O švédskom spisovateľovi Geirovi Tangenovi som až doteraz nepočul a dovolím si tvrdiť, že mnohí tunajší čitatelia sú na tom rovnako. Nečudo, debutoval len pred dvoma rokmi, pričom väčšiu pozornosť venoval učeniu a svojmu kriminálnemu blogu. Prostredie zločinu je mu teda dôverne známe pracovne a nepochybne aj čitateľsky. Prečo si to myslím? Pretože jeho román Maestro sa pre vás stane okrem napätia aj veľkou zábavou. Autor doň totiž zapracoval viac či menej zreteľné narážky na diela iných slávnych spisovateľov. Schválne, dokážete ich nájsť všetky? Museli by ste byť naozaj poriadne zažratý do severskej literatúry, ale nie je to až také náročné. Tangenov štýl zodpovedá modernému smerovaniu, je hutný a celistvý, ani jeden motív nevyjde nazmar a svojím rozprávačským talentom vás ihneď vtiahne do zamotaného deja. "V okamihu zmenila scéna na moste charakter. Nový záblesk blesku. Nový úder hromu. Väčšie z dvoch otvorených úst vykríkli, ale počuť bolo len zachrčanie. Syčivý výdych. Jedna postava mocne, no pokojne uchopila tú druhú, rýchlym pohybom ju zodvihla a prehodila cez zábradlie mosta. Údolie Djupadalen preťal následný výkrik, keď telo padalo dolu do priepasti. Potom nastalo ticho." Novinár Viljar už niekoľko rokov len spomína na časy zašlej slávy a je rád, že sa mu v novinách ujde priestor aspoň pre málo podstatné články. Niekdajší ašpirant na všemožné novinárske ceny sa ocitne v hľadáčiku akéhosi samozvaného zástancu spravodlivosti, pričom má verejnosť informovať o jeho vykonávaných rozsudkoch smrti. Vrah nazývaný Maestro vníma obete ako umelecké diela a je zbavený akejkoľvek emočnej zainteresovanosti. Využíva pritom úmrtia spracované v rôznych dielach, a tak mätie aj erudovaných vyšetrovateľov. Vraždy si vezme na paškál policajná komisárka Lotte, nová šéfka tímu, a snaží sa v prípade nachádzať súvislosti. Popri tom však musí riešiť aj drogovú závislosť svojej sestry a nepríjemného vyšetrovateľa z hlavného mesta, ktorý považuje miestne poriadkové sily len za neschopné bábky. Zdá sa vám, že príbeh je spletencom všemožných klišé? Iste, ale nedajte sa odradiť. Paradoxne práve v tom je totiž jeho najväčšia devíza. "Lotte ďalej pohľadom kĺzala po miestnosti. Zdanlivý chaos, ktorý jej prezdrádzal všetko a nič zároveň. Prevrátená stolička. Žehliaca doska a žehlička v kuchyni. Zjavne použité na vyžehlenie bielych šiat, čo mala Ranveig na sebe. Noviny, časopisy a knihy. A čo krvavé škvrny na podlahe? Záležalo na tom, že boli práve tam? Záležalo na tom, či to bola krv jeho alebo jej? Nezáležalo náhodou na tom, ako sa Ranveig hojdala, keď umierala? Je vôbec podstatné zaznamenávať si všetky tie dáta z tohto aj ostatných miest činu? Dokázali by vôbec nájsť čokoľvek, čo by si vrah neprial, aby našli?" Zatiaľ sa zdá, že Maestro sa nestane úvodným dielom série a pôjde o samostatný román. Možno to tak bude lepšie. Napokon, ide o výnimočný zjav a ďalšie pokračovanie by už stratili punc originality. Geir Tangen má toho očividne veľa načítaného a všetky svoje skúsenosti aj naplno využíva. Nielen v rámci stavby príbehu či charakteristiky postáv, ale aj pri odkazoch a popkultúrnych narážkach. Pohráva sa s vami, kladie vám na stránky nápovedy, a vzápätí vás dokáže v okamihu šokovať nečakaným zvratom. Vzal rôzne klišé a zaužívané postupy, premiešal ich a poukladal nanovo. Vznikol tak celkom nový pohľad na bežné kriminálky, ktorým tak vzdal hold a zároveň ich posunul na vyššiu úroveň. Tangen má zmysel pre humor, miestami máte pocit, akoby nič z toho nebral vážne, no brutalita zločinov nasvedčuje, že je talentovaný aj pri vytváraní poriadneho zloducha. Maestro je skvelý debut a ak si Tangen udrží svojský štýl, určite sa zaradí medzi tých výrazných spisovateľov, ktorí sa preňho stali zdrojom inšpirácie.