Kto už má s autorkou Leigh Bardugo skúsenosť, vám určite povie, že jej príbehy stoja za to. Dilógia Vrania šestka či séria Griša je toho dôkazom a Trnitá řeč to iba potvrdzuje. Leigh Bardugo má jednoducho zmysel pre rozprávanie. Jej štýl písania je veľmi jednoduchý, aj keď zamotaný, čo si trošku odporuje, ale lepšie to opísať nejde. Nesnaží sa čitateľa zamotať vetnými konštrukciami, ktorými si bude lámať hlavu, ale udalosti podáva v jednoduchej forme. No aj v tejto jednoduchosti sa často nachádzajú zamotané udalosti príbehu. Trnitá řeč nie je tak úplne ako jej predošlé série. V tejto knihe nájdete niekoľko príbehov, ktoré sú naozaj rozprávkové a mne osobne častokrát navodili atmosféru detstva. Určite si pamätáte, keď vám rodičia rozprávali pred spaním príbehy. Všetky tie pocity, ktoré som ako dieťa pri hovorených rozprávkach zažila, sa mi opäť osviežili. Vždy jeden príbeh z Trnitej řeči som si prečítala pred spaním a stalo sa to pre mňa akýmsi zvykom, ktorý som potrebovala každý večer opakovať. Zamrzalo ma, keď sa príbehy minuli, no všetko má svoj koniec. Príbehy sú situované do sveta Vranej šestky a sveta Gríš. Hlavné postavy týchto sérií ich možno ako deti počúvali a poznajú ich rovnako ako my poznáme Snehulienku, Popolušku a iné. Ako každá správna rozprávka aj tieto skrývajú svoje ponaučenia. Majú v sebe myšlienku humanity, ktorá je pre ľudí dôležitá, ale taktiež opisujú aj zlé ľudské konanie či správanie. Často až ku koncu sa objaví ten pravý význam. Ukazujú, aké hodnoty by si ľudia mali vážiť, ktoré hodnoty by nemali prekrývať nezmyselnými túžbami a taktiež ktorým veciam by sa mali vyhnúť. Možno dávajú návod ako sa stať správnym človekom. Dobro vždy zvíťazí nad zlom, aj keď niekedy je zlo lákavejšie. Dobro taktiež niekedy nehrá úplne fér, ale je na vás, aby ste to posúdili. Neoddeliteľnou súčasťou rozprávok sú aj ilustrácie. Ani Trnitá řeč nie je výnimkou. Každý príbeh je doplnený krásnymi ilustráciami, ktoré sú na každej stránke a postupom príbehu sa aj oni rozvíjajú. Ak ste si ju ešte nestihli niekde prelistovať, pripájam niekoľko ilustrácií z knihy. Čo na ne poviete? Príbehy z Trnitej řeči ocenia nielen fanúšikovia autorky, ale každý kto sa ich rozhodne prečítať. Keby mám deti, určite im ich na dobrú noc čítam. :) HODNOTENIE: 5/5

Túto knihu som si pred rokom nechávala na Vianoce, no nejak ma zase zlákal môj obľúbený Nočný cirkus, a tak keď pred nedávnom vyšla v Albatrose v cz verzii, vedela som, že tento krát si ju už nenechám ujsť. Leigh snáď nemusím nikomu predstavovať, no ak ste náhodou nečítali Griša sériu alebo Vraniu šestku, nebojte sa, aj tak si túto knihu môžete prečítať, keďže nenadväzuje na žiadnu z týchto kníh. Síce sa odohráva v rovnakom svete, no ide len o poviedky typické pre danú oblasť. Každá z nich v sebe nesie nejakú tú časť z klasických rozprávok, no ako autorka na konci vysvetľuje, zapojila svoju fantáziu a zmenila ich na reálnejšie, oveľa viac zaujímavejšie príbehy. No nečakajte, že pôjde o úplne rovnaké rozprávky, ktoré však končia inak (princezná sa zachráni sama atď.), zostáva len slabý základ, na ktorom Leigh vybudovala niečo nové a originálne. Som naozaj rada, že sa pustila do toho práve touto cestou a že nevytvorila niečo úplne nové, pretože práve to spojenie s rozprávkami nášho detstva, vás privedie do hlbšieho zamyslenia a o to viac si ich potom užijete. Podľa mňa, je táto kniha geniálnym čítaním práve počas Vianoc, ktoré sú práve časom na rozprávky, či už ste dieťa alebo dôchodca. Amaya a Trnitý les / Prvý príbeh pochádza z Nové Zeme, ktorú sme zatiaľ nemali veľmi možnosť vidieť v jej knihách, okrem teda na krátky čas v Griši. Napriek tomu, mám pocit, že ňou autorka dobre vystihla atmosféru tejto novej krajiny. Z poviedky bolo cítiť inšpiráciou gréckou mytológiou a jej Minotaurom, ale aj tradičnou Kráskou a zviera, ktorá však skončí trochu inak, no zároveň s podobnou myšlienkou. Prináša netradičnú hrdinku, dievča ktorému sa každý vyhýba, ktorá nie je nijak úžasne odvážne, skôr odovzdané osudu. Vyskytujú sa tu taktiež 3 krátke príbehy, ktoré končia inak, než by ste čakali. Celkovo ma poviedka veľmi bavila, mala super temnú atmosféru,no zároveň v sebe niesla kúsok svetla a nádeje. Hodnotím: 5 * / Příliš chytrý lišák / Na túto poviedku som bola naozaj zvedavá, pretože som si ju plánovala už dávnejšie prečítať, keď ju spomínala Alina pri popisovaní jednej mojej obľúbenej prefíkanej postavy. Štýlom ide o bájku o lišiakovi, na ktorého sa lepila smola už od narodenia, no on bol tak prešibaný, že sa mu ju vždy podarilo obísť, dokonca vždy aj niečo tým získal. No viete ako to chodí, niekedy treba byť viac opatrný a nespoliehať sa na to, že ak niečo vyšlo prvý krát, neznamená to, že nenatrafíte na niekoho múdrejšieho, kto dokáže prekabátiť vás. Hodnotím: 4,5* / Čarodejnice z Duvy / Tak toto bola naozaj krásna rozprávka, aj keď tak ako ostatné, v temnej atmosfére, kde ste celý čas nevedeli, čo čakať. Ide o už druhý príbeh z Ravky, mojej asi najobľúbenejšej krajiny. Ukazuje, ako môže zdanie klamať, a tak zistíte, že nie vždy je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka vyriešila koniec, pretože išlo o inšpiráciu rozprávkou o Janíčkovi a Marienke, nad ktorou som sa ja sama v detstve často pozastavovala. Hodnotím: 5* / Malá kudlička / Posledný príbeh z Ravky sa mi páčil asi najmenej z celej knihy, nehovorím, že nebol dobrý a neniesol úžasné posolstvo, no nejak od začiatku som tušila ako to celé skončí. Ide o klasický príbeh, kde sa otec snaží vydať svoju krásnu dcéru, a tak dáva nápadníkom 3 úlohy, vďaka ktorým sa snaží zbohatnúť a získať väčšiu moc. To je trošku skombinované aj s tým ako ľudia pozerajú na Griše už v starej dobe, ešte pred Druhou armádou. No záver je samozrejme iný, a aj keď sa mi páčil, nedostal ma tak ako ostatné poviedky. Hodnotím: 4* / Princ vojáček / Podľa mňa najviac desivá poviedka. Aj keď sama o sebe nebola tak strašidelná, tá atmosféra no fú. Preto by som hneď vedela zaradiť, že sa jedná o rozprávku z Kerchu, ktorý je sám takýto často až zvrátený. Ide o prerozprávanie Luskáčika, no jedná sa o poviedku, ktorá vás donúti veľa rozmýšľať, aby ste sa vedeli vžiť do celej situácia. Veľmi emotívna a silná, a aj keď trochu creepy, ide o moju druhú najobľúbenejšiu poviedku tejto knihy. Hodnotím: 5* / Když voda zpíva oheň / Posledná, a moja najobľúbenejšia je poviedka z chladnej Fjerdy. Je taktiež najdlhšia, a najviac rozvinutá do detailov. Dostávame pohľad na nepoznaný kráľovský podmorský svet, ich zvyky a zmýšľanie. Spočiatku som tam videla inšpiráciou malou morskou pannou, no ako sa nakoniec ukázalo, ide skôr o príbeh Uršule, nie Ariel. Je to príbeh o morskej panne, ktorá nejak nepatrí ani do jedného z dvoch svetov, a po navštívení súše dochádza k veľkým zvratom v jej príbehu. Je to veľmi smutný príbeh, ktorý ukazuje čo sme ochotní obetovať, a čo to potom s nami samotnými môže spraviť. Hodnotím: 5* Kniha bola úžasným čítaním, ktoré som si veľmi užila. Aj keby neviete, že príbehy pochádzajú z rôznych častí Griša sveta, pri čítaní sami pocítite rozdiel medzi nimi, a pre mňa, po prečítaní viacerých kníh od Leigh bolo naozaj ľahké priradiť ich ku určitej krajine. To ukazuje rozmanitosť jej fantázie a perfektné vykreslenie daných krajín. Okrem fantastických príbehov, je kniha obohatená o nádherné ilustrácie, ktoré nájdete na každej strane a postupne sa rozvíjajú tak, až na konci príbehu vytvoria celkový obraz. Jediné čo mi tu trochu chýbalo, bolo že sme sa zase nedozvedeli nič o Šu-Hane, ktorý stále zostáva tou záhadnou krajinou o ktorej skoro nič nevieme. Napriek tomu však knihu nemôžem hodnotiť inak než na 5 kačičky!

Leig Bardugo už neraz dokázala, že je pani spisovateľka, ktorá to so slovami vie lepšie než ostatní. Jej písaniu som prepadla už v knihe Vrania Šestka a odvtedy sa nestačím čudovať, odkiaľ čerpá všetky nápady a príbehy, ktoré svojim čitateľom prináša. Tentokrát si ich pripravila až šesť. Trnitá Řeč je zbierkou poviedok odohrávajúcich sa v rôznych častiach jej vymysleného sveta, ktoré matky rozprávali svojim deťom počas dlhých nocí v Novej Zemi alebo vo Fjerde, dokonca sa tu nájdu príbehy z Ravky a Kerchu. Ayama a trnitý les ????? Hlavná hrdinka Ayama žije v kráľovstve, v rodine, ktorá sa k nej chová ako k slúžke, zatiaľ čo jej sestru vychovávajú na to, aby sa dobre vydala a zabezpečila im poriadny majetok. Nanešťastie pre Ayamu, jej rodina sa pri prvej príležitosti zbohatnúť chopí možnosti a pošlú ju na nebezpečnú misiu, aby zabila netvora, ktorý sužuje ich kráľovstvo. Tento príbeh ma vážne zasiahol, pretože síce bol krátky, obsahoval veľa múdrostí a hlavne nám ukázal, aká dôležitá je sila hlasu. Příliš chytrý lišák ????? Prvý príbeh z Ravky hovorí o lišiakovi, ktorý sa nenarodil krásny ako ostatní, no za to múdrejší a prefíkanejší. Rozpráva nám o svojich zážitkoch, ukazuje, ako sa dokáže dostať z každej situácie vďaka svojmu umu, no aj to len dovtedy, kým neprestane byť opatrný. Zaujímavé na tomto príbehu je, ako jednoducho sa dá aplikovať na ľudí a vy by ste si ani nevšimli rozdiel. V dnešnej dobe sú aj tak ľudia, ktorí sa chovajú viac ako zvieratá. Čarodejnice z Duvy ???? Príbeh, ktorý hovorí o dievčati, obrovskej zime a chalupe, je inšpirovaný klasikou Janíčkom a Marienkou. Autorka sa na príbeh pozrela úplne inak, než ako by čitateľ očakával a síce je to určené pre mladšie publikum, sama som ostala mierne prekvapená jeho vývinom. Vďaka úchvatnému štýlu písania a opisu som sa ponorila do deja, až som si neuvedomila ako a bola som na konci. Malá kudlička ???? Pekný a krátky príbeh o tom, ako s krásou prichádza viac trápenia, než by si jeden myslel. Nebol to zlý príbeh, no neohromil ma tak, ako ostatné. Hlavná postava bola očarujúco krásna vo svete, kde si muži myslia, že môžu mať čo chcú a využijú k tomu čokoľvek a kohokoľvek. Leigh ale ukázala, že aj v Ravke existovalo niečo také ako karma. Princ Vojáček ???? Pri tejto poviedke mi behal doslova mráz po chrbte, pretože aj keď som ako tak poznala klasický príbeh, atmosféra bola oveľa viac pochmúrnejšia. Autorkinou inšpiráciou pri tomto bol Luskáčik, no s temnejším podtónom. Fakt, že sa tento príbeh odohrával v Ketterdame (stále som čakala, že sa dočkám nejakého odkazu na miesto, ktoré poznáme vďaka Vranej Šestke, ale nič) mu len pridal na zaujímavosti. Droessen nebol len tajomnou postavou, ale zároveň aj niekým, o kom by som sa jednoznačne chcela dozvedieť viac, pretože to vyzeralo na zaujímavú históriu, ktorá by mohla niečo pridať do príbehu. Když voda zpívá oheň ????? Možno posledný, ale pre mňa najlepší príbeh. Pre tých, ktorí nevedia, ktorým príbehom začať a nechcú ísť podľa poradia, rozhodne začnite týmto. Leigh Bardugo sa pri písaní inšpirovala príbehom Hansa-Christiana Andersena- Malá morská víla, alebo aspoň jednou z postáv, ktorá sa v nej vyskytla. Ulla bola kedysi vílou, ktorú všetci v mori považovali kvôli jej pokožke za čudáčku, avšak jej hlas a talent boli na nezaplatenie. Jej príbeh mi lámal srdce, pretože bol surový a plný beznádeje. Dokazuje, že tie najhoršie veci sa stávajú ľuďom, ktorí majú najlepšie úmysly. Či sa vám páčila Griša trilógia alebo preferujete príbeh vyvrheľov z Vranej Šestky, rozhodne si nechcete nechať ujsť tieto príbehy, ktoré krásne dotvárajú celkovú atmosféru a dávajú mu tak úplne iné, reálne rozmery. Mám vážne podozrenie, že Leigh navšítivila tento kúzelný svet a jeho obyvatelia jej dovolili spísať ich kroniky.

Pamätáte si to obdobie, keď v zahraničí veľmi ospevovali Shadow and Bone? Viacerí z nás tajne dúfali, že snáď ju preložia aj u nás. Nakoniec som to s čakaním vzdala a kúpila si ju v angličtine. Priznávam bolo to pár rokov dozadu, kniha vyšla v roku 2012-2013, ku mne sa dostala možno o tri roky na to, ale predsa to sklamanie z tej série ma bolí doteraz. O to s väčšou ostražitosťou som siahla po duológii Six of crows. Nie je to žiadne tajomstvo, že tá séria sa zaraďuje medzi moje obľúbené. A už vôbec nie je prekvapivé, že The language of thorns, v českom preklade Trnitá řeč, považujem zatiaľ za najlepšie dielo od Leigh Bardugo. Milujem knihy, ktoré sú inšpirované rozprávkami alebo mytológiou. Autor sa môže s dejom vyhrať, skombinovať niekoľko žánrov, zmeniť celú podstatu. Skrátka zbožňujem, keď sa autori neboja experimentovať a vznikne z toho hotová pastva pre dušu. A ak to má úžasné grafické spracovanie, tak aj pre oči. Trnitá řeč spĺňa takmer všetky moje podmienky pre retelling, ale aj po tej grafickej stránke je kniha spracovaná na jednotku. Rozhodne sa kniha zaraďuje medzi najkrajšie knihy aké vlastním. Bardugo sa tento raz v mojich očiach prekonala. Myslela som, že po Shadow and Bone už nič od nej neprečítam, nakoniec po Vranej šestke sa dostala medzi mojich najobľúbenejších autorov a svojou originalitou ma znova prekvapila. Jej štýl písania zbožňujem, jej postavy a svet mi prirástli ku srdcu. A čítať o príbehoch, na ktorých vyrastali jej postavy je pre mňa taký menší čitateľský zážitok. Vedela som, že to bude originálne, ale nečakala som, že to bude až tak dobré. Trnitá řeč je súbor rozprávok zo sveta Griše. Šesť rozprávok, ktoré majú temnú alebo čudnú atmosféru, ale každá jedna z nich má v sebe niečo prekvapivé, priam niekedy až šokujúce. 288 strán, 6 rozprávok, pričom najdlhšia z nich má cez 80 strán nie je veľmi veľký priestor na postavy a ich vývin. Ale mám pocit, že autorke nešlo o postavy ako také, ale skôr o atmosféru a šokujúce zvraty a zistenia. Je ťažké podchytiť tú správnu atmosféru a gradovať ju na pár stranách, tak aby si to čitateľ vedel vychutnať a oceniť to. Žiaľ, nie vždy tento zámer vyjde, ale tento raz to svoj účel splnilo. Každý jeden z príbehov bol originálny, inak poňatý, ale každý jeden mal tú správnu atmosféru, ktorá si ma získala po pár stranách. Samozrejme, niektoré z príbehov sú trochu slabšie, ale záver je vždy originálny a najmenej očakávaný. Začiatky, niektorých príbehov sú ťažšie, ale ako náhle si osvojíte tú atmosféru, tak sa to číta samo. Ayama a trnitý les 4/5* Príliš chytrý lišák 4/5* Čarodějnice z Duvy 5/5* Malá Kudlička 4/5* Princ Vojáček 4,5/5* Když voda zpíva oheň 5/5* Tí, ktorí ma sledujú na GR vedia, že Čarodějnicu z Duvy som už čítala v angličtine pred cca rokom a bola som z nej trochu zmätená, ale páčila sa mi. A v preklade som si ju užila o niečo viac. Čo sa málokedy stáva, ale predsa som z nej najviac nadšená. Najmenej sa mi páčili Príliš chytrý lišák, ktorý mi to, ale vykompenzoval so svojim koncom, ktorý som trochu očakávala, ale rozhodne som nečakala v tom tú surovosť. Potom tu máme príbeh menom Malá Kudlička, ktorá v sebe skrýva ponaučenie. Princ Vojáček bol asi zo všetkých najčudnejší. Zanechal vo mne kopu zmiešaných pocitov, ktoré doteraz nedokážem identifikovať. Čo sa týka príbehu Když voda zpíva oheň, tak po poslednej vete, ktorú som si musela prečítať ešte raz ako som si prešla poznámku autorky, tak z môjho mozgu zostala iba kaša. (Mini spoiler: Príbeh matky Ariel?! Haló?! To chcete!) Určite odporúčam si prečítať poznámku autorky, pretože tie príbehy potom majú úplne iný zmysel. Nechcem sa dopodrobna vyjadriť ku každému príbehu, pretože vás nechcem ukrátiť o to čaro. Zoberte si moju radu ku srdcu a prečítajte si to. Možno to nie je najlepšia kniha za tento rok, ktorú som čítala, ale rozhodne je to jedna z tých kníh, ku ktorým sa ešte vrátim. Vďaka originalite a atmosfére, ktorú Bardugo dokázala napchať samostatne do každého jedného príbehu považujem tento súbor rozprávok za skvelý počin. Ak premýšľate nad niečím od Bardugo, tak po Six of crows vám určite odporúčam Trnitú řeč, pretože originalita a spracovanie je rozhodne geniálne, aspoň v mojich očiach. Kniha je nielen krásna na pohľad, ale aj obsahovo je to iné, než nájdeme na našich pultoch v kníhkupectvách. Pre mňa to je rozhodne z autorkiných najlepších kníh a verím, že sa ešte prekoná.