Zvíře zrozené z noci vyšlo vo vydavateľstve CooBoo pomerne nedávno. Priznám sa, že som sa s podobným námetom ešte nestretla. Fantasy knihy sú naozaj veľmi obľúbeným a v súčasnosti aj často vydávaným žánrom, a preto sa vždy teším, keď sa objaví nejaký nový príbeh, niečo, čím ešte nie je knižný trh presýtený. Sem môžme zaradiť aj pojedačov hriechov. Keďže autora nepoznám, chcela som si nechať čistý štít, a preto som si na knihu nehľadala recenzie, ani som si o nej nič nezisťovala. Každý z nás má nejaké hriech. Niektoré ho ťažia viac, iné menej. V tomto prípade sú však hriechy akýmisi temnými zvieratami, ktoré z vnútra požierajú svojho vinníka. Preto existujú ľudia, ktorí sa živia tým, že tieto hriechy pojedajú a tým ich zbavujú vinníka. Nie je to vôbec jednoduché, pretože po každom zhltnutom hriechu sa vytvárajú na koži tetovania. A buď človeka zabije to, že nemá miesto na nové tetovanie, alebo už neznesie váhu toľkých hriechov. Nie je to práve najluxusnejšia práca, no za to je veľmi dobre platená. Taj je jedným z najlepších, a preto je povolaný, aby zbavil hriechu samotného kráľa. Na tom nebolo nič také zlé, až kým ho toto rozhodnutie nezatiahlo do kolobehu udalostí, ktoré nejde len tak ľahko zastaviť. Zo začiatku som mala veľký problém sa začítať. Všetko sa mi zdalo príliš komplikované, párkrát som sa musela vrátiť aj naspäť a prečítať si nejakú stranu ešte raz. Po istom čase sa to našťastie zlepšilo a čítanie už nebolo také ťažké. Celý čas som rozmýšľala nad tým, v akej krajine alebo kultúre sa vlastne príbeh odohráva, keďže mi to prišlo ako mix východných kultúr. Bolo zaujímavé sledovať príbeh, ktorý nie je zasadený do Anglicka, Ameriky, či typických európskych krajín. Veľmi málo autorov vystúpi z komfortnej zóny a rozhodne sa ísť takýmto smerom. Čo mi však robilo tiež problém, bolo množstvo cudzích slov. Vo fantasy knihách je veľmi časté, že si autori sami vymýšľajú slová, aby príbeh oživili a čo najviac priblížili čitateľovi dej. Okrem toho je celkom prirodzené, že s novým svetom, novou kultúrou príde aj nová slovná zásoba. V tomto prípade by však nezaškodili vysvetlivky alebo menší slovník, pretože ich tu bolo toľko, že som sa miestami strácala. Čo však najviac oceňujem, bolo využitie motívu hriechov. To, čo človek spôsobil, nezasiahlo len jeho, ale malo vplyv aj na celú spoločnosť. Autor sa práve snažil poukázať na to, že niekedy to, čo robíme, môže ublížiť mnohým ľuďom a mnoho ovplyvniť. Kniha mala naozaj silnú, morálnu hodnotu, ktorá bola doplnená o dramatické a napínavé scény. Námet je rozhodne skvelý a dá sa využiť mnohými smermi. Na pozadí toho všetkého sa odohráva aj romantická zápletka. Nebola silená a pekne zapadla do celkového vyznenia. Bála som sa, aby sa na ňu autor príliš nesústredil a aby celá akcia nezapadla prachom, našťastie však téma hriechov stále ostala na prvom mieste. Na jednej strane tu bol skvelý nápad, napínavý príbeh, na druhej komplikovaný slovník a občas príliš zamotaný príbeh. Niekedy som mala pocit, že aj sám autor sa stráca v tom, čo píše. Bolo trošku cítiť, že autor ešte nie je vypísaný. Pár klišé, občas nejaká nelogická postupnosť a zmätená pasáže. Ako som už spomínala, hlavná idea bola perfektná, mám však pocit, že ju Tochi nevyužil naplno. Príliš tlačil na pílu a nie darmo sa hovorí, že menej je niekedy viac. Na koniec by som ešte rada spomenula, že na svoje si prídu aj fanúšikovia mytológie. Páčilo sa mi, ako nenápadne ju autor zakomponoval do príbehu. Rozhodla som sa pre tri lajky. Boli tu plusy aj mínusy a celkovo toto dielko hodnotím ako priemerné. Pevne verím, že sa autor zo svojich chýb poučí a my sa dočkáme perfektného pokračovania. Bol by hriech takýto nápad zahodiť.