Zamrznuté v čase je štvrtou časťou série Enzo založenej na riešení siedmich odložených prípadov. Peter May sa častejšie prezentuje románmi zasadenými do neraz nehostinnej, ale krásnej škótskej krajiny, ale aj táto francúzska séria má svoje čaro. Najmä pri snahe ukázať v každom dieli inú oblasť - či už ide o Paríž, alebo vinárske regióny, autor vás svojimi opismi dokonale presvedčí o ich atmosfére. V Zamrznutom v čase zavítame na ostrov pri Bretónskom pobreží, kde život plynie pomalým, pokojným tempom a pamäť miestnych je pevnejšia ako skala. Lenže ani to nepomohlo vyriešiť takmer dvadsať rokov starú vraždu, a tak sem prichádza forenzný expert Enzo Macleod, aby pokračoval v stávke so samoľúbym novinárom, že sa mu podarí vyriešiť zločiny z jeho knihy... "Čo mohlo Killiana tak vydesiť, že sa bál o holý život? Jane predsa rozprávala o svokrovom strachu a zúfalstve, ktoré počula v telefóne. Killian bol asi presvedčený, že mu niečo hrozí, že je v nebezpečenstve a obával sa, že niečo, do čoho sa pustil, zostane nedokončené. Ako to povedal Jane? Aká irónia, že začaté dielo dokončí syn. Aké dielo? A čoho sa môže báť zomierajúci človek?" (str. 70) Mám dojem, že séria Enzo funguje na akejsi striedavej báze. Prvý a tretí diel (Výnimoční ľudia, Stopa krvi) sú popretkávané záhadami, viacerými motívmi, omnoho viac budujú vzťahy medzi ústrednými postavami a celkovú mytológiu série. Druhá a štvrtá časť (Kritik, Zamrznuté v čase) zas tvoria skôr samostatné príbehy, ktoré nemajú až taký vplyv na osobné problémy postáv a odohrávajú sa mimo parížskeho teritória. Dokonca aj žánrovo sa viac približujú skôr ku klasickej anglickej detektívke než ku kriminálke. Názov Zamrznuté v čase odkazuje na pracovňu zavraždeného muža, ktorá ostala v pôvodnom stave celých dvadsať rokov. Dôvod je jednoduchý - zanechal v nej indície vedúce k vrahovi aj jeho motívu, no ešte nikomu sa ich nepodarilo rozlúštiť. Enzo Macleod už dávno dokázal, že má na to, aby sa vyrovnal s rôznymi hádankami, a ide o naozaj veľkú výzvu. Z iných stálych postáv sa čiastočne objaví jeho milenka Charlotte, ktorá ako jediná mierne zatrasie jeho životom nečakanou novinkou. "Enzo bol zmätený, otrasený, no bál sa zastať. Bez toho, aby čo len tušil, kto ho prenasleduje, obrátil sa smerom, kde očakával bránu. Svetlo sa opäť rozkotúľalo po skale, keď ho vietor potiahol za sako, a rovno pred sebou zbadal hlboký, tmavý zráz. A v tej chvíli sa pod ním prepadla zem. Zmrznutá hlina a skala sa drobili a padali do tmy, Enzo cítil, ako sa rúti priestorom, čoraz hlbšie do zemskej praskliny, ktorá ústi priamo v pekle. Uši mu trhal ryk diabla dole pod ním. Pochopil, že toto je koniec, čokoľvek mu Charlotte chcela povedať slovami na rozlúčku, už na tom nezáleží." (str. 164) Tento román nie je založený na zvratoch a prekvapeniach, dokoncaj aj vraha odhalíte veľmi rýchlo vzhľadom na úvodné kapitoly a ich časové zasadenie. Aj jeho motív je zrejmý, ale napriek tomu s radosťou sledujete Enzovu cestu za pravdou. Ako forenzný analytik vie, že potrebuje hmotné dôkazy a ich získanie je pútavou sondou do danej problematiky. Vďaka Enzovi sa zoznámime s vývojom získavania DNA, entomológiou, chytaním vojnových zločincov a dostaneme sa nakrátko aj do zemetrasením zničeného marockého mesta. Musím pochváliť aj prácu prekladateľa Milana Kopeckého. Killianove odkazy v jeho pracovni sú založené na rôznych prešmyčkách. Určite nebolo ľahké nájsť slovenské ekvivalenty tak, aby dávali zmysel a súviseli ako-tak s príbehom. Čo ma však (trochu nemilo) na tomto románe zarazilo, je v podstate ignorovanie záveru minulej časti. Nebudem prezrádzať, o čo išlo, ale pripadá mi to minimálne zvláštne... Ostáva dúfať, že nasledujúci diel - ak bude pokračovať v nastavenej forme - sa k tomu opäť vráti.