Po novom vydaní zásadnej antiutópie 451 stupňov Fahrenheita v roku 2015 sa priaznivci Raya Bradburyho (1920 – 2012) dočkali ďalších dvoch výnimočných kníh, obidvoch koncipovaných ako romány zložené z voľne prepojených poviedok. Ilustrovaný muž a Marťanská kronika zobrazujú ľudí v hraničných situáciách a tiež v okolnostiach, kedy sa rozhodli zmeniť vlastný život. Silný humanistický tón a hodnotné literárne spracovanie spôsobili, že k Bradbury odkazu sa hlásili od druhej polovice 20. storočia mnohí významní spisovatelia a patrí medzi ikonických autorov americkej povojnovej literatúry. Na Bradburyho poviedkach ohromuje, s akou ľahkosťou a štylistickou zručnosťou dokáže zachytiť emócie, ktorých vyjadrenie stojí neraz veľa úsilia a na ktoré sa inak ťažko hľadajú slová. Vzhľadom na to, v akom mladom veku tieto texty Bradbury písal, mal by sa od neho učiť štylistiku, dialógy a myšlienkovú skratku každý začínajúci autor. Nejde pritom vôbec o vedeckú fantastiku v stereotypnom vnímaní, jeho prózy sú skôr imaginatívne, plné nápadov a poetických slovných spojení. Odohrávajú sa síce vo fantastickom prostredí (rakety, Mars, budúcnosť), ale to sú skôr kulisy, prostredie umožňujúce lepšie vystihnúť drámu ľudského života. Ilustrovaný muž začína stretnutím spisovateľa a zvláštneho muža, ktorého koža je ilustrovaná pohyblivými postavami a dejmi. To, čo sa spočiatku javilo ako zdroj obživy v cirkuse, sa pre muža postupne stalo prekliatím. Noc strávi spisovateľ pozorovaním mužových ilustrácií a ich opisy sú potom samostatné poviedky v knihe. Každá poviedka sa zaoberá konkrétnou témou humanity, respektíve vybranou vlastnosťou ľudí: manželská oddanosť, nádej, vytrvalosť, viera a pochybnosti, pomstychtivosť a odpustenie, dôsledky materializmu a luxusného života. „Řekla bych, že v tom je tá potíž – zabývali jsme se především sami sebou, zatímco velká část světa sa potýkala se spoustou hrozných věcí.“ Nevyhýba sa ani ťaživým témam, napr. otázke ako ľudia konajú s vedomím blížiacej sa smrti alebo čo by ľudia robili, ak by sa dozvedeli, že ich čaká posledná noc na svete? V niektorých textoch sa objavuje aj kresťanský motív Krista (aj keď nie je priamo pomenovaný) a hľadania spasenia. Vyplýva to možno aj z toho, že vesmír v Bradburyho poviedkach predstavuje neznesiteľnú prázdnotu a ľudí stavia do náročných situácii, ktoré preverujú ich mentálnu odolnosť. Marťanskú kroniku môžeme interpretovať ako závažné posolstvo slávneho spisovateľa, ako výstrahu pred zhubnou silou štátu prejavenou v obmedzovaní ľudských slobôd, cenzúrou, snahou vnútiť obyvateľom poslušnosť a nakoniec je aj varovaním pred vojnou celoplanetárnych rozmerov. Okrem toho sú Bradburyho vízie budúcnosti mimoriadne nepriaznivo naklonené kultúre. V poviedke Usher II dala hlavná postava zostrojiť vernú repliku domu z príbehu E. A. Poea a rekapituluje, ku akej katastrofe došlo: boli spálené všetky knihy podporujúce imagináciu: od rozprávkových po rôzne druhy fantastiky. K tomu prispela väčšinová nálada spoločnosti plná strachu z „budoucnosti, z minulosti, z přítomnosti, sama ze sebe a ze svých stínů“. Motív pálenia kníh sa nachádza aj v jadre jeho románu 451 stupňov Fahrenheita. V časoch, kedy Bradbury písal svoje prvé texty, bolo bežné lynčovanie černošského obyvateľstva a preto sa stretneme v textoch aj s potrebou úteku pred rasizmom. Resentiment nepozná hranice a ani premiestnenie na inú planétu nemusí zabrániť v túžbe po odplate. Medzi Ilustrovaným mužom a Marťanskou kronikou existuje aj previazanosť v podobe poviedky Lampiony. Zatiaľ čo sa vyskytujú vydania, v ktorých sa text nachádza v Marťanskej kronike, vydavateľstvo Plus použilo ako zdroj vydanie, v ktorom sa Lampiony nachádzajú v Ilustrovanom mužovi. Lampiony sú zaujímavé aj z pohľadu témy: autor tu otvára teologický problém šírenia evanjelia medzi bytosťami, ktorých fyziologická aj mentálna povaha sa úplne líši od ľudí. Ak chce mať niekto kompletný súbor poviedok s tematikou kolonizácie Marsu, mal by určite siahnuť po obidvoch knihách. Prečítanie oboch kníh je obohatením predstavivosti každého čitateľa a tiež dôkazom, ako dokázal pred viacerými desaťročiami jeden autor katapultovať fantastiku do literárnych výšin.

Po novom vydaní zásadnej antiutópie 451 stupňov Fahrenheita v roku 2015 sa priaznivci Raya Bradburyho (1920 – 2012) dočkali ďalších dvoch výnimočných kníh, obidvoch koncipovaných ako romány zložené z voľne prepojených poviedok. Ilustrovaný muž a Marťanská kronika zobrazujú ľudí v hraničných situáciách a tiež v okolnostiach, kedy sa rozhodli zmeniť vlastný život. Silný humanistický tón a hodnotné literárne spracovanie spôsobili, že k Bradbury odkazu sa hlásili od druhej polovice 20. storočia mnohí významní spisovatelia a patrí medzi ikonických autorov americkej povojnovej literatúry. Na Bradburyho poviedkach ohromuje, s akou ľahkosťou a štylistickou zručnosťou dokáže zachytiť emócie, ktorých vyjadrenie stojí neraz veľa úsilia a na ktoré sa inak ťažko hľadajú slová. Vzhľadom na to, v akom mladom veku tieto texty Bradbury písal, mal by sa od neho učiť štylistiku, dialógy a myšlienkovú skratku každý začínajúci autor. Nejde pritom vôbec o vedeckú fantastiku v stereotypnom vnímaní, jeho prózy sú skôr imaginatívne, plné nápadov a poetických slovných spojení. Odohrávajú sa síce vo fantastickom prostredí (rakety, Mars, budúcnosť), ale to sú skôr kulisy, prostredie umožňujúce lepšie vystihnúť drámu ľudského života. Ilustrovaný muž začína stretnutím spisovateľa a zvláštneho muža, ktorého koža je ilustrovaná pohyblivými postavami a dejmi. To, čo sa spočiatku javilo ako zdroj obživy v cirkuse, sa pre muža postupne stalo prekliatím. Noc strávi spisovateľ pozorovaním mužových ilustrácií a ich opisy sú potom samostatné poviedky v knihe. Každá poviedka sa zaoberá konkrétnou témou humanity, respektíve vybranou vlastnosťou ľudí: manželská oddanosť, nádej, vytrvalosť, viera a pochybnosti, pomstychtivosť a odpustenie, dôsledky materializmu a luxusného života. „Řekla bych, že v tom je tá potíž – zabývali jsme se především sami sebou, zatímco velká část světa sa potýkala se spoustou hrozných věcí.“ Nevyhýba sa ani ťaživým témam, napr. otázke ako ľudia konajú s vedomím blížiacej sa smrti alebo čo by ľudia robili, ak by sa dozvedeli, že ich čaká posledná noc na svete? V niektorých textoch sa objavuje aj kresťanský motív Krista (aj keď nie je priamo pomenovaný) a hľadania spasenia. Vyplýva to možno aj z toho, že vesmír v Bradburyho poviedkach predstavuje neznesiteľnú prázdnotu a ľudí stavia do náročných situácii, ktoré preverujú ich mentálnu odolnosť. Marťanskú kroniku môžeme interpretovať ako závažné posolstvo slávneho spisovateľa, ako výstrahu pred zhubnou silou štátu prejavenou v obmedzovaní ľudských slobôd, cenzúrou, snahou vnútiť obyvateľom poslušnosť a nakoniec je aj varovaním pred vojnou celoplanetárnych rozmerov. Okrem toho sú Bradburyho vízie budúcnosti mimoriadne nepriaznivo naklonené kultúre. V poviedke Usher II dala hlavná postava zostrojiť vernú repliku domu z príbehu E. A. Poea a rekapituluje, ku akej katastrofe došlo: boli spálené všetky knihy podporujúce imagináciu: od rozprávkových po rôzne druhy fantastiky. K tomu prispela väčšinová nálada spoločnosti plná strachu z „budoucnosti, z minulosti, z přítomnosti, sama ze sebe a ze svých stínů“. Motív pálenia kníh sa nachádza aj v jadre jeho románu 451 stupňov Fahrenheita. V časoch, kedy Bradbury písal svoje prvé texty, bolo bežné lynčovanie černošského obyvateľstva a preto sa stretneme v textoch aj s potrebou úteku pred rasizmom. Resentiment nepozná hranice a ani premiestnenie na inú planétu nemusí zabrániť v túžbe po odplate. Medzi Ilustrovaným mužom a Marťanskou kronikou existuje aj previazanosť v podobe poviedky Lampiony. Zatiaľ čo sa vyskytujú vydania, v ktorých sa text nachádza v Marťanskej kronike, vydavateľstvo Plus použilo ako zdroj vydanie, v ktorom sa Lampiony nachádzajú v Ilustrovanom mužovi. Lampiony sú zaujímavé aj z pohľadu témy: autor tu otvára teologický problém šírenia evanjelia medzi bytosťami, ktorých fyziologická aj mentálna povaha sa úplne líši od ľudí. Ak chce mať niekto kompletný súbor poviedok s tematikou kolonizácie Marsu, mal by určite siahnuť po obidvoch knihách. Prečítanie oboch kníh je obohatením predstavivosti každého čitateľa a tiež dôkazom, ako dokázal pred viacerými desaťročiami jeden autor katapultovať fantastiku do literárnych výšin.