Čo môže spôsobiť nevinná zámena? Princezná v utajení ma zaujala svojou krásnou obálkou, ale aj anotáciou. Aj napriek tomu, že táto téma je často využívaná (niekto by možno povedal, že je to až klišé), predsa len sa z nej ešte stále dá vyťažiť kvalitný príbeh, ktorý čitateľa zaujme. O autorke som nikdy pred tým nepočula, aj keď je v zahraničí veľmi populárna a na internete som našla množstvo informácií k jej knihe. Bola som preto zvedavá, či si ma získa. Je množstvo dievča, ktoré odmalička sníva, že raz bude princeznou. Presne taká je aj Lottie. Po ničom inom netúži viac, než zistiť, že má kráľovský pôvod. Namiesto toho však dostane spolubývajúcu, ktorá je skutočnou princeznou, avšak si to vôbec neužíva a najradšej by bola len normálnym dievčaťom. Preto sa im obom zdá, že vymeniť si role bude najlepší nápad. Zo začiatku to vyzerá úplne jednoducho, no po istom čase vysvitne, že to nebolo práve najlepšie riešenie. Ellie a Lottie sa od seba úplne odlišujú. Lottie je na všetkých milá, má vždy dobrú náladu, svet je podľa nej krásnej miesto a všetko vidí na ružovo. Ellie je k ľuďom odmerná, drzá a vôbec sa nespráva tak, ako sa od nej očakáva. Aj napriek tejto značnej odlišnosti si k sebe našli cestu a začali spolu vychádzať. Bolo naozaj zábavné sledovať do akých rôznych situácií sa vďaka tejto zámene dostali a čo všetko to prinieslo. Okrem nich sa na scéne objavilo už len pár vedľajších postáv, ktoré zohrali výraznejšiu úlohu. Autorka sa však vo výraznej miere zamerala aj na to, aby ukázala ako fungujú súkromné školy - na závisť, ktorá tu panuje nielen medzi žiakmi, ale aj učiteľmi, žiarlivosť, množstvo intríg, či súťaživosť, ktorá je často úplne prehnaná. Nemala nasadené ružové okuliare a netvárila sa, že je tu všetko úplne perfektné. Autorka sa snažila urobiť príbeh napínavým, no skôr by so povedala, že prevažoval humor a úsmevné situácie. Pár napínavejších scén sa objavilo, ale nebolo to nič dychberúce. Zo začiatku som celý čas čakala, čo príbeh prinesie, kedy sa konečne rozbehne a stane sa niečo zaujímavé, no nič takéto neprichádzalo, a tak som sa začala nudiť. Objavilo sa aj pár svetlých momentov, kedy som si príbeh užívala, dej začal gradovať, no potom ako keby autorka opäť dostala nejaký útlm a zbehla naspäť do jednotvárnej roviny. Chýbala mi akási iskra, ktorá by celý príbeh presvetlila. Potenciál tu určite bol, príbeh bol zasadený do skvelého prostredia, postavy mi boli sympatické, tak isto aj nápad bol dobrý, avšak Connie nedotiahla príbeh do úplného konca, čo je podľa mňa veľká škoda. V takýchto prípadoch ma vždy mrzí, že niečo takto skvelé rozbehnuté, čo mohlo patriť medzi kvalitné dielka, stratí na svojom základe. Pevne však verím, že sa autorka zo svojich chýb poučí a jej ďalší počin bude ešte lepší, keďže talent naozaj má. Princeznú v utajení považujem skôr za priemerné čítanie, a preto jej udeľujem tri lajky. Pokiaľ máte radi jednoduché, oddychové čítanie, potom si túto knihu určite užijete. Už teraz som zvedavá, čo si pre nás ešte Connie prichystá.