Všetko sa začalo v 15. storočí po storočnej vojne. Nespokojnosť s jej výsledkom a so slabým kráľom spôsobila vzburu, ktorá sa nedala zastaviť. Henrich VI. z rodu Lancasterovcov nebol nikdy stvorený na vládnutie. Aj keď sa dostal na trón po smrti svojho otca, o krajine nerozhodoval on. Za nitky ťahali iní. Vyzeralo to, že Anglicko sa dôsledkom zlého vládnutia rúti do skazy. O slovo sa tiež prihlásil vojvoda Richard z Yorku, ktorý si chcel uplatniť nárok na trón. Situácia Anglicka bola neistá... Toto všetko sa podpísalo pod to, aby mohla vypuknúť vojna o moc medzi vedľajšími vetvami vládnuceho rodu Plantagenetovcov - Lancasterovcami a Yorkovcami. Lancasterovci mali v erbe červenú ružu a Yorkovci bielu. Preto tento boj nazývame „Vojna ruží“. Prvýkrát v živote som umiestnila do anotácie rýchle zhrnutie dejín (ak nájdete nejaké chyby, vopred sa ospravedlňujem, no nie som dokonalá, ale snažila som sa byť historicky presná a zoznámiť vás s udalosťami, ktoré predchádzali Vojne ruží.) Prosím, ak máte záujem prečítať si túto knihu s cieľom doplniť si poznatky o Anglicku, môj „obsah diela“ na začiatku recenzie neignorujte. Rýchlejšie by ste sa mali zorientovať v deji (ak nechcete skákať v texte na koniec, kde je všetko objasnené). Ak nemáte radi históriu, anotáciu môžete vynechať. Nepotrebujete vedieť súvislosti. Bude vám stačiť to, čo vám vysvetlí autor v závere knihy. „Spomínam na princa Hala, William! Spomínam na leva! Ešte desať rokov a zvyšok Francúzska by mu ležal pri nohách. Henrich z Monmouthu bol môj kráľ, iba on. Boh vie, že budem nasledovať jeho syna, lenže ten chlapec nie je ako jeho otec. Vy to viete. Namiesto leva z Anglicka nás bude viesť v modlitbách milé biele jahňa. Kristepane, je mi do plaču.“ (str. 31) Síce je kniha historickou fikciou, (na moje veľké prekvapenie) hrá sa výborne s reálnymi faktami a budí dojem, že všetko sa odohralo tak, ako nám to predostrel autor. Mala som problém zistiť, ktoré časti si sám doplnil, pretože sa držal dejín. Bolo to úžasné. Dávno zosnulým osobnostiam vdýchol život a čitateľ môže cítiť atmosféru časov minulých. Napokon som sa dozvedela o existencii historických poznámok na posledných stránkach a zistila som, čo musel pozmeniť, doplniť... Vysvetlil to veľmi pútavo. Je to vhodné aj pre tínedžerov. Pre nich mám dobrú správu; v knihe veľa číselných údajov nenájdete (ak sa nepozriete do historických poznámok, čo by bola škoda), takže to môžete pokojne čítať ako vynikajúci príbeh. Nebudete mať pocit, že čítate niečo, čo sa reálne stalo. Ak máte odpor voči dejepisu, možno sa to zmení. Prvý diel ságy vás zavedie do Anglicka plného intríg, bojov, politických hier... Dej je veľmi zapamätateľný. Nebudete sa nudiť, pretože dielo je napísané zaujímavým štýlom (ľahko, no zároveň vznešene a sem-tam jednoduchým jazykom – závisí to od toho, či sa o slovo hlási šľachta alebo prostý človek). Stránky ubúdajú rýchlo. Keď vás to bude baviť, naučíte sa aj niečo z histórie. „...Henrich rozpráva niekedy zrozumiteľne, ako keby bol celkom v poriadku. Inokedy zasa hovorí ako dieťa a nedáva to zmysel. Potom sa niečo stane a má neprítomný pohľad. Chápete? Trvá to minúty, ale aj hodiny, či dokonca dni, potom precitne a opäť sa na mňa díva môj manžel!...“ Margaret z Anjou (str. 264) Mne trošku prekážalo, že spisovateľ nám na začiatku nevysvetlil historické súvislosti, takže človek, ktorý má o ne záujem, musí listovať knihou až na koniec. Buď musí mať čo-to naštudované, alebo si potom bude nútený prečítať historickú poznámku. Príbeh vás naláka na históriu Anglicka a začnete sa možno vzdelávať sami (ako ja, pretože mi nenapadlo, že je niečo napísané v závere), no na druhej strane by bolo všetko jednoduchšie, ak by fakty o Vojne ruží boli v úvode. Ale aby som iba neupozorňovala na nedostatky, na prvých stranách sa nachádzajú krásne zrozumiteľné rodokmene anglických kráľov a ich erby. Na tom si dal spisovateľ vážne záležať. Potom sa presuniete na prehľad postáv v knihe a dá vám to ešte väčší zmysel. Odporúčam si to naozaj pozrieť, pretože tieto informácie budete potrebovať, aj keď chcete tento historický román považovať iba za príbeh. Je to prehľad osôb vystupujúcich v diele. Autor bol síce nestranný – z jeho písania vyplýva, že sa nepriklonil ani k jednej strane -, no priblížil nám dejiny Anglicka a dal do nich aj kus seba. Zbožňovala som to. Snažil sa byť historicky presný, ale tiež tam pridal niečo zaujímavé. Uvidím, akým smerom to pôjde. Oboznámila som sa s dejinami, to áno, som však zvedavá, ako to spracuje Conn. Tak či tak, bol to výborný začiatok tejto ságy a už sa nemôžem dočkať pokračovania. Hodnotenie: 4/5