Steampunkový román Smrteľné stroje od Philipa Reeva je úžasným autorským počinom, o čom sa, nakoniec, presvedčíte aj sami! Príbeh je zasadený do poapokalyptického sveta, v ktorom sú mestá nútené vysadnúť na obrovské pásy, poháňané masívnymi motormi, a pohybovať sa po celom svete. Problém je ale v tom, že ak sa chcú tieto mestá niekam premiestniť, potrebujú na to špeciálnu pohonnú hmotu. Tú väčšina aktívnejších obyvateľov takýchto mestských gigantov nachádza práve pri menších mestských jednotkách. Tie sa jednoducho rozoberú a spália, aby sa mohli dať ťažšie stroje do pochodu. Čo, logicky, znamená iba to, že väčšie mesto zje to menšie. A keďže je v Európe jedným z najväčších miest práve Londýn... Týmto surovým systémom prežitia, v knihe nazývaným ako urbanistický darvinizmus, sa avšak neriadia všetky mestá na svete. Najväčším odporcom tejto ideológie je Antimobilistická liga, ktorá pokrýva celé územie Ázie. Tento zarytý odporca „nútenej správy dominantných miest“ predstavuje hybnú silu dejovej zápletky, ktorú nám Philip Reeve vo svojom knižnom debute pre násťročných ponúka. Hlavným hrdinom je Tom Natsworthy, obyvateľ Londýna, ktorého sa boj o prežitie vôbec netýka. Pracuje v múzeu pod slávnym historikom Valentinom. To všetko sa avšak zmení, keď Londýn ,,zje“ malé banícke mestečko, v ktorom sa nachádza Hester Shawová, dievča, ktoré sa Valentine pokúsil zabiť, avšak zlyhal. A tak jej zmrzačil aspoň tvár. Hester sa pokúsi Valentina zabiť, avšak Tom ju zastaví, a to sa Hester vôbec nepáči. Keďže Tom vedel, čo Valentine urobil, Valentine sa mu rozhodol, pochopiteľne, pomstiť. Touto na prvý pohľad trošku komplikovanou zápletkou sa začína boj o prežitie a hon za pravdou, ktorý zmení úplne všetko. Philip Reeve je pôvodom Brit. Povolaním sa radí k autorom a ilustrátorom detských kníh (Hrôzostrašná história, vydavateľstvo Slovart), čo je tak trošku paradoxné, keďže jeho knižný debut z roku 2001 predstavuje práve žánrovo rozmanitá kniha pre násťročných alebo náročných čitateľov všetkého fantastického. Jeho Smrteľné stroje sa radia k zaujímavej knižnej série, tematicky aj príbehovo zasadenej do futuristického sveta, ktorý sa potýka s problémom masívneho nedostatku obnoviteľných zdrojov. Bez možnosti obnovenia pohonných látok sú jeho obyvatelia nútení improvizovať. A keďže Philip Reeve má rád teatrálnosť aj knižné trendy, ktoré rady ničia hlavné mestá, rozhodne sa uštedriť mestu Londýn smrteľnú ranu. A to nejednu! Smrteľné stroje pozostávajú zo štyroch základných kníh a niekoľkých knižných dodatkov v podobe kratších noviel či ilustrovaných sprievodcov, a to nielen knižným svetom. Nakoniec, prvá časť sa dočkala v minulom roku svojho filmového spracovania, pod ktoré sa podpísal sám režisérsky velikán Peter Jackson. A čím sa táto aj YA literatúra vymyká spod všedného priemeru? Jednoznačne sa mi najviac na knihe páčilo to chladné steampunkové prostredie. Na každej stránke bola cítiť úplne úžasná atmosféra, ktorá len svedčí o tom, že autor dokáže úžasne vytvoriť prostredie a tým aj celú chladnú steampunkovú odyseu prebrať k životu tak, aby si ju čitateľ do sýta užil. Dielo má neskutočnú hĺbku, a komplexné postavy, pobaví vás aj to, že v sebe ukrýva odkaz na divadelnú hru od Williama Shakespeara Othello. Avšak jednoznačne najlepšie vykreslená bola postava mechanického vraha Krutohlava, ktorého príbeh dojme nejedného čitateľa. Od knihy som zo začiatku nečakal veľa, pretože sa navôkol nej urobila jedna veľká reklamná bublina a film, po pravde, fanúšikov Philipa Reeva neohúril. Ostal som však príjemne prekvapený, pretože univerzum, do ktorého s hlavnými postavami vstupujeme, je premyslené od prvej súčiastky po spoločensko-politické zázemie, s ktorým musia jednotlivé postavy bojovať. Jediné mínus, ktoré sa tu predsa len nájde, sa nieslo v podobe predvídateľnosti príbehu. Ten bol taký trochu priamočiary, a to napriek tomu, že sa hlavne vo vzťahoch začal nepekne zamotávať. To, že som ako čitateľ vedel, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať a že sa skutočne nedostaví žiadny zvrat, ktorý by ho niečím okorenil, kazilo trochu dojem z knihy, ktorá mohla byť takmer dokonalá! Napriek tomu si dovolím dať prvej časti celých sto percent, pretože tempo je skutočne vraždené a druhý diel vydalo vydavateľstvo Albatros iba nedávno. Tak trochu si koledoval o to, aby som po ňom ihneď siahol a začítal sa doň. Či splní očakávania, ktoré do pokračovania vkladám, ukáže čas a predstavivosť Brita, ktorý dobyl svet steampunku pre násťročných.

Smrteľné stroje sú prvým dielom novej steampunkovej série z pera Philipa Reeva. O autorovi som pred tým nič nepočula, ani som ho nepoznala, no jeho kniha ma hneď po prečítaní anotácie zaujala, keďže mi pripomenula série ako Divergencia či Hry o život. Musím sa priznať, že v poslednej dobe až tak tento žáner nevyhľadávam, no v tomto prípade som si povedala, že po dlhšom čase dám šancu aj takémuto príbehu. Okrem toho som sa tesne po vydaní dozvedela, že sa dočkáme aj filmového spracovania a o to viac som bola zvedavá, čo príbeh prinesie. Svet už nie je miesto, akým kedysi býval. Míňajú sa prírodné zdroje, potraviny a mesta sa začali navzájom napádať. Niektoré technológie vôbec nefungujú, hľadajú sa počítače, snažia sa získať čo najviac uhlia, dreva, všetkého, čo by nejakým spôsobom mohli využiť. Všetko zničila vojna, ktorá trvala iba 60 minút. V tomto zničenom svete sa zrazu stretávame s dvomi deťmi. Sú to siroty, ktorých úlohou je zachrániť svet pred šialeným vedcom, ktorý sa ho snaží celý ovládnuť. Prvá myšlienka, ktorá vám možno teraz napadne je, že sa jedná o klišé. Že takýchto detí, ktoré sa snažia zachrániť všetkých a všetko bolo už priveľa. Priznám sa, že aj ja som sa trochu bála, či dokáže Philip priniesť niečo nové, čo tu ešte nebolo, keďže popri tom množstve kníh, ktoré už z tohto žánru vyšlo, je to naozaj ťažké. Aj napriek tomu ma však milo prekvapil. Obe hlavné postavy boli veľmi vyspelé, povedala by som, že na svoj vek možno až príliš. Od začiatku som sa s nimi vedela stotožniť, vžiť sa do ich kože a prežívať s nimi všetko, čo sa dialo. Akcia nechýbala hneď od začiatku. Autor si nedáva príliš veľký rozbeh a po pár stranách sa vrhá rovno do príbehu. Nestíhala som ani sledovať, čo všetko sa mi deje pred očami. Bol to však skvelý ťah, keďže sa mi stránky v rukách otáčali samé. Okrem toho všetko, čo bolo potrebné, sa vysvetľovalo postupne v príbehu. Nebol potrebný žiadny siahodlhý začiatok, stačila skvelá autorova technika písania. Páčilo sa mi ako akciu striedali vysvetľujúce pasáže. Najväčšiu poklonu si Philip zaslúži za svoju fantáziu a predstavivosť. To, čo dokázal vymyslieť sa podľa mňa vymyká bežnému rozumu. Každé miesto bolo vymyslené do úplných detailov. Tak isto sa nezameral iba na prostredie, ale aj na postavy, kultúru a spoločnosť. Jeho príbeh je naozaj všestranný a zameraný na rôzne oblasti. Zo začiatku to možno vyzerá, že pôjde o poriadne klišé, no už po krátkom čase sa ukáže, že je to prepracovaný, dobre sa čítajúci príbeh. Vôbec by som nepovedala, že je to autorov debut. Vyhol sa všetkým začiatočníckym chybám a ja som si jeho knihu užila. Film som ešte nevidela, nechcela som, aby mi pokazil môj objektívny názor, ale po prečítaní mu pravdepodobne dám šancu. Moja predstavivosť pracovala naplno s tou autorovou a som zvedavá, či sa v niečom zhodnem s režisérom a s tým, ako príbeh poňali oni. V podstate nemám vôbec čo vytknúť. Dej bol zaujímavý, zamotaný, nechýbala akcia. Postavy boli sympatické, aj keď ma trošku prekvapilo, koľko z nich zomrelo. Philip sa pravdepodobne nechal inšpirovať J. R. R. Tolkienom, ktorý svoje postavy tiež veľmi rád zabíja. Smrteľné stroje sú len prvým dielom a my sa môžeme tešiť aj na ďalšie pokračovania. Kniha síce skončila pomerne uzavreto, ale vidím aj možnosti, ktorými by sa mohla rozvíjať. Jediné čo môžem udeliť je 5 lajkov. Aj napriek tomu, že moje očakávania neboli extra vysoké, dostala som oveľa viac ako som čakala. Pokiaľ máte chuť na steampunkovú sériu, určite dajte šancu tomuto titulu.

Ak ma sledujete na GR alebo instagrame, tak viete, že pred pár dňami som dočítala Smrteľné stroje od Philipa Reevea. Predtým než sa ma spýtate, či som videla film, tak odpoveď je nie. Ale chystám sa. Trailer ma úplne uchvátil a keď som zistila, že existuje aj knižná predloha neváhala som. Viete aký je môj najväčší problém s tou tou knihou? Nie som cieľovka. A pritom keby sa mi dostane kniha do rúk, keď som začínala so steampunk fantasy alebo pred pár rokmi, keď som ešte len vstupovala do puberty, tak by som Smrteľným strojom úplne podľahla. Prečo by moje mladšie ja zbožňovalo Smrteľné stroje? ? Pohyblivé mestá, ktoré sa navzájom požierajú Musíte uznať nech to znie akokoľvek šialene, tak tá predstava je lákavá. Veľké mestá požierajú menšie mestečká, ktoré požierajú ešte menšie mestá a osady na kolesách. Aj v tom to veku sa mi to zdá zaujímavé, v minulosti by som šalela aký je to geniálny autor s bujnou fantáziu. ? Zvraty, ktoré by som neočakávala Priznám sa, niektoré zvraty som nečakala ani teraz. Skrátka sa tie veci stali, či s nimi autor rátal od začiatku neviem, pretože niektoré veci sa udiali naozaj rýchlo a ledva som si to uvedomila. Moje dospelé ja bolo v šoku. Moje trinásťročné ja by to doteraz predýchavalo čo všetko sa tam stalo. ? Neprístupná hlavná hrdinka Ako mladšia som zbožňovala hrdinky ako Hester. Vedela, čo chce a šla si za tým. Hoci aj cez mŕtvoly, aj v tom prípade, ak by tou mŕtvolou bola na konci ona sama. Silná, nebojácna, trochu drzá, ale v kútiku duše predsa len dospievajúce dievča, ktoré potrebuje niekedy usmerniť. ? Tajomstvá Odhaľovanie malých tajomstiev baví snáď každého. Niekedy ich čitateľ dokáže vyčítať spomedzi riadkov inokedy sa všetko dozvie až na konci. Stále mi však ostáva záhadou, či by som na to tajomstvo okolo Hester ako mladšia prišla. Na jednej strane nebolo to až také neočakávané, ale na tej druhej.... Myslím si, že ako napríklad trinásťročná by som nemala šancu, keďže by som sa sústredila na iné veci. ? Hluché miesta, ktoré by som si ani nevšimla ....a že ich dej má habadej nie je tajomstvom. Ale ten svet má svoje čaro, takže kým moje dospelé ja dumalo, kedy sa to konečne celé znova rozhýbe, tak moje mladšie ja by len fascinovane žaslo nad tým aký je ten svet fantastický a nechalo by sa unášať aj nezmyselnými rozhovormi. ? "Umelá inteligencia" Túto časť by moja mladšie ja asi nepochopilo a nevedelo oceniť. Ešteže moje dospelé vie takéto oživenie oceniť. Knihy s umelou inteligenciu sú skvelé, ale niekedy do nich musíte dospieť. V mojom prípade určite. V skratke, čo oceňuje moje dospelé ja: ?Nápad s pohyblivými mestami ?Rýchle uvedenie do príbehu ?Nedokonalú hlavnú hrdinku - nepotrebujete byť dokonalý, aby ste zmenili svet ? Sympatické vedľajšie postavy ?Autorovu nemilosrdnosť - s postavami sa nemazná ?"Umelú inteligenciu" ?Anti-romantika - niektoré knihy skrátka nepotrebujú prehnané sladké časti, aspoň nie hneď v prvej knihe A naopak, čo všetko mi prekážalo: ?Príliš okaté striedanie hluchých miest s akčnými časťami ?Málo informácií o minulosti - fungovanie sveta je rozhodne zaujímavé, ale autor sa tomu, tak málo venuje. Chcem viac informácií o 60 minútovej vojne! ?Správanie hlavných hrdinov - nie je nič horšie ako dospievajúci tínedžer ? Sympatické vedľajšie postavy, ktoré boli miestami zbytočné ? Málo informácií o postavách - napríklad máte pocit, že hlavného hrdinu poznáte, ale vždy vás s niečim prekvapí....s niečím nie práve lichotivým. ? Rýchle striedanie pohľadov - ku koncu som v tom mala menší guláš. V minulosti by som to naozaj milovala. Lenže to nie je moja prvá steampunk fantasy, nie som cieľovka a sú tam veci, ktoré mi prekážali. Ale napriek tomu je to silný priemer. Teším sa na pokračovanie, kde dúfam, že postavy budú pomaly dospievať. Na tie zmeny sa celkom teším.