Rupi Kaur si získala srdcia čitateľov už svojou prvou zbierkou Mlieko a med. Tentokrát prichádza vydavateľstvo Lindeni s jej ďalšou zbierkou - Slnko a jeho kvety, ktorá vás zasiahne ešte viac ako jej prvotina. Slnko a jej kvety - nenápadná, minimalistická knižočka, ktorá v sebe skrýva veľké posolstvo, veľa smútku, ale zároveň aj nádeje. V prvom rade však musím napísať, že preklad v podaní Mirky Ábelovej sa vydaril. Prekladateľka zanechala v týchto veršíkoch všetko to, čo autorka do nich vložila (všetok cit a smútok a lásku). Na základe našej krásnej slovenčiny a talentu, ktorý má Rupi, si toto dielko zamilujete. "si všade len tu nie a to bolí" (s. 41) Rupi sa v tejto zbierke zameriava na lásku, ale nie tak hocijakú. Na lásku, ktorá sklamala, ktorú milovala, ktorá odišla. Rupine verše sú plné bolesti, smútku, depresie, ale zároveň lásky a viery v to, že všetko raz prejde a všetko bude dobré. Nielen láska k mužovi je ústrednou témou tejto zbierky, ale aj láska k rodičom, obdiv k ich skutkom, imigrácia tvorí základ tejto knihy a skvelo sa dopĺňa s jej životom. Autorka nám dáva náhľad do jej súkromia, do problémov, ktoré ju trápia, do myšlienok, do vecí, ktoré obdivuje, predstavuje nám ľudí, ktorí mali alebo majú v jej živote miesto a zohrali/zohrávajú v ňom veľkú rolu. "mohla som byť čímkoľvek na svete no chcela som len byť jeho láskou" (s. 26) Podobne ako aj Amanda Lovelace, Rupi sa zaoberá tiež sebaláskou a svojim čitateľom odkrýva svoje spomienky, dôležitosť toho, že každý človek musí najprv milovať sám seba. Autorka svojimi textami akoby nielen liečila svoju dušu, ale aj dušu čitateľa. Obdivuje ľudí okolo seba, obdivuje krásu, svet, lásku, seba a snaží sa, aby čitateľ našiel správnu cestu vo svojom živote a pochopil, že ak miluje seba, bude schopný milovať aj druhých. S každým veršom si autorka uvedomuje, že musí kráčať ďalej a že bolesť je súčasťou sveta a my sme schopní ju znášať a poučiť sa z nej. Texty sú plné lásky, bolesti, ale autorka nielen pozerá na svet, ale aj na činy ľudí a núti ich zamyslieť sa. V každom novom texte nájdete niečo iné, nedá sa presne opísať o čom jej básne sú, každá je o inom, každá má iné posolstvo, čitateľ musí prísť na to sám a nájsť ich krásu, nájsť krásu v maličkostiach. Verím, že táto zbierka si získa vaše srdcia. Aj keď je depresívna, aj keď je smutná, ale je zároveň plná nádeje a to je to, čo smútok zaháňa do kúta a lieči našu dušu.

Rupi Kaur prichádza so svojou druhou básnickou zbierkou, ktorá je o niečo viac osobnejšia, silnejšia a hlavne o viac strán dlhšia. 195 strán rozdelených do 5 kapitol vädnutie opadávanie zakoreňovanie rast rozkvitanie Básne, ktoré sa málokedy rýmujú ale za to nesú v sebe hĺbku. Každá je jedinečná tak isto ako aj každá jedná z nás. Veď posúďte sami. Rupi tentoraz nesklamala a ja len dúfam, že sa čoskoro dočkáme niečoho nového. Po debute Mlieko a med, tu nájdete aj moju recenziu naň Mlieko a med - rezencia sa mi táto druhá básnická zbierka Slnko a jeho kvety oveľa viac páčila. Úplne mi sadla, práve v toto obdobie. Takmer všetky básne ma chytili za srdce a niekedy som si samú seba predstavovala ako ich píšem a vychádzajú zo mňa. Túto útlu ale o to dôležitejšiu zbierku odporúčam všetkými desiatimi všetkým ženám, dievčatám a v neposlednom rade mužom aby vedeli aj oni sa vcítiť do nás, žien. Pretože aj my sme len jemné a krehké duše skryté za tvrdou škrupinou. Aby vedeli, čo nám spôsobujú.