V znamení ametystu je kniha od mladej slovenskej autorky, ktorá je zároveň knižnou blogerkou. Majke sa splnil sen mnohých knižných recenzentov a jej kniha, na ktorej pracovala niekoľko rokov, bola konečne vydaná. Knižku som si chcela prečítať najmä zo zvedavosti, predsa len sa u nás knihy blogerom nevydávajú bežne. V zahraničí je to častejšie, no pri pohľade na to, aké knihy im boli vydané, som dúfala, že táto bude jedna z tých lepších. Väčšina príbehu sa odohráva v magickom svete, kde sa hlavná postava Maggie dostane vďaka zvláštnym fialovým vlnám. Aj keď Maggie nikdy nebola celkom normálna, má napríklad červené vlasy, ktoré nejdú prefarbiť ani ostrihať, existencia neznámeho sveta ju zaskočí. Najzvláštnejšie je, že o tomto svete už počula vďaka zápiskom svojej matky, ktoré považovala za vymyslený príbeh. Očividne však jej mama tento svet poznala a možno je to aj príčina všetkých zvláštnych vecí, s ktorými sa Maggie stretla. Vydáva sa tak na cestu cez neznámy svet, spoznáva nových priateľov aj nepriateľov, no najmä zisťuje viac o svojom pôvode. Svet, ktorý sa autorke v tejto knihe podarilo vytvoriť, mi vyrazil dych. Je prepracovaný do najmenších detailov, plný mýtických bytostí a mágie, záhadných miest a predovšetkým priniesol niečo nové, hlavne do slovenských knižných vôd. Hlavná hrdinka žije v dnešnej dobe a tak je pre ňu veľmi prekvapivé, keď sa ocitne v svete, ktorý pripomína stredovek, len s vílami. Svet a jeho fungovanie je v knihe veľmi podrobne opísaný, niekedy mi však prišlo, že tieto opisy príliš spomaľujú dej. Povaha hlavnej hrdinky sa mi neskutočne páčila, bola drzá, odvážna a bojovná, žiadna slabá dievčinka, ktorá nechá za seba konať druhých. Takisto sa mi páčili vzťahy aj medzi hlavnou hrdinkou a ostatnými postavami. Wen bol absolútne zlatíčko, no ako to už zvykom býva, moje srdce si najviac získal ten zlý chlapec. Niekedy som sa však v množstve vedľajších postáv strácala, najmä keď ich bolo celkom veľa, ktoré sa tam len kde tu mihli. Dej bol veľmi prepracovaný podobne ako aj svet. Zo začiatku išiel pomalšie, bol sústredený na uvedenie do sveta a zoznámenie s postavami. Potom sa však všetko začalo zamotávať, vznikalo čoraz viac otázok a posledné strany bola jedna veľká jazda. Po dlhom čase som knihu doslova nedokázala prestať čítať a potrebovala som vedieť, čo bude ďalej. Veľmi pútavé čítanie, premyslený svet, skvelá hlavná hrdinka a ja sa už teraz neviem dočkať pokračovania.

Na knižný trh zavítala novinka V znamení ametystu, ktorá je fantasy debutom mladej slovenskej blogerky Majky Danihelovej. Keďže ide o young adult žáner, kniha je v prvom rade určená pre mladšie ročníky, avšak na svoje si prídu najmä nadšenci fantastiky. Predovšetkým ulahodí tým čitateľov, ktorí uprednostňujú nadprirodzené bytosti žijúce v lesoch, napätie, zvraty a vtipné monológy. Kniha dokáže zaujať ešte pred samotným čítaním, a to hneď prvým dojmom, pretože príbeh je „oblečený“ v peknej charakteristickej obálke, vo fialovo-čiernom prevedení s pevnou väzbou. Dej knihy pochádza zo súčasného prostredia – hlavná postava Meggie žije jednoduchým americkým životom tínedžerky, hoci nie úplne normálnym. Dôvodom neobyčajného života je strata rodičov v útlom veku a to, že má v pätách viacero problémov. Už od detstva sa totiž vyznačovala anomáliou – dotykom dokázala vyliečiť akýkoľvek neduh (čo by, samozrejme, bolo na škodu nevyužiť). Po čase ju však začnú prenasledovať zvláštne fialové vlny, ktoré sú dôvodom jej prechodu do iného sveta. To všetko sa čitateľ dozvedá hneď v úvodnej kapitole. Druhá kapitola zobrazuje už hrdinkin príchod do neznámeho sveta a pohľad naň. Obyvatelia v ňom akoby žili v inom, prastarom storočí, čo znásobí Megginu túžbu po úniku. V knihe sa zobrazuje kontrast vyspelého, technologicky inovatívneho sveta so starším, technicky a morálne odlišným svetom. Rozdiely sú poukázané viackrát (väčšinou sťažnosťami od hlavnej postavy). Okrem toho znaky odlišnosti možno spozorovať taktiež v životnom štýle, dopravných prostriedkoch či v dialógoch postáv. Autorka vo svojom prvotnom rozprávaní vytvorila očarujúci lesný svet, v ktorom vystupujú legendárne bytosti, ktoré viacerí poznáme z rozprávok. Tieto bytosti žijú od seba viac-menej oddelene a zaraďujú sa do šiestich kráľovstiev. Kráľovstvá tvoria Mesačné kráľovstvo, spomínaný Ametystový les a kráľovstvá mágov, škriatkov, wimpov a ľudí. Popri nich ešte existuje Ostrov nyxov, ktorý sa vyznačuje zlom. Ako si možno všimnúť, vnútro knihy obsahuje dve detailne vytvorené mapy (navrhnuté sú na začiatočných stranách) znázorňujúce celý fiktívny svet, v ktorom sa ocitne hlavná hrdinka. Stvorenia z Lesa bývajú v jednoduchých domcoch a žijú prostým životom, bez poznania moderných technológií. Ich život sa riadi tvrdým zákonom, ktorý nehodno porušovať, lebo by ich stihol prísny trest. V tomto úchvatnom, i keď prečudesnom svete sa jedného dňa znenazdajky ocitne Meggie, ktorá sa každou jednou bunkou vzpiera svojmu osudu a pokúša sa o útek. Popritom jej hrozí nebezpečenstvo, pretože cudzinci sú v krajine neželanými návštevníkmi. Avšak ako sa dá skryť v neznámom svete, v ktorom vás každý hľadá a spozná? Postava hlavnej protagonistky Meggie sa vyznačuje svojskou povahou, pre ktorú sú najpríznačnejšími znakmi sarkazmus, drzosť, hrubá sila a sebavedomie. V istých momentoch ma však zaskočila jej bezcitnosť, ba až krutosť, ktorá zvykla prerásť do väčších rozmerov. Mnohokrát som nesúhlasila s jej postojmi k danému človeku, ku ktorému sa správala príliš otvorene, napriek jeho citlivej povahe. Inokedy ma ale príjemne prekvapila svojím ojedinelým mäkkým správaním. Pasáže boli preto v týchto miestach emočne najsilnejšie. Zo všetkých aspektov ma najviac bavil jej neoceniteľný zmysel pre humor, ktorým oplývala ako jediná zo zainteresovaných postáv, a rovnako jej odvaha. Linka príbehu sa odvíja postupne, dej sa nevracia späť do minulosti. Autorka využíva novodobú reč mladých – slang, ktorý sa časom v texte vyskytuje v menšom množstve, keďže sa hlavná hrdinka zadaptovala s prostredím. V deji možno nájsť niekoľko typov priateľstva (či už staré alebo novodobé), všetky sú pevné. Čo sa týka romantických scén, tých je v texte iba zopár. Väčšinou sa román odvíja v napätom duchu, kde sa postavy postupne spoznávajú a vyvíjajú. Až pri čítaní posledných strán nastane zvrat s neočakávaným záverom. Kniha sa dá pokladať za nenáročné, oddychové čítanie, pre ktoré je sľúbené pokračovanie.

V znamení ametystu je taká naša blogerská senzácia. Okrem toho, že ide o podarenú fantasy knihu, je to symbol, ktorý značí, že sny sa môžu splniť. Čo by ste robili, keby ste sa ocitli v Ametystovom lese? Kniha V znamení ametystu je v blogerskom svete už veľmi dlho. Prešla si niekoľkými veľkými alebo malými úpravami a samotná Majka Danihelová sa netají tým, že jej trvalo niekoľko rokov, než sa nakoniec odhodlala poslať knihu do vydavateľstva s úspešným verdiktom. Tlačená verzia uzrela svetlo sveta v CooBoo len prednedávnom, no internet je zamorený pozitívnymi ohlasmi. Kto by po nej potom nechcel siahnuť? Veď keď knihu tak chvália, určite sa nám určite bude páčiť. Na začiatku sa zoznamujeme s hlavnou hrdinkou a aj s Ametystovým lesom. Porozumieť všetkému, zistiť čo a ako funguje, bolo do istej miery pre mňa pomerne náročné. Začítať sa do knihy bol pre mňa nadľudský výkon, ale podarilo sa. Keď sa prekúšete cez celkom zložitý začiatok, tak si vás kniha podmaní a budete čítať a čítať, až zabudnete skoro vystúpiť z vlaku… netajím sa tým, že sa to stalo mne. Ešte, že vlak stál v konečnej stanici (smiech). Kniha si ma získala najmä pre jej originálnosť. Ak by som sa mala vyjadriť k Meggie, hlavnej hrdinke, tak by som musela byť asi trochu vulgárna. Je adolescentná divožienka je obdarená tvrdohlavosťou a sarkazmom. To čitateľ pocíti už pri prvých stranách, kedy je jej útek za mobilným signálom a slobodou prednejší, než život človeka, ktorý ju chránil pred strážami. Skutočne sa snažím vcítiť do jej veku, predsa len, nie som o veľa staršia, ale to správanie v hraničných situáciách bolo podľa môjho názoru prehnané. Tak, ako som si ja musela zvyknúť na našu výnimočnú červenovlásku, ona si musela zvykala na svet, v ktorom sa ocitla. Či ten zapríčinil miernu zmenu osobnosti k lepšiemu alebo noví ľudia, ktorých stretávala, neviem. Viem však, že to bolo do konca knihy s ňou pomerne znesiteľné. Pevne verím, že v pokračovaní si na Meggie zvyknem úplne. Omnoho viac som si obľúbila ďalšie postavy, ktoré sa v knihe vyskytujú a že ich nebolo málo. Široká paleta charakterov, ktorú nám Majka Danihelová ponúka, posunie príbeh na úplne inú úroveň. Jediná nevýhoda je v tom, že si musíte pamätať veľa nových mien. Tie, ktoré majú pôvod v Ametystovom lese, sú však veľmi pekné a výnimočné. Veľmi sa mi páči, ako autorka k príbehu pristupuje. Často sa stáva, že v knihách je čitateľ podrobený týraniu formou nedokonalých dialógov, opisov, gradácii deja, či až prehnanej akcie (alebo žiadnej). V tomto prípade opisy nie sú nudné a dialógy ma pomerne bavili. Žiadna súčasť knihy neprevláda nad inou a plynule sa dopĺňajú. Ametystový les mi do istej miery učaroval. Na Slovensku je len veľmi málo autorov, ktorí sa venujú fantasy príbehom pre mládež a hlavne tých, ktorí si vytvoria vlastné pravidlá. VZA je príjemným kúskom, ktorý obohatí náš trh. Čo mi je však trochu ľúto, je americké prostredie, z ktorého Meggie pochádza. Myslím si, že ak by sa príbeh zasadil do domácich podmienok alebo do prostredia bližšie neurčeného, slovenský čitateľ by mohol mať ku knihe ešte bližšie. Čo myslíte, je miesto deja knihy pre vás podstatné alebo to plne ignorujete? Z Ameriky sa stáva postupne akýsi trend vo viacerých oblastiach a už mi to tak príde, že kto tam niekedy nebol, akoby ani neexistoval. Musím však dať opäť autorke bod za naštudovanie si demografických a spoločenských podmienok danej krajiny. Taktiež berme do úvahy, že v Amerike príbeh len začínal, pre dej príbehu je dôležitý Ametystový les. Komu knihu odporúčam Meggie, nezabudnuteľná tínedžerka so silnou osobnosťou, sa ocitne v Ametystovom lese. Počas úniku do svojho sveta zažíva veľké dobrodružstvo, pričom nejde len o jej život, ale aj životy iných. Pri tom všetkom sa neformuje len čitateľova fantázia, ale aj jej povaha a hrdinka nám dospieva priamo pred očami. Priamy rozprávač len umocňuje úplné ponorenie do zaujímavého deja a silných emócií. Kniha sa číta pomerne jednoducho, autorka vsadila na svieži štýl, ktorý baví nejedného čitateľa. Fantasy príbeh by sa určite mohol páčiť mladším vekovým kategóriám, ktoré by sa vedeli s postavami knihy stotožniť a niečomu priučiť. Majka v knihe rieši aj vážnejšie situácie, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, preto posolstvo, ktoré V znamení ametystu v sebe nesie, môže byť veľmi obohacujúce pre náš všeobecný prehľad. Je zložité utvoriť si pohľad na jednu knihu, pokiaľ je súčasťou série, preto sa teším na pokračovanie, ktoré nám má určite čo ponúknuť (myslím, že pre ten koniec si ho pýta viacero dychtivých čitateľov).

Utečie Meggie pred svojím poslaním? Nie je to tak dávno, čo blogerský svet obletela skvelá správa - knižné vydanie V znamení ametystu. Musím sa priznať, že keď som sa o tomto dozvedela, neskutočne ma to potešilo, a to hneď z viacerých dôvodov: 1. viem, že je to skvelá kniha a zaslúži si uzrieť svetlo sveta a po 2. slovenský knižný trh je podľa mňa na tak slabej úrovni, že nutne potreboval, aby sa objavil nejaký nový, zaujímavý slovenský autor, ktorý by dokázal, že aj my vieme napísať kvalitné dielo. Fantasy knihy sú prvý typ kníh, ktorý som už v útlom veku začala čítať, a preto ma k nim stále niečo ťahá. V tomto prípade sa ocitáme v úplne novom svete, kde žijú víly a voktariani. Hlavná postava Meggie mala úplne normálny život, riešila klasické problémy ako jej rovesníci, a to až do jedného dňa, keď sa na oblohe zrazu objavili fialové vlny a jej život sa navždy zmenil. Ocitá sa v Ametystovom lese, kde vyniká nielen svojím výzorom, ale aj správaním. Je považovaná za akúsi príšeru, čo sa niektorým obyvateľom lesa vôbec nepáči, a preto jej začne ísť o vlastný život. Netúži po ničom inom, než dostať sa domov za svojou rodinou. Postupom času však zisťuje, že je s Ametystovým lesom prepojená, že mu hrozí nebezpečenstvo a že jej prítomnosť nie je náhodná. A tak sa pre ňu začína úplne nové dobrodružstvo, ktoré s ňou zažívame aj my. Už od začiatku som si príbeh užívala, keďže priniesol niečo nové, iné, s čím som sa doposiaľ nestretla. Pri fantasy mi v poslednej dobe najviac prekáža, že sú jednotlivé príbehy úplne rovnaké, chýba im originalita, nová zápletka a preberajú sa prvky zo starších titulov. V tomto prípade však Majka prišla s niečím novým, dokázala vytvoriť vlastný svet, ktorý nenájdete len tak ľahko v nejakej inej knihe či sérii. Práve originalita je podľa mňa najväčším plusom tejto knihy. Za ďalšie veľké pozitívum považujem množstvo postáv, ktoré máme možnosť spoznať a ktoré otvárajú celý príbeh. Každá z nich zohráva svoju rolu a dodáva príbehu istý šmrnc. Oveľa viac oceňujem viac charakterov dodávajúcich celému príbehu šírku, ako len nejaké 2-3 priemerné charaktery, ktoré niekedy ani nedokážu potiahnuť celý dej. Už po pár stránkach vám je jasné, že sa nejedná o žiadnu podpriemernú sériu, ktorá len zaberá miesto na pultoch kníhkupectiev. Príbeh je očarujúci, ožíva vám priamo pod rukami a vy len s napätím sledujete, čo sa udeje na ďalšej stránke. Keď prišiel koniec knihy, nechcela som veriť, že budem musieť tak dlho čakať na ďalšie pokračovanie. VZA je skvelým začiatkom série a nepochybujem o tom, že ďalšie diely budú rovnako dobré, ak nie ešte lepšie. Okrem toho by som chcela pochváliť aj grafiku. Obálka hneď upúta čitateľa a dodáva príbehu istú tajomnosť. Tak isto oceňujem aj prehľadné mapky na začiatku knihy, práve vďaka ktorým som sa vedela hneď zorientovať v príbehu. Aj keby som chcela (pravdaže, nechcem), nemám príbehu čo vytknúť. Keby som nevedela, že je Majka slovenská autorka, pokojne by som povedala, že príbeh napísala nejaká zahraničná spisovateľka so skúsenosťami. O to viac ma teší, že sa konečne objavil na slovenskej scéne niekto, kto dokáže napísať kvalitné fantasy. Bol by hriech dať iné hodnotenie, než plný počet lajkov. Už je to pár dní, čo som knihu dočítala, no ešte stále som z nej nadšená a neviem si ju vynachváliť.

Koncom septembra vyšla v CooBoo úplne super YA fantasy novinka - a dokonca od mladej slovenskej autorky! Viac sa dozviete napríklad v tomto rozhovore, dnes sa vám pokúsim vysvetliť, prečo VZA stojí za prečítanie. Meggie má sedemnásť a nikdy nebola úplne normálna - jej vlasy sa správajú divne, dokáže človeku omylom zlomiť nos a jej mladší bratranec je presvedčený, že má čo dočinenia s mimozemšťanmi. Napriek tomu rozhodne neráta s tým, že sa nad ňou z ničoho nič objavia čudesné fialové vlny a zamerajú sa na ňu dve čudné ženské, ktoré vyzerajú ako z iného sveta, pričom ju jedna z nich ju do iného sveta dokonca unesie. Meggie sa tak ocitá v Ametystovom lese, ktorý až desivo pripomína svet zo zápiskov Megginej mŕtvej matky. Tu si pokojne nažíva spoločenstvo víl a voktarianov pod ochranou Ametystového lampáša. Žiaľ, nie všetci v Lese majú dobré úmysly a Meggie čoskoro ide o život. Zúfalo sa snaží dostať späť domov, lenže na jej smolu sa zdá, že sa v Lese neocitla náhodou... Jednou z najlepších častí príbehu je pre mňa práve stret Meggie a obyvateľov Ametystového lesa. Je to ako stret kultúr krát sto. V Megginom živote sa síce vždy diali čudné veci, ale z väčšej časti je obyčajné dievča - rozpráva a správa sa ako tínedžerka z dvadsiateho prvého storočia a prispôsobovať sa životu plnému zákazov a nariadení jej robí značné problémy. Neocitá sa síce v úplne novom prostredí, ibaže doteraz ho považovala za výplod matkinej fantázie a jej znalosti majú medzery. Kontrast medzi ňou a obyvateľmi Lesa je občas zdrojom pobavenia a inokedy konfliktu, no predovšetkým dodáva Megginmu charakteru autenticitu. Veď keby sa väčšina z nás ocitla v jej situácii, zrejme by sme sa správali dosť podobne. Meggie neverí, nechápe, popiera, zosype sa, ľutuje, hnevá a jej najväčšou prioritou je vrátiť sa domov za svojimi blízkymi. A to je úplne prirodzené. Úplne prirodzené sú podľa mňa aj ďalšie aspekty Meggienho správania. Nie je totiž žiadna dokonalá hlavná hrdinka. Nekoná vždy správne a už vôbec nie múdro. Je hlasná, tvrdohlavá, občas necitlivá a niektorým možno nesadne. Ja som jej svojhlavosť a rôzne charakterové vady ocenila, bavilo ma o nej čítať a maximálne som si ju obľúbila, čo je - vzhľadom na to, že nás jej pohľad sprevádza vyše štyristo stranami - dosť podstatné. Ani ostatné súčasti príbehu však za hlavnou postavou nezaostávajú. Postupne sa zoznamujeme s rôznymi časťami fascinujúceho nového sveta, ktorý autorka vybudovala, a v akurátnej miere sa k nám dostávajú nové poznatky, ale tiež nové otázky a záhady. Ametystový les je podmanivé miesto, ktoré v istých chvíľach pôsobí očarujúco a v iných zase mrazivo nebezpečne. (Nuž a pri opise ich jedál by som sa doň hádam presťahovala.) To už ani nezačínam o tom, čo všetko sa deje za jeho hranicami a kam až siaha história národov tohto sveta... Hoci ide iba o prvú časť série, niet pochýb, že je tento svet dobre premyslený a má čo ponúknuť. Spolu s novými miestami Meggie spoznáva rôznorodé postavy, ktoré pôsobia všetky vierohodne bez ohľadu na to, koľko priestoru dostanú a cítiť z nich veľký potenciál do budúcna. Našťastie VZA nefunguje iba ako úvod do snáď-veľkolepej-série, ale aj ako samostatný, prudko čitateľný príbeh plný odhalení, prekvapení a s akurátnou dávkou drámy, akcie i pokojnejších scén. Obzvlášť záver je jedna veľká jazda a koniec má tendenciu nechať padnúť nejednu sánku - pre dobro všetkých zúčastnených teda dúfam, že sa dočkáme pokračovania. Za seba knihe udeľujem 5 hviezdičiek a pripájam odporúčanie pre všetkých, ktorí radi čítajú young adult fantasy.