Možno ste už o autorke počuli - napísala totižto jednu knihu, okolo ktorej bol v zahraničí chvíľu dosť veľký rozruch - The Love That Split the World, ktorú ste si mohli zapamätať aj vďaka prenádhernej obálke. S Milionkrát June som si nebola istá, či sa mi to bude páčiť, ale musím povedať, že po počiatočnom nepokoji si ma kniha získala. Kniha rozpráva príbeh mladej June, ktorá vyrastala medzi dvoma znepriatelenými rodinami. June bola na prvý pohľad veľmi sympatickou hrdinkou, ktorú si ako čitateľ hneď na začiatku obľúbite. Saul Angert bol zas človek, pri ktorom si vôbec nebudete spočiatku istí, či sa vám pozdáva alebo nie. Môj obdiv však patrí fakt skvelému spracovaniu postáv. Všetci boli ohromne prepracovaní, potýkali sa s reálnymi problémami - v niektorých chvíľach to boli pochybnosti, inokedy neistota, nedôvera. Páčila sa mi tá obrovská a neskutočná chémia medzi postavami - nielen hlavnými, tie silné priateľstvá a vzájomné doťahovačky a uštipačné poznámky. Mali v sebe neuveriteľnú ľudskosť, ktorá z nich vyžarovala počas celého príbehu. Obrovským plusom, aspoň pre mňa, bola tá prepracovaná rodinná história - každý zastával určitú rolu v celej minulosti, každý mal svoje dôvody, prečo spravil to, čo spravil a autorka to všetko parádne vykreslila a celkovo spracovala. Teraz to však neberte tak, že je to plné histórie a ničoho - je to tam načrtnuté, spomenuté, ale nie v jednom kuse, ale na rozličných miestach, je to zaujímavé a perfektne to pomáha spájať si súvislosti. Keď sa o tejto knihe hovorilo, ako o retellingu Rómea a Júlie, nebol som si istá, či sa mi to bude páčiť a či sa do toho pustím. Čítať o zakázanej láske a skrývaní sa a romantických chvíľach sa mi nechcelo. Ale omyl. Tento príbeh nie je taký jednoduchý a jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Počas celej knihy sa stretávate s úžasne magickou atmosférou, ktorá je zároveň aj neskutočne tajomná. Pretože v tejto knižke je všetko opradené jedným neskutočne obrovským tajomstvom, ktoré musíte spolu s June vyriešiť aj vy. A autorka vás perfektne drží v napätí. Počas celej knihy ani len nenaznačí o čo pôjde. Vy spolu s June postupne odkrývate rodinnú históriu a dôvody, prečo sa vlastne rodiny O'Donnelových a Angertových nemajú radi a kedy a kde vznikol tento obrovský spor. Pretože poznáme hneď niekoľko verzií, ale sú to tie správne? Páčilo sa mi, ako nás autorka naslepo hodila do situácie a my sme spolu s June museli zistiť, ako všetko funguje, prečo sa niečo deje. A pre mňa bolo toto neskutočne zaujímavé - ísť krôčik po krôčiku s June do jej záhadnej minulosti a celého jej zvláštneho života. Nemohla som nič predpokladať, pretože autorka to uhrala záhadne a tajomne. Počas celého príbehu vás sprevádza brutálna mágia a tajomstvá a čudné záhady a bytosti a zvyky, ktoré si absolútne neviete vysvetliť. Konečné rozuzlenie bolo ešte premyslenejšie, ako som čakala. Táto teta spisovateľka očividne veľmi dobre vedela, čo robí, pretože aj keď mi to spočiatku prišlo divné, nevedela som presne, čo si myslieť, na konci som všetko pochopila a zistila, že toto je jeden kvalitný, magický, premyslený a prepracovaný príbeh, ktorý rozhodne stojí za pozornosť, pretože sa venuje nielen rodinnej histórii, ale aj tomu, ako sa rozliční ľudia vyrovnávajú so stratou blízkeho, je tu krásne ukázané, ako si mnohokrát môžete myslieť, že ste niekoho poznali a pritom to tak vôbec nebolo. Máte radi magický realizmus? Páčili sa vám Havraní chlapci? Tak rozhodne choďte do tohto. Tu je toho magického realizmu síce o dosť menej, ale aj tak si prídete na svoje, pretože táto kniha má mnoho iných kvalít, ktoré rozhodne oceníte. Toto je jeden netypický, veľmi pekný príbeh o zakázanej láske, rodinnej histórii a obrovskom rodinnom tajomstve, o priateľstve a láske a fantastickej mágii. Podľa môjho skromného názoru tejto knihe rozhodne dajte šancu, lebo za pokus nič nedáte, ale hlavne dostanete niečo úplne iné, ako čakáte.

Milionkrát June od autorky Emely Henry je kniha, ktorú som mala vyhliadnutú už riadne dlhú dobu. A potom som sa dozvedela, že ju plánuje vydavať vydavateľstvo Cooboo. A ešte k tomu ponechali aj originálnu obálku, ktorá je naozaj skvelá. A tak, samozrejme, že keď vyšla, knihu som si nemohla nechať ujsť a musela som si ju zohnať. Viete čím si ma kniha získala? Samotným faktom, že ide o akýsi retelling (alebo teda skôr knihu inšpirovanú práve príbehom ) Rómea a Júlia. Videla som už veľa retellingov ale toto bude asi prvý, ktorý som prečítala. A musím Vám povedať, že absolútne si ma autorka získala. Príbeh bol nielenže postavený na nenávisti medzi doma rodmi, ale pridala k tomu ešte aj magický realizmus a kniha tak mala takú neskutočnú atmosféru a niečo, čo proste nevidíte každý deň. Čo sa týka samotného príbehu, Jack (June) je mladé dievča, ktoré vidí duchov. Ale nejako to nerieši, pre ňu je to každodenná vec, nič výnimočné. Naopak, Saul pochádza z rodu, ktorý práve Jackovia (viacerí z jej predkov sa tak volali) nenávidia. Ale problém je, že síce June si je vedomá, že by sa s ním nemala rozprávať, takisto si ale nevie pomôcť a túži prísť na kĺb tomu, prečo sa ich rody nenávidia. A tak, začne spolu so Saulom tráviť viac a viac času a obaja sa začínajú viac spoznávať a budovať si krehké priateľstvo medzi sebou. Samotný príbeh ma veľakrát prekvapil, akým smerom sa uberal. Nedá sa povedať, že by bol veľmi predvídateľný aj keď samotným faktom, že sa jedná o retelling Romea a Júlii dosť napovedá, akým smerom sa bude uberať. Takisto, kombinácia retellingu a magického realizmu bola veľmi príjemná a nevídaná. A ak ste doteraz nečítali nič z magického realizmu, nemusíte sa moc obávať, Sem tam sa mi síce stalo, že som sa v príbehu malinko stratila, nebolo to nič také tragické a nemala som problém sa v priebehu pár viet znovu zorientovať. Takže, rozhodne sa nemáte čoho bát aj keď možno práve veľmi neholdujete tomuto žánru - určite si ho takisto obľúbite ako som si ho aj ja veľmi obľúbila. Štýl písania autorky Emily Henry je taký typický a presne taký, aký by som si spájala s pojmom magický realizmus. Celý bol akýsi snový a magickosť z neho až sršala. Napriek tomu sa aj čítal veľmi dobre a ja som nemala problém sa do knihy začítať a presedieť pri nej aj nejakú riadne dlhú dobu. Milionkrát June od Emily Henry je naozaj skvelý príbeh, s ktorým ste sa určite nemali šancu ešte stretnúť na slovenskom a českom knižnom trhu. Je výnimočný a neobyčajný a rozhodne nie je taký, že by ste z neho chytali pocit, ako keby ste už danú knihu čítali. Nie, namiesto toho u Vás po prečítaní nechá veľmi pozitívne pocity a neviem ako vy, ale ja určite budem naďalej sledovať autorku a nenechám si újsť ani jednu jej knihu.

Emily Henry je spisovateľka píšuca pre tínedžerov o tínedžeroch žijúcich v malých mestečkách, ktorí sa musia pasovať s každodennými problémami. Okrem knihy Milionkrát June jej bola publikovaná ešte jedna kniha, pričom ďalšie dve by jej mali vyjsť budúci rok. Vo svojich knihách píše o súčasných témach a využíva na to rôzne žánre a stvárnenia. Milionkrát June je jej prvou skúsenosťou s magickým realizmom. Magický realizmus je obľúbený žáner aj napriek tomu, že sa v rukách rôznych autorov prejavuje rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo v niektorých slúži ako čosi umelecké hlavne na opísanie atmosféry, v iných sa mení na prostriedok vysvetlenia niektorých pokazených rodinných vzťahov. Lebo čo urobí nepriateľov z dvoch rodín bezpečnejšie ako stará nevyriešená kliatba. Táto kniha má nádhernú atmosféru. Jemnú a tajomnú, ktorá však doslova žiari všakovakou mágiou a náznakmi jej existencie. Navyše sa autorka snažila byť originálna, keď zdrojom onej záhadnej bežne mágie boli napríklad kyslé čerešne schopné vyliečiť akékoľvek ochorenie. Takisto tu pobehovali zvláštne stvorenie kradnúce ľuďom topánky a vo vzduchu poletovali maličké obláčiky. Nehovoriac o duchoch, ktorí sa tiež rozhodli ukázať. Dej teda ponúka niekoľko zaujímavých prvkov hneď vo svojom úvode a vďaka nim bola vytvorená nielen magická atmosféra, ale najmä neobyčajné kulisy úplne obyčajnému príbehu. Pretože v skutočnosti nejde vlastne o nič iné, len o príbeh zakázanej lásky, ktorá akoby z oka vypadla tragickému príbeh Rómea a Júlie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že táto kniha je vlastne akýmsi druhom prerozprávania tejto najznámejšej shakespearovskej tragédie. Pričom postavy vystupujúce v tejto knihe sú svojim spôsobom rovnako tragické. June, hlavná hrdinka, ktorú v podstate na každej strane niekto oslovoval inak, je vo svojej podstate obyčajné dievča, ktoré pred desiatimi rokmi prišlo o otca a stále jej chýba. Saul je zase takým prototypom záhadného chalana, ktorý sa pred niekoľkými rokmi odsťahoval a teraz sa za rovnako záhadných okolností vrátil späť. Aký majú títo dvaja problém? Vlastne žiadny, okrem toho, že obaja pochádzajú z rodín, ktoré sa medzi sebou po generácie nenávidia a každá rodina má, samozrejme, svoju verziu udalostí, ktorí viedli k tomuto nepriateľstvu. Napriek tomu, že ich vzťah, stretnutie a správanie bolo až žalostne predvídateľné, ich vzájomné interakcie ma veľmi bavili, nakoľko oplývali presne tou správnou dávkou irónie a sarkazmu, ktorý ma úspešne dokáže rozosmiať. Ich stretnutie sa vlastne stalo akýmsi katalyzátorom viacerých udalostí a zrazu sa títo dvaja nepravdepodobní priatelia dostávajú do ťažkostí. Táto časť deja ma skutočne bavila, nakoľko bola nabitá nádhernou atmosférou, tajomstvom a emóciami, ktoré so mnou na dlhé minúty dokázali zamávať. Okrem toho vo mne vyvolávali otázky a to ma poháňalo v čítaní. Avšak, tieto brilantné pasáže plné nádherných zamyslení striedali časti, ktoré boli... o čosi menej brilantne napísané. Čo je svojim spôsobom vlastne ironické, nakoľko hlavná hrdinka June v knihe navštevuje v škole kreatívne písanie a v rámci tohto predmetu jej učiteľka neustále opakuje, aké dôležité je vytvoriť v deji napätie a gradovať ho, aby to bolo pre čitateľa zaujímavé, no na druhej strane sa samotná autorka neriadi vlastnou radou. Nakoľko prvá polovica knihy v podstate stagnuje. Dej v podstate nenapreduje, objavia sa tam niektoré naozaj zaujímavé momenty, je nadhodená celková téma knihy, ale na druhej strane sa nedeje nič, čo by mohlo postavy posunúť k tomu vytúženému cieľu. Ak niečo, tak som mala pocit, že sa zaoberali nepodstatnými hlúposťami a kvôli tomu sa kniha premenila na komickú hojdačku, pričom som viac času strávila „dole“ s tými menej peknými momentmi. Pravý potenciál tohto príbehu sa naplno rozvinul až v jeho záverečnej tretine, kedy postavy konečne začali riešiť podstatné otázky, dej odsýpal jedna radosť, atmosféra bola taká hustá, že by sa dala krájať, mágia a rôzny záhadné prvky sa len hromadili. Navyše sa tu objavilo viac krásnych hlbokých pasáží na zamyslenie a ukázalo sa, že táto kniha nie je len o zlomení starej kliatby, ale je takisto o dospievaní, o vyrovnávaní sa so stratou blízkej osoby a o hľadaní vlastnej identity. Takže táto kniha je vlastne len magickejšou verziou knihy o dospievaní. Milionkrát June je vcelku dobre napísanou knihou, v ktorej autorka veľký dôraz kládla hlavne na vykreslenie atmosféry. Jednotlivé magické prvky zabezpečili, že sa do deja prebojovala nielen záhadnosť a temnota, ale aj snová hravosť a pár prvkov nonsensu, ktoré sú rozhodne príjemným osviežením. June a Saul sú navyše vcelku príjemnými postavami, ktorých osud ma zaujal a rozhodne som o ňom chcela vedieť viac, navyše ich vzájomné interakcie sú ironické a miestami až sarkastické, čo mi často vyčarilo úsmev na perách. Problém tejto knihy však tkvie v tom, že jej prvá polovica (a možno aj prvé dve tretiny) mi pripomínala hojdačku, nakoľko sa vždy po krásnej pasáži plnej zamyslenia objavila časť o čosi menej záživná, ktorá dej nikam neposúval a mňa odradzovala od čítania. Takisto nastal problém s tým, že príliš dlho trvalo odhalenie zápletky. Dovtedy postavy vlastne len pobehovali okolo a snažili sa zistiť, čo sa to vlastne deje, pričom až v záverečnej tretiny konečne vysvitlo, čo by mali urobiť. Záchrancom celej knihy je teda jej záverečná tretina, ktorá je temná, pochmúrna a magická, plná krásnych myšlienok, osobnostného rastu a ktorá takisto odhaľuje, že táto kniha je vlastne len trošku magickou verziou akejkoľvek tínedžerskej knihy venujúcej sa hľadaniu vlastnej cesty hlavných hrdinov.