Ako mnoho iných čitateľov, aj ja som ostal po dočítaní knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu mierne zaskočený. Všetko nasvedčovalo tomu, že hlavná postava nájde svoj pokoj, ale opak sa stal pravdou. Napriek sklamaným očakávaniam a pomerne otvorenému koncu sa francúzskej spisovateľke Agnés Martin-Lugand podarilo osloviť tisícky ľudí po celom svete. Jej útly román si rýchlo dokázal získal ich priazeň a jej životom skúšaná hrdinka sa vrátila aj v jeho pokračovaní. Čítať sa dá aj bez znalosti predošlého dielu, no vždy je lepšie byť oboznámený s jeho obsahom. Aj kniha Život je ľahký, nerob si starosti si zachováva autorkino osobné čaro. Je citlivou, úprimnou rozprávačkou, odhaľujúcou hlboké traumy, ale aj schopnosť vyrovnať sa s krutými údermi a znovu sa postaviť na vlastné nohy. "To, čo som spravila v predchádzajúci večer, bolo trápne. Vďaka záchvatu šialenstva z predchádzajúceho dňa som pochopila, že Edward s konečnou platnosťou patrí minulosti a navždy zostane len epizódou v mojom živote. Vďaka nemu som sa prestala cítiť povinná zostať lojálna voči Colinovi. A v tej chvíli som sa cítila oslobodená aj od neho. Bola som pripravená otvoriť sa svetu." Diane sa po návrate z Írska ponorila do pokojného stereotypu a práce vo svojej kaviarni. Pobyt v čarovnej krajine jej pomohol vyrovnať sa s bolestnou stratou a znovu je schopná fungovať a prežívať deň za dňom. Na obzore sa navyše ukáže nový muž - sympatický, pozorný, zabezpečený a ochotný poskytnúť jej potrebnú oporu. Diane však stále neschádza z mysle Edward, ktorý jej rozbúril vnútro viac ako kedysi jej manžel Colin. Keď sa dozvie, že Abby, ktorá jej bola ako matka, je vážne chorá, rozhodne sa zase vycestovať do Írska, aby jej vyjadrila svoju náklonnosť a rozlúčila sa s ňou v prípade, že už sa viac nestretnú. Diane je jasné, že sa nevyhne ani Edwardovi, no o to väčšie je jej prekvapenie, keď zistí, že sa stará o svojho šesťročného syna. Donedávna o ňom nemal ani potuchy a hoci je pre Diane pohľad na nich neľahký (keďže ona sama prišla o dcérku), postupne prepadáva ich kúzlu a je iba otázkou času, kedy bude musieť učiniť nezvratné rozhodnutia... "Edward na mňa zavolal, ale neodpovedala som mu. Bleskovo vybehol hore schodmi a vo dverách detskej izby zastal ako obarený. Oprel sa o zárubňu, so zaťatými päsťami prevrátil oči. Bezpochyby by sa najradšej vyhol pohľadu, ktorý sa mu naskytol. Aj on trpel. Pochopila som, na čo slúži kreslo v izbe. Určite v ňom prebdel celé noci, aby bol Declanovi nablízku. Pohľadom som mu naznačila, aby bol ticho. Declan sa zo spánku slabo bránil, keď som sa od neho odtiahla. Priložila som mu mamin šál čo najbližšie k tvári a musela som sa ovládnuť, aby som ho nepobozkala na čelo. Už som aj bez toho spravila viac než dosť." Román Život je ľahký, nerob si starosti je o niečo odľahčenejší ako jeho predchodca. Kým predtým sa Diane musela vysporiadať s čerstvou ranou po tragickej smrti manžela a dcéry, teraz vystupuje ako osoba vyrovnaná s daným údelom a prijímajúca nové výzvy. Samozrejme, asi sa nájde málo takých, čo netušia, ako príbeh skončí, ale kým sa dočkáme hyppyendu, treba absolvovať dlhú cestu. Zo stránok knihy dýcha atmosféra dvoch výrazných miest - romantických uličiek Paríža a Dianinej literárnej kaviarne a drsného, no krásneho Írska. Skvelo napísaná je aj postava Dianinho najlepšieho priateľa Félixa, ktorý sa na nič nehrá a je príjemným rozptýlením. Agnés Martin-Lugand opäť ukázala svoj talent a ja som už teraz zvedavý, či sa dočkáme prekladu aj ďalších jej kníh.