo môže znieť zvláštne, funguje to však viac ako dobre. Román Továreň na bábiky by sa laickému oku mohol zdať ako lacná žánrovka z červenej knižnice, opak je však pravdou. Rôznorodosť čitateľa prekvapí, rovnako i dobre spracovaná psychologizácia hlavnej zápornej postavy, dynamické interakcie či relatívne vierohodne zobrazený život v dickensonovskom Anglicku.