Každý príbeh, každá séria raz musí skončiť. Pri niektorých sa konca neviem dočkať, ale pri tomto... Želala by som si, aby to neskončilo nikdy a aby som mohla v tomto svete ostať.Autorke skladám obrovskú poklonu, pretože svet, ktorý vytvorila, rovnako ako príbehy v ňom, si ma úplne podmanil. Otvoriť tretiu časť pre mňa bolo ako pre niektorých návrat do Rokfortu. Jednoducho povedané... Akoby som sa vrátila k starému známemu. Writing Želám si, aby z tohto raz urobili film. Prajem si, aby sa na túto knihu pozreli scenáristi a povedali si, že autorka urobila všetku prácu za nich. Pretože urobila. V tejto, poslednej, časti môžeme jasne vidieť rôznorodosť sveta, pretože autorka v ňom neprepája len postavy, ale taktiež ich zvyky a legendy. Na Kronikách je skvelé, ako reálne pôsobia. Jedná sa o vymyslený svet, avšak jeho premyslenosť, detaily, vlastný jazyk ma neprestali udivovať. Ako dobre, že sa autorka rozhodla zvoliť prvú osobu, pretože pri každej kapitole z pohľadu niekoho iného som sa ocitla v ich hlave a videla to, čo oni prežívali. Či to bol smútok, napätie alebo len hnev. Hnevala som sa s nimi, plakala a miestami ma ťažilo na srdiečku, pretože som netušila, ako sa situácia vyvnie. Moje hodnotenie: 5/5* Characters Lia prežila útek z Vendy, avšak jej problémy sa tým zďaleka nekončia. Na skoro šesťsto stranách si pre ňu autorka nachystala niekoľko vzostupov a pádov. Sama som sa pri čítaní prichytila, ako na postavu kričím, či dúfam, že ju nikto nenájde. Toto pokračovanie zo mňa vyžmýkalo všetky emócie a ani po konci sa neunúvalo vrátiť mi ich, pretože som ostala na poslednú stranu civieť ako teľa na maľované vráta- ústa dokorán, slzy v očiach. Nielen Lia, ale aj Rafe s Kadenom si prešli premenou. Niekto lepšou, niekto horšou. Na začiatku som nebola Rafeho fanúšikom, nakoľko sa mi princove chovanie vôbec nepáčilo a hlavne jeho postoj voči Lii. Miestami to vyzeralo, že ju berie len ako svoju budúcu ženu, nie tú, ktorá dokázala prevrátiť Vendu hore nohami. Každopádne, niekedy to je čas osamote a trochu priestoru, čo človek potrebuje na premýšľanie. Aj v tomto prípade sa čas ukázal ako najlepší liečiteľ. Do popredia sa dostali aj postavy, ktoré sme spoznali v prvom a druhom dieli. Najviac ma potešila Pauline, ktorá sa ukázala ako veľmi silná žena a vďaka ktorej som si okamžite utekala odznova prečítať niektoré pasáže z jednotky. Som rada, že nakoniec každý dostal to, čo si zaslúžil. Niektorí viac, no niektorí trošku menej. Moje hodnotenie: 5/5* Plot - Tretia časť priamo naväzuje na dvojku, čo je dobré, pretože drží čitateľa v napätí už od začiatku. Hrdinovia utekajú z Vendy a v pätách majú barbarských vojakov, ktorí sú odhodlaní dovliecť Liu či Liino telo naspäť. Po druhej časti, ktorá bola skvelá, no pokojná, bol začiatok tejto knihy príjemným spestrením, nakoľko autorka plne využila potenciál jednotlivých vojakov. Hrdinovia sa neraz ocitajú v ťažkých situáciách a vidieť Liu jednať bolo pôsobivé. Aj z toho dôvodu mi prekážalo Rafove správanie, pretože možno bol vodca svojho ľudu, Lia mala nie jeden, ale dve krajiny, ktoré ju potrebovali. Môj, povedzme mierny, odpor voči Rafemu sa ale počas čítania menil. Čím viac som bola v jeho hlave, tým viac som ho dokázala pochopiť. Zistila som, čo robí, pre koho a hlavne som videla, že do toho dáva všetko. Presne to je najlepšia schopnosť autora. Urobiť z postavy, ktorú ste nemuseli, niekoho, kto si vaše sympatie zaslúži. Než som sa dostala k vyvrcholeniu diela, Rafeho som si obľúbila. Celý príbeh sa schyľuje k vojne medzi Vendou a zvyšnými kráľovstvami a hoci na to v napätí čakal každý čitateľ, nikto na to nebol patrične pripravený. Všetko sa zohralo tak rýchlo, autorka skákala z postavy na postavu, čím nás zamotala, ale nakoniec som bola rada, že to skončilo tak, ako skončilo. Pri posledných stranách som mala slzy v očiach, pretože tento koniec bol nádherný. Reálny, surový, plný nádeje... Uf, mohla by som ešte pokračovať. Jednoducho povedané, táto séria patrí medzi moje najobľubénejšie série vôbec. Moje hodnotenie: 5/5*

Temná krása je tretím dielom série Kroniky pozostalých. Fantasy séria s romantickou zápletkou ma zaujala hneď od začiatku a bola som zvedavá, ako nakoniec príbeh dopadne. Je vidieť, že autorka si na poslednom dieli dala naozaj záležať, keďže kniha má vyše 500 strán. Na jednej strane som mala obavy, aby dej nebol príliš natiahnutý, na druhej som dúfala vo veľkolepé uzavretie celej série. Moje očakávania boli, pravdaže, vysoké a bola som zvedavá, či budú aj naplnené. A čo som nakoniec dostala? Kroniky pozostalých je séria, ktorá sa odohráva v stredoveku. Prvé dva diely okrem fantasy a historickej línie vo veľkej miere rozvíjali aj líniu romantickú. V tomto prípade som mala pocit, že romantika ustupuje na bok a priestor skôr dostal zápas o kráľovstvá, intrigy, pravda a získanie dôvery i priateľov. Musím uznať, že hlavná bitka, ktorej sme od začiatku súčasťou, ma trošku sklamala. Čakala som niečo parádne, silné, čo ma zdvihne zo stoličky a pričom si poviem, že lepšie ukončenie by som ani sama nevymyslela. Nič také sa však nestalo. Nemôžem povedať, že by bol príbeh napísaný zle. Bavila som sa od začiatku do konca, dokonca mi ani neprišlo, že má kniha vyše 500 strán. Tak isto ma autorka prekvapila v tom, do akej miery ešte dokázala príbeh rozvinúť. Záverečné diely sérií bývajú zväčša zhrnutím a už sa v nich spravidla neudeje toľko, ako v predošlých dieloch. V tomto prípade si však Mary nechala skoro všetky tromfy až na poslednú chvíľu, všetky esá na nás vytiahla a my sme len mohli sledovať, kde sa v nej zrazu objavili všetky tie skvelé nápady. O to viac ma sklamalo, že takto perfektne rozbehnutý dej nedostal ukončenie, aké by si bol zaslúžil. Za pozitívum však rozhodne považuje odklon od romantickej línie. Aj napriek tomu, že som romantická duša, ktorá ľúbostné príbehy vyhľadáva, v tomto prípade som sa už nevedela dočkať akcie. Moje čakanie sa rozhodne vyplatilo a od stránok som sa nevedela odtrhnúť. Za najväčšie pozitívum považujem aj definitívne rozuzlenie ľúbostného trojuholníka. Pokiaľ sledujete môj blog už dlhšie, určite viete, že ľúbostné trojuholníky považujem za jeden z najhorších a najviac klišé spôsobov ako si získať pozornosť čitateľa. Aj v tomto prípade som len čakala na to, kedy sa dozvieme, kto je ten pravý. Všetky postavy prešli od začiatku veľkými zmenami a vývinom osobnosti. Našťastie k lepšiemu. Už to boli rozumnejšie, vyspelejšie postavy, ktoré vedeli, čo prináša život. Občas síce spravili niečo s čím som sa úplne nestotožnila, neboli to však nejaké silné momenty. Celkovo je to podľa mňa veľmi kvalitné ukončenie série. Nechýbala akcia, dramatické chvíľky, ale aj sila priateľstva a lásky. Nebyť slabo napísaného záverečného boja a konca knihy, dala by som aj plné hodnotenie. Veľmi ma prekvapila už spomínaná hrúbka knihy a to, že si Mary dala záležať. Vôbec by mi neprekážalo, keby sme sa dočkali ešte nejakého pokračovania tejto série, keďže potenciál na jej rozvinutie tu určite je. Nakoniec by som udelila štyri lajky. Dlhšie som váhala, aké hodnotenie nakoniec udeliť, ale pre dôvody spomenuté vyššie zvíťazili štyri lajky. Pokiaľ máte radi fantasy a prvky histórie, určite dajte šancu tomuto titulu. Verím, že vás nesklame.

Po tvrdých mesiacoch prežívania vo Vende, ktorej vládne krutý Komizar, sa Lia a Rafe ocitajú na dlhej ceste do svojich kráľovstiev. Obaja vedia, že tá cesta nebude ľahká, práve naopak. Oni dvaja a Rafeho kamaráti majú čo robiť. Za pätami im beží vendská armáda. A Kaden. Jezelia sa potrebuje čo najrýchlejšie dostať domov, do Morrighanu, aby varovala svoje kráľovstvo pred nebezpečným Komizarom. Rafe sa však musí vrátiť do svojho domova a nechce nechať Liu samú, preto sa ju snaží udržať pri sebe a hlavne v bezpečí. Lia to už nevydrží a predsa len odíde za tými, ktorí ju najviac potrebujú. Vracia sa k svojej najlepšej kamarátke, súrodencom a rodičom. No nemôže sa im ukázať, veď na jej hlavu je vypísaná odmena. Lia zisťuje, že jej kráľovstvu vládnu podvodníci a za každú cenu ich chce odhaliť. No sama nič nezmôže. Príde jej niekto na pomoc, alebo sa musí spoľahnúť na svoju rodinu? Tri kráľovstvá, jedna veľká bitka. Kto bude víťaz? Tak sa mi nechcelo do tejto knihy púšťať, keď som si pozrela, koľko strán obsahuje. 528. Toto zasa kým prečítam, hovorila som si Tak som sa predsa rozhodla čítať. A Pane Bože. Nemohla som prestať. Čítala som do noci, len aby som vedela ako to bude pokračovať, čo sa bude ďalej diať. Príbeh troch kráľovstiev, Morrighanu, Vendy a Dalbrecku mi navždy ostane v srdiečku. Zbožňovala som každú jednu vetu, každú stránku, každú postavu (teda okrem Komizara!). Čakala som ako sa príbeh vyvinie, kto s kým skončí, kto prežije, kto zomrie. Tŕpla som, radovala sa, rozplývala sa. Táto kniha zanechala vo mne toľko pocitov, že sa to takýmto spôsobom vyjadriť ani nedá. No a keď som sa dostala na poslednú stranu, skoro som sa rozplakala. Chcela som viac, potrebovala. Nechcem na tento svet zabudnúť. Keď nebudem mať čo čítať, pustím sa do Kroník pozostalých. Kroniku pozostalých ti odporúčam všetkými dvadsiatimi (aj tými na nohách), pretože je to najlepšia fantasy séria akú som kedy čítala. Obsahuje romantiku, zradu, budúcnosť aj minulosť a vernosť.

Keď sa nad tým spätne zamyslím, veľa som od tejto série po prvom diely nečakala. Nemôžem povedať, že by bol zlý, no držal ma skôr tým, že som si chcela potvrdiť či mám pravdu v tom kto je princ a kto zabijak (áno, mala som). No potom prišiel druhý diel, ktorý úplne zmenil moje očakávania. Bola to úžasná kniha, od ktorej som sa proste nemohla odtrhnúť. Zamilovala som si postavy, ktoré mi šli v prvej časti na nervy, chcela som vedieť viac a viac o každej krajine z tohto sveta. Vďaka tejto kniha, som od záveru čakala naozaj veľa a možno práve to je tá chyba. Nemôžem povedať, že by záverečný diel nebol dobrou knihou, no otázka je, či splnil moje očakávania a zachoval si vysokú úroveň dvojky. No bohužiaľ, podľa môjho názoru nie. Kniha začína presne po tom, ako v dvojke Lia s Rafem utečú z Vendy. Nastávajú pre nich ťažké časy, Lia bojuje o život. No postupne sa skupinka dá dokopy spolu s Rafeho vojakmi/kamarátmi je ich cieľom je dostať sa do bezpečia Dalbrecku. Hneď po tom sa Lia plánuje vrátiť domov, pretože si je istá, že práve Morrigham budu prvé kráľovstvo, na ktoré Venda zaútočí. Začína ju mátať, že Komizar predsa len nie je mŕtvy, čo jej nahovára aj jej dar. Čaká ich dlhá a náročná cesta, kde sa musia každú chvíľu obracať a obávať sa, že ich doženú vojaci z Vendy. Popravde táto časť mi prišla trochu zbytočne natiahnutá, no nebolo to až tak zlé, pretože je to naozaj hrubá kniha, tak som verila, že to nebude v dôsledku dôležité. Skôr mi to začalo vadiť na konci, keď som si uvedomila, že zbytočne zabrala väčšinu knihy, práve tou nudnou cestou. Aj keď chápem, nemohla to proste preskočiť, no aj samotná cesta mi nedala nič z pohľadu na krajinu a podobne, pričom v dvojke ma ich cesta do Vendy naozaj bavila. Trochu sa to zlepšilo keď sa k nim pridal Kaden, no mám pocit, že dostal naozaj malo priestoru. Ďalšou vecou, na ktorú som sa tešila, bolo vykreslenie Dalbrecku, no keďže ide o záverečný diel, veľa času na to nebolo. Aj tak nám aspoň načrtla ich mentalitu, zvyky a prostredie, za čo som naozaj vďačná, pretože práve rôzne krajiny ma na tejto knihe najviac zaujali. Škoda, že boli oveľa dôležitejšie veci na riešenie, pretože Rafe to nemá vôbec ľahké po príchode domov. Jeho vláda visí na vlásku, aj keď ešte len teraz začala. Vracia sa do kráľovstva poznačeného smútkom a strachom, pretože dedič trónu zmizol. Ľudia nevedia čo si majú myslieť o jeho príchode, o to viac keď si privedie Liu, ktorá je známa útekom pred svojou povinnosťou. Tu nastávajú medzi nimi nezhody, čo ani nie je prekvapivé, veď sa hádali už o maličkostiach, nie to ešte keď ide naozaj do tuhého. Každý z nich sa musí rozhodnúť čo je pre koho prvoradé, láska alebo povinnosť? A tak sa vraciame presne k problému prvej časti, keď si Lia zvolila slobodu a neskôr aj lásku. Lia sa naozaj zmenila asi najviac, v prvej časti mi často liezla na nervy jej nerozumnosťou, no v dvojke som si už zamilovala jej bojovnú povahu. Inak tomu nebolo ani v tejto knihe, aj keď sa mi občas nepáčilo, ako si nechávala veci pre seba. No to neplatí len pre ňu, podobne na tom boli ja ostatné postavy. Napriek tomu vidím u nej obrovský vývoj postavy, z dievčaťa, ktoré utieklo pred svojou povinnosťou, na ženu, ktorá je ochotná obetovať aj vlastný život pre dobro svojho ľudu. Naopak Rafe, u mňa od jednotky nemal žiaden posun. Nikdy mi nejak nevadil, no v tejto knihe mi to už začínalo ísť trochu na nervy. Nepáčili sa mi rozhodnutia, ktoré často robil, no nakoniec sa predsa len začal správať ako kráľ a postavil sa za to čomu verí. Kaden, ktorého som od začiatku mala oveľa viac rada, pretože bol zaujímavou postavou s komplikovanou povahou a minulosťou, bohužiaľ veľa priestoru nedostal. No aspoň sme mohli vidieť vývoj príbehu z jeho otcom a jeho nájdenie samého seba. Je mi však ľúto, že ho autorka posunula na vedľajšiu koľaj. Záver tejto knihy bol taký nemastný-neslaný. Na jednu stranu, bolo to postačujúce zakončenie série, no prišlo mi až príliš dokonalé a jednoduché. Po tom všetko čím si postavy prešli, som čakala niečo viac prekvapivé a hlavne dlhšie. Taktiež stále sme sa nedozvedeli viac o dare a príbehu O Morrighan, o ktorom sa to celé točí. Veď celý záver trval tak možno 20 strán, čo oproti zdĺhavému začiatku nedáva zmysel. Napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka vyrozprávala ten koniec - nie ako zvyčajne, každá kapitola z pohľadu niekoho iného, ale jedna, v ktorej sa rýchlo striedali pohľady počas záverečnej bitky. Za toto palec hore, no celkovo, záver bol pre mňa sklamaním, a hlavne to čo nasledovalo po ňom. Nechcem spoilerovať, no prišlo mi to príliš nútene a až rozprávkové. Tešila som sa, že dostaneme pohľad na tom ako to je skutočne v reálnom svete, no na posledných stranách prišlo klasické zakončenie príbehu. Preto som váhala, aké dať hodnotenie, chvíľu som rozmýšľala aj nad 3,5 kačičkami, no ak sa na to pozriem ešte raz, ide o dobrú knihu, preto dávam 4 kačičky.

Mary E. Pearson je úspešná americká autorka. Zároveň je príkladom spisovateľky, ktorá síce má na konte viac ako desať kníh, avšak na svoj úspech si musela počkať. Skutočnú pozornosť jej zabezpečila vlastne až trilógia Kroniky Pozostalých, v ktorej vytvorila zaujímavý svet a vdýchla život naozaj hrdinským postavám. Do tohto istého sveta sa autorka rozhodla opätovne vrátiť vo svojej najnovšej knihe Dance of Thieves. Fantasy trilógie sú veľmi obľúbené a zároveň ma bavia tým, ako veľmi iné vždy sú. Z niektorých sérií som vyslovene nadšená od prvej vety a potom moje nadšenie klesá a premieňa sa na akýsi vlažný takmer záujem, lebo som zvedavá, kto všetko prežije poslednú stranu. No a potom sú tu série, ktoré ma od začiatku nalákajú maximálne tak anotáciou, ale postupom čítania prvej knihy sa môj názor mení a nakoniec som z toho celého sklamaná. A potom, keď už neočakávam žiadny prielom, zmení sa zrazu táto séria na čosi takmer fascinujúce. To je aj prípad trilógie Kroniky Pozostalých. Postavy v tejto trilógii prešli naozaj dlhú cestu a na jej konci sa z nich vlastne stali úplne iní ľudia, než ktorí prvýkrát vykročili vo Falošnom bozku. Kaden je síce pre mňa rovnako otravná postava, akou bol na začiatku, ale nedá sa mu uprieť, že istým spôsobom vyrástol a za niektoré jeho rozhodnutia som ho musela obdivovať. Rafe je v podstate stále rovnaký, rovnako odhodlaný, čestný a zodpovedný, ale v tejto knihy na jeho plecia dopadali naozaj ťažké následky niektorých jeho rozhodnutí. O to viac ma bavilo sledovať, ako sa s tým všetkým popasuje. Samozrejme najväčšou premenou si prešla Lia. Je takmer ironické, že sa zmenila na ženu, ktorá je ochotná obetovať sa v mene zodpovednosti, hoci to isté dievča kedysi utieklo spred oltára a od plnenia rozkazov. Lia sa premenila na inšpirujúcu hrdinku, ktorá sa neštítila ani sebaobetovania, ak to znamenalo, že ostatným zachráni život. Jej príbeh ma dojímal a tešilo ma sledovať dianie očami niekoho, kto dokázal byť zrazu tolerantný, odhodlaný, zodpovedný a plný nádeje v čosi lepšie. Postavy prešli skutočne veľkým vývojom a asi nejestvuje ani jedna časť ich osobnosti, ktorá by sa akýmsi spôsobom neprispôsobila príbehu. Pretože to, čo sa v knihe dialo, malo veľa spoločné s ich charakterovými vlastnosťami. Dej tejto knihy je o čosi rozvláčnejší a na mnohých miestach epickejší, než tomu bolo v predchádzajúcich dvoch knihách. Možno aj preto, že táto kniha bola posledná a tým pádom sa autorka snažila uzatvoriť všetky línie, ktoré to potrebovali. No napriek tomu, že začiatok bol o čosi opisnejší, nemôžem sa sťažovať na to, že by dej samotný stagnoval. Pretože to všetko bolo súčasťou budovania napätia. Najskôr prišli opisy, či už emócií alebo prostredia alebo toho, ako pokračuje cesta hlavných hrdinov. Neskôr sa k tomu pridali aj opisy nových a niekedy aj kľúčových postáv. Avšak dej sa skutočne rozbehol takým pravým epickým spôsobom asi až niekde pri polovici, keď postavy začali robiť prvé náročné rozhodnutia. Tie ma niekedy rozčúlili, inokedy som im rozumela a niekedy ma aj zarmútili alebo vyslovene rozcítili. To všetko však bolo súčasťou naozaj brilantne vymyslenej Liinej stratégie. Doteraz som si nikdy neuvedomovala, že by bola princezná zvlášť dobrým generálom, ale táto kniha ma vyviedla z omylu. Tie jej machinácie a plány ma veľmi bavili a pripravili mi nejedno naozaj zaujímavé odhalenie a prekvapenie. To len zvyšovalo atraktivitu toho, o čom som čítala. Tempo sa každou stranou zvyšovalo, pribúdali konflikty, bitky a predovšetkým bolo jasné, že všetkým dochádza čas. Stupňovalo sa napätie, plánovali sa stratégie útokov a obrany, aby nakoniec všetko mohlo vybuchnúť v jednu ohromnú bojovú sekvenciu – ktorú pokazilo jedine to, že sa v nej až príliš často menili uhly pohľadov, pretože sa mi autorka snažila povedať, čo presne robí Lia, Kaden i Rafe. To je jediným skutočným nedostatkom tejto vskutku vydarenej knihy. Temná krása je presne tou epickou knihou, ktorú som očakávala. Priniesla mi nielen adekvátne zakončenie série, v ktorom boli uzatvorené všetky hlavné línie, ale takisto bol samotný záver dostatočne voľný, pretože niektoré záležitosti nie je možné vyriešiť niekoľkými krátkymi vetami. Sila tejto knihy je do značnej miery vystavaná na charakteroch trojice hlavných hrdinov a na tom, ako veľmi sa zmenili a vyrástli. Kaden aj Rafe dospeli a stali sa z nich rozhodní muži, ktorí síce stále mali horúce hlavy, ale takisto boli ochotní priznať svoje chyby a niekedy museli robiť naozaj zložité rozhodnutia. Lia sa z princeznej utekajúcej pred zodpovednosťou zmenila na ženu, ktorá v menej toho, čo je správne neváha obetovať aj vlastný život. V záverečnej knihe som teda sledovala stále tie isté postavy, no zároveň akoby som čítala o úplne iných osobnostiach. Vďaka nim sa čítanie zmenilo na zážitok a k tomu prispieval aj samotný dej. Ten bol stupňovaný už od prvých kapitol, ktoré mi najskôr ponúkali opisy pocitov, prostredia, postupujúcej cesty, aby sa neskôr mohla zmeniť na opisy prvých bitiek a prvých strategických porád. Neskôr ma však úplne odrovnala druhá polovica knihy, ktorej tempo bolo miestami až vražedné, kde som striedavo mala chuť plakať a následne žasnúť nad brilantnými plánmi hlavnej hrdinky. Túto knihu som vďaka tomu prežila s postavami. Plánovala som s nimi veľkolepé útoky, prežívala som ich obavy i strach, obhrýzala som si nechty kvôli stupňujúcemu sa napätiu, aby som neskôr mohla lapať po dychu, keď konečne prišla tá rozhodujúca bitka. Škola len toho záveru, ktorý vďaka naozaj rýchlemu striedaniu uhlu pohľadov pôsobili až trošku príliš uponáhľane. Avšak to nič nemení na fakte, že táto kniha je vskutku epickým zakončením výborne vymyslenej série.