Na pultoch kníhkupectiev sa objavila novinka Veľká kniha tmy autorky Heleny Haraštovej. V poslednej dobe som si obľúbila jej tvorbu. Určite aj vy poznáte a možno aj doma máte niektorú z jej kníh: Podívej, jak roste strom, Podívej, jak roste rastlina s ilustráciami slovenskej ilustrátorky Edit Sliackej, Už sa nebojím tmy, o ktorej sa viedlo koncom minulého roka dosť diskusií a v nedávnom článku som písala o Jaké svátky slaví děti celého světa, v ktorom som spomínala aj druhú knihu zo série Jak bydlí děti celého světa. Veľká kniha tmy je pomerne útla kniha o živote v tme, no pritom nabitá rôznymi zaujímavosťami. Deti sa najprv dozvedia čo to tá tma vlastne je, aké zdroje umelého svetla poznáme a potom môžu nazrieť do nočného života v prírode, v oceáne, v meste, na dedine, či zistia ako funguje letisko, kým ony sladko spia.Helena Haraštová vo svojich knihách informácie podáva stručne, no výstižne a nie je to ani v tomto prípade inak. Obsah je ideálny pre deti od 3 do 6 rokov, je pútavý a v rozmedzí, ktorý udrží pozornosť malého čitateľa pričom ho zbytočne neunaví. Veľká kniha tmy obsahuje ku každej téme jednu klasickú a jednu otváraciu dvojstranu – tá je z vonkajšej strany úplne tmavá a len tu a tam je niečo osvetlené. Keď dvojstranu otvoríme, uvidíme v strede hlavný celostranový obrázok – les/oceán/letisko/mesto/dedinu a život v nich. Spomínané osvetlené časti môžeme hľadať a porovnávať s celostranovým obrázkom. Po bokoch sú už potom konkrétne informácie o živočíchoch, rastlinách a živote v noci. Pomyselnou čerešničkou na torte tejto vydarenej knihy je jej obal, ktorý v tme fosforeskuje. k deťom približujete život prírody, verím, že niektoré zaujímavosti spomenuté v knihe pre ne nebudú až takou novinkou. Zrejme budú vedieť, že existujú svetlušky, že netopiere, či sovy lovia v noci, že taký ježko vychádza na svoje potulky práve po zotmení a pritom veľmi funí, avšak nájdete v nej aj informácie v súvislosti s tmou a nocou, ktoré inde nenájdete a to pekne spolu v jednej knihe. Mimi ako prvé zaujal obrázok nočnej zemegule, nevedela od nej odtrhnúť zrak. Čudovala sa, že v Afrike svieti len málo svetielok, kým Európa je nimi posiata. Páčilo sa jej pri jednotlivých témach porovnávať osvetlené časti na tmavej dvojstránke s obrázkom vo vnútri, pozorne počúvala a aktívne sa zapájala do debaty o živote v tme, pretože o zvieratách toho vedela pomerne dosť, niektoré veci poznala z iných kníh, iné napríklad aj vďaka rozprávke Včielka Maja. Najprv som si myslela, že pre ňu budú témy o rastlinách, živočíchoch a morských potvorkách oveľa pútavejšie ako mesto a dedina, no to som si neuvedomila, že ona ako dieťa pulzujúci nočný život ešte nezažila. Takže sústredene počúvala a prezerala si obrázky o tom, ako zdravotníci v sanitke aj v noci zachraňujú životy, ako sa autobusom môže dostať na druhý koniec mesta aj keď všetko navôkol spí, že do hotela môže prísť a ubytovať sa vlastne kedykoľvek. Až pri čítaní tejto knihy si uvedomila, že mať ráno čerstvé pečivo nie je len tak, bo niekto druhý musí ešte za tmy vstať, ísť do práce a pripraviť nám ho. Alebo že kedysi nemali ľudia tak ako my dnes k dispozícii toľko kníh, preto mali zvyk si večer celá rodina posadať okolo stola, na ktorom horela sviečka a rozprávali si rôzne strašidelné príbehy kým šli spať. Myslím, že budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že tma deti nenecháva chladné. Mnohé sa jej boja a napriek našej snahe ich strach zmierniť niekedy nepomôže nič iné, len vydržať až zo strachu vyrastú. V tejto knihe deti nazrú na tmu z iného uhla. Tma už pre ne nebude len temný priestor, ktorého sa treba báť. Zrazu zistia, že v takej tme sa deje kopa vecí, ktoré stoja za hlbšie prebádanie.