Kruh od Bernarda Miniera som mal v úmysle prečítať si najprv preto, lebo som čítal úvodný diel série Mráz. Ten na mňa zapôsobil atmosférou a miestom diania, ale príbehom až tak nie. Pri Kruhu sa situácia zmenila. Myslím, že román je vydarenejší ako jeho predchodca, ktorý akoby slúžil len ako predjedlo pred hlavným chodom. Postavy už majú čo-to za sebou, ale tí, čo ešte s Minierom nemali česť, sa nemusia báť. Jeho romány sú klasickými procedurálkami a v každej z nich rozohráva inú dejovú partiu. Aj tentoraz sa stretneme s Martinom Servazom a jeho tímom, no okrem toho, že z treskúcej zimy sa presunieme do horúceho leta, aj samotný prípad naberie omnoho osobnejšie kontúry. Martin sa bude musieť ponoriť do svojej minulosti a vyniesť na svetlo viacero krívd, aby odhalil pohnútky a identitu zvráteného vraha. Servaz podišiel k bazénu. Bábiky: jeden technik ich práve zberal podberákom. Pochytal ich a po jednej vkladal do veľkých priesvitných vriec. V tej scéne bolo čosi neskutočné. Aj na ne svietili reflektory a biele prízračné tváre bábik žiarili v prudkom svetle podobne ako ich nehybné modré pohľady. Na rozdiel od Claire Diemarovej, ktorá vyzerala nepochybne mŕtva, pohľady bábik pôsobili zvláštne živo. Presnejšie až nepriateľsky živo..." Martin Servaz je vtiahnutý do prípadu vraždy, ktorý ho vráti späť do minulosti, keď ako mladý študent sníval o úplne odlišnej budúcnosti. Zabitou ženou je profesorka školy, kde Martin kedysi študoval a jeho literárne nadanie ho predurčovalo na výnimočnú spisovateľskú kariéru. A podozrivým z vraždy je Hugo, syn jeho vtedajšej lásky Marianny. Martin sa tak musí potýkať nielen s nájdením vraha, ale i s vyrovnávaním starých účtov. V škole navyše študuje dnes aj jeho dcéra, ktorá sa so spolužiakom púšťa do vlastného pátrania po tajomnom Kruhu. Jeho súčasťou je aj Hugo a očividne doň patria aj ďalší študenti. Martin by rád dokázal mladíkovu nevinu, pretože neverí, že by svoju profesorku zabil takým krutým spôsobom. Ktosi ju zviazanú utopil v jej vlastnej vani a v jej bazéne rozhádzal bábiky ako nemých svedkov tragédie. Neskôr pribudne ďalšia obeť -. brutálne napadnutá agresívnym plemenom psov. Pátranie ukáže, že príčiny treba hľadať v minulosti, ale aj daná udalosť poskytuje viac než veľké množstvo podozrivých. A to nielen spomedzi nových tvárí mestečka Marsac, ale aj z Martinovho kedysi blízkeho okolia... "Zúfalo hľadal, hlučne odhŕňal kríky. Krútil sa na kolenách okolo seba. Vedel, že ho nezasiahla guľka, iba črepina. Počul, ako niekoľko metrov od neho niekto znova nabíja pušku. Keď mu nad hlavou zlovestne prefičala guľka, pustil sa cez les. Ďalšia preletela lístím. Znovu počul, že ten neznámy nabíja pušku, potom sa strelec vybral za ním. Servaz počul, ako pomaly rozhŕ§a kríky. Pochopil! Vedel, že keď Servaz neodpovedá, nemá zbraň. Ten sa potkol o koreň a hlavou narazil do kmeňa stromu. Krv mu tiekla po celej tvári. Cítil ju teplú na lícach. Vstal a začal cikcakovito bežať." Ako som už spomenul, Kruhom v mojich očiach Bernard Minier zvýšil kvalitatívnu latku série. Štýlom sa pohybuje kdesi Michaelom Connellym a Häningom Mankellom a Martin Servaz vôbec nezaostáva za takými esami ako Bosch či Wallander. Prostredie južného Francúzska je navyše príjemným dejiskom, a to aj napriek nie veľmi pozitívnym námetom. Skvelé je aj to, že až do konca príbehu netušíme, kto je vrah, ani to, či ich nie je viac. Tých vyše 600 strán knihy prelúskate rýchlo a budete dúfať, že čoskoro sa dočkáte ďalšieho dielu. Príbeh ponúka i prepojenie s predchádzajúcim Mrázom v podobe niekoľkých postáv, no tou najvýraznejšou je nepochybne sériový vrah Hirtmann, ktorý utiekol z väzenia a oberá tým Servaza o pokojný spánok. Určite sa s ním (s nimi) ešte stretneme a rovnako ako mnohí iní verím, že to nebude dlho trvať.