Ak by som do čarovného sveta nadšencov literatúry mohla vykričať názov knihy, ktorá je v súčasnosti pre mňa geniálnym dielom, z plného hrdla by som kričala Slávik! Je priam až ukrutné, že dojmy z knihy, ktorú budem hrdo obdivovať vo svojej knižnici, neviem v plnej miere preniesť na jej budúcich čitateľov. Slávik je knihou, ktorá bude vo mne spievať ešte naozaj dlho a ktorá vo mne vyvolala práve tie drahocenné literárne pocity, čo čitateľom rezonujú po prečítaní tej pravej knihy. Vítam vás vo Francúzsku – je rok 1939. Ocitáme sa v období nie veľmi priaznivom pre tento krásny štát. Ak ste nadšencami histórie, tak už asi tušíte, akým obdobím nás bude kniha sprevádzať. Ak aj nie, napoviem vám. Do vášho života sa na istý čas premietne medzivojnové obdobie, v ktorom sa zoznámime s dvoma sestrami, ktorým život nepripravil tie najpríjemnejšie chvíle. Isabelle a Vianne sú sestry z mestečka Carriveau. Každá si žije svoj vlastný, oddelený život. Zatiaľ čo Vianne priznala skutočnosť, že otec, zničený krutosťami prvej svetovej vojny, ich spolu so sestrou zanechal napospas svojim vlastným osudom a založila si svoju vlastnú rodinu na okraji Paríža, Isabelle stále bojuje aspoň o kúsok jeho zjazveného srdca. Avšak márne. V istom momente ich však zvrat udalostí navedie v životoch úplne iným smerom. Ako naznačuje rok 1939, ocitáme sa pred bránami pekla rozpútaného Hitlerom. Francúzsko sa mení z romantického miesta na okupované pole, ktoré zaplavujú tanky a bombardéry, no hlavne smrť, strach a neistota z budúcich dní. Isabelle a Vianne v tomto príbehu a v tejto vojne zohrávajú svoje vlastné roly. Zatiaľ čo Vianne čelí rozhodnutiam, na ktorých záleží život jej rodiny, Isabelle je rebelka, ktorá sa rozhodla proti vojne bojovať za akýchkoľvek okolností. Slávik je kniha, ktorej príbeh vás poučí o minulosti a o dejinách viac ako ktorýkoľvek učiteľ, nakoľko sú historické udalosti v nej podložené takým silným príbehom, že mi z neho ešte stále po tele behajú zimomriavky. Kristin Hannah rozoberá príbeh dvoch úplne rozdielnych sestier, ktoré vojna učí hľadať si cestu nielen k sebe, ale taktiež k svojmu otcovi. Zároveň im však dáva tú najtvrdšiu školu života. Núti ich vyberať si medzi životom a smrťou, padnúť na emocionálne dno a kopať ešte hlbšie. Obe sestry sú vystavené situáciám, ktoré zažívali tisíce ľudí. „Chcem chrániť Sophie, postarať sa o jej bezpečie, načo je však bezpečie, keď človek vyrastá vo svete, kde ľudia bez stopy zmiznú len preto, lebo sa modlia k inému Bohu?“ Pri čítaní tejto knihy som ďakovala za to, v akom období som sa narodila. Často som sa pristihla pri tom, ako som sa sama seba pýtala, čo by som urobila. Ako by som sa zachovala, kebyže sa nenarodím ako ja, ale ako Vianne či Isabelle? Bola by som rebelka, ktorá by sa snažila bojovať za slobodu? Alebo by som bola matka, ktorá pretrpí vojnové zverstvá pre svoju dcéru? Na odpoveď som neprišla. A verím, že to ani nikdy nebudem musieť zistiť... Kniha ponúka obrovské množstvo príbehov, ktoré sú emocionálne také silné, že hoci sa len na okamih v knihe stretnete s postavou, ktorú by ste zaradili medzi okrajové, jej príbeh vo vás ostane a rezonuje ešte veľmi dlho. Autorke sa nesmie uprieť nielen autenticita, s akou píše o udalostiach toho obdobia, ale taktiež umeleckosť, ktorú dokázala vložiť do každej jednej vety. Smrť nesúca meno vojny na svojich rukách, je prítomná vo všetkých ohľadoch a v každom kúsku príbehu. Byť osobou, ktorá vo svojom vnútri nesie stratu obrovských rozmerov, je hrdinstvom, za ktoré by mal byť ocenený obrovský počet ľudí prežívajúcich vojnu. „Vianne si kľakla k Sarah. Pokúšala sa nahmatať pulz, nijaký však necítila. Ticho skyslo, zhustlo, Vianne nemyslela na nič, iba na detský smiech a na to, aký je svet bez neho prázdny. O smrti, bolesti, ktorá ide človeka roztrhnúť a nechá ho navždy zlomeného, vedela svoje. Nechápala, že Rachel ešte stále dokáže dýchať. Inokedy by si Vianne prisadla k priateľke, chytila ju za ruku a nechala ju vyplakať sa. Alebo by ju držala. Alebo by sa jej privrávala. Alebo by mlčala. Pohla by nebom aj zemou, aby pre priateľku urobila všetko, čo by potrebovala. Teraz však na to nebol čas. Na celej veci bolo najstrašnejšie, že nemali čas ani na to, aby žialili.“ V tomto príbehu sa v prenesenom význame akýmsi cintorínom spomienok stáva jabloň. Sprvu ju zdobila jedna červená priadza na konári. Pridala sa k nej mašľa a neskôr ďalšie kúsky látok. Všetky ako spomienka na milovaných. Strom sa stal cintorínom Vianne. Jej nádeje, priateľstva, lásky a celého života. Práve tam vešala zvyšky minulosti, z ktorej jej jeden po druhom odchádzali milovaní. V tejto vojne jabloň nad ňou roztvárala svoje ruky až príliš často. S neotrasiteľným názorom, že táto kniha patrí k tomu najlepšiemu, čo moje čitateľské ja zhltlo, ju môžem založiť do svojej knižnice, kde sa však dlho neohreje. Určite sa k nej zasa raz vrátim. Týmto príbehom si jednoducho musíte zamestnať svoje ruky, oči, myseľ, no hlavne srdce.

O knihe Slávik som počul veľa, kým som ju zobral do rúk. Väčšinou išlo o pozitívne reakcie, preto som bol zvedavý, či sa moje očakávania naplnila. Romány z druhej svetovej vojny ma vždy zaujímali, vzhľadom na bohatosť námetov zakaždým ide o silné ľudské príbehy, plné emócií, zvratov a neistých koncov. A o Slávikovi to platí hneď niekoľkonásobne. Kniha je skvelá. Strhujúca. Prekvapivá. Ani sa nepamätám, kedy naposledy som pri knihe vydal nejaký zvuk, a tu som miestami až nadával, čo som natrafil na nečakanú dejovú kľučku. Spisovateľku Kristin Hannah som doteraz poznal skôr ako autorku romancí, no môžem povedať, že aj žáner spoločenského historického románu jej svedčí, ba dokonca omnoho viac ako bežné ľúbostné príbehy. Slávik zahŕňa prakticky celé vojnové obdobie, počas ktorého si dve sestry prejdú vo Francúzsku skutočným peklom. Vojna totiž silno zasiahla nielen bojové fronty, ale aj ľudí na okupovaných územiach... neďalekej kaviarne k nej doliehal smiech. Nemci pokrikovali na úbohú prepracovanú čašníčku: Sikt! S´il vous plait! Bol čas večere. Za celý deň jediný čas, keď sa nepriateľ staral iba o to, ako sa zabaviť, napchať si brucho a jedlo zaliať vínom, ktoré patrilo Francúzom. Odkradla sa ku kvetináču s citrónovníkom. Muž za ním sa krčil, snažil sa byť čo najmenší. Tvár mal zaprášenú, jedno oko také opuchnuté, že ho nedokázal otvoriť, no jednoznačne to nebol Francúz: na sebe mal britský letecký overal." Pomenovanie Slávik vychádza z priezviska Rossignolová. Jeho nositeľkami sú dve sestry Vianne a Isabelle, ktorých delí nielen vekový rozdiel, ale aj odlišné životné pomery a odstup, ktorý si v priebehu rokov vytvorili. Po matkinej smrti sa ich otec takpovediac zriekol a obe sa ocitli napokon na iných miestach, aby ich neskôr bolestne spojila druhá svetová vojna. Viannin manžel Antoine musí narukovať a vzápätí sa ocitne v nemeckom zajatí. Do mestečka Carriveau prichádzajú okupanti a Vianne je nútená vo svojom dome ubytovať nacistického kapitána. Herr Beck je však pomerne šarmantný a o ňu a jej dcéru Sophie sa príkladne stará. Je tak pre ňu čoraz ťažšie vidieť v ňom nepriateľa, no to ešte netuší, aký razantný vplyv bude mať onedlho na jeho život. Až potom si uvedomí, že jej situácia môže byť ešte omnoho horšia. Mohla by byť židovka ako jej najlepšia priateľka... Vianne v mladšej sestre Isabelle vždy videla nezodpovednú a nespoľahlivú osobu, no Isabelle sa prejaví ako skutočná hrdinka. Stane sa členkou odboja a ako Slávik dopomôže mnohým letcom a nepriateľom nacistov prejsť cez Pyreneje do Španielska. No jej činy, prirodzene, neujdú pozornosti Nemcov, a žije pod neustálou hrozbou smrti, mučenia či odvlečenia do koncentračného tábora... "Videla, ako sestre po prstoch pomaly steká krv. Na zlomok sekundy sa svet zastavil, naklonil, premenil sa iba na zvuky - na vravu mužov za jej chrbtom, dupot kopyta o drevenú dlážku, na jej vlastný ťažký dych. Isabelle sa zrútila na zem a stratila vedomie. Vianne nestihla vykríknuť, na ústa sa jej pritisla čiasi ruka, strhli ju mocné ramená. Vedela iba, že ju ťahajú preč od sestry. Zápasila, chcela sa oslobodiť, ale muž, čo ju zvieral, bol oveľa silnejší. Videla, ako si Henri kľakol k Isabelle, jediným trhnutím jej roztvoril kabát aj blúzku, a tak odhalil ranu pod kľúčnou kosťou, ktorú tam zanechala guľka." Spočiatku ma viac bavila dejová línia Isabelle, pretože bola omnoho akčnejšia. To súviselo i s tým, že Vianne sa musela postarať o svoju dcérku a nemohla si preto dovoliť riskovať či zbytočne na seba upozorňovať. Môj postoj sa zmenil v okamihu, ako sa do príbehu dostala židovská otázka. Vianne ju prežíva o to intenzívnejšie, že je tým postihnutá aj jej najlepšia priateľka Rachel a scény, ktoré sa venujú jej pokusom o útek či snahu o ochranu jej detí, sú tým najsilnejším, čo kniha ponúka a ešte dlho po prečítaní vám utkvejú v pamäti. Kristin Hannah pristupuje k svojim postavám ľudsky a podsúva čitateľom možnosť zamyslieť sa. Nie všetkých nacistov vykresľuje ako krvilačných a zaslepených fanatikov, kapitán Beck je v podstate tiež sympaťák. O to viac zarezonuje moment, kedy sa vyjaví jeho osud. Priznám sa, civel som na stránky s otvorenými ústami, a to hneď niekoľkokrát. Slávik je napínavý, dojemný, poučný a apelatívny. Koniec vám vženie slzy do očí a uvedomíte si hodnotu toho, čo máte. Isabelle a Vianne sú len dve hrdinky, ale ktovie, koľko skutočných predobrazov týchto výrazných postáv reálne existovalo. Vojna je nebezpečný živel a ostáva dúfať, že nič podobné sa už nezopakuje. Ľudia sú totiž nepoučiteľní...

Vraví sa, že na každú knihu človek musí dospieť. Ako násťročná som vždy nad touto vetou len mávla rukou. Vojnová téma jednoducho nebola pre mňa a nič ma nedokázalo presvedčiť o opaku. Môj názor sa čiastočne zmenil po prečítaní klasiky Na západe nič nové, ktorú sme mali prečítať v rámci povinného čítania na strednej škole. Po odchode zo strednej školy som si preto začala vojnovú literatúru všímať viac, takže už aj v mojej knižničke sa nájde pár kúskov spomínaného žánru. Už rozumiem, prečo človek musí na knihu dospieť. Samozrejme, že je kniha nezaujímavá, keď nerozumieme kontextu. Moje násťročné ja nemalo poňatie o vojne a tak mu to prišlo nezaujímavé. S odstupom času je však všetko inak. Slávik je skvelým vyjadrením atmosféry vojny. Nájdeme tu pohľad obyčajnej ženy, ale aj rebelujúcej hrdinky. To znamená, že pre čitateľa je vojna opísaná z dvoch rôznych, ale zároveň dôležitých pohľadov. Vďaka tomu si vieme predstaviť, ako kruté časy znášali bežní civilisti a ako ich znášali ľudia, ktorí boli na čele odporu. Ponuro krásne a detailne podaný dopad vojny v každom smere. Autorka postavila príbeh na niekoľkých kontrastoch: 1. Vojna vs. pokojný život pred vojnou. Tomuto kontrastu je venovaný úvod knihy. Je to len jeden z niekoľkých obyčajných dní. Krásny slnečný deň, rodinná pohoda a nikomu ani len nenapadne, že by sa to mohlo o niekoľko hodín začať rúcať. Dej má svoju postupnosť a čitateľ len sleduje ako sa to celé začína kúsok po kúsku rozpadať ako domček z karát. Je vidieť, že Kristin Hannah si dala veľa námahy s tým, aby dôveryhodne načrtla začiatok vojny. Zároveň vytvorila stupňujúce sa napätie a hrôzu. 2. Podriadenosť vs. vzdor. Kontrast prejavujúci sa v plnej miere na hlavných postavách - sestrách Vianne a Isabelle. Postavy sú pre príbeh vždy dôležité a v prípade Slávika to platí dvojnásobne. Prostredníctvom nich autorka detailne vykreslila ľudské osudy či rozhodnutia. Vianne sa musela zmieriť s odchodom svojho manžela na front a že zostáva so svojou dcérou sama, pričom sa do jej domu nasťahuje nepriateľ. Isabelle zase nemienila pískať, ako druhí hovoria a tak sa rozhodla tajne prevádzať londýnskych pilotov, ktorí boli zostrelení a ktorých by čakala jednoznačne smrť rukou nepriateľa. Dej sa posúva dopredu buď pohľadom Vianne alebo Isabelle. Takže v dejovej línii je prítomné postupovanie vzbury, ale i prekonávanie strastiplných časov. Obe línie dokazujú, že ide o silné ženy, aj keď každá je silná v inej súvislosti. V deji vystupuje okrem Vianne a Isabelle ešte niekoľko postáv, s ktorými sa stretávame v priebehu celej knihy. Tie najopornejšie sú samozrejme spomínané sestry, no i tie ostatné v mnohom dokresľujú príbeh. Milým prekvapením sa pre mňa stal nemecký kapitán Beck. Aj napriek tomu, že sa radí k strane, ktorá je povestná svojimi zverstvami, tak si zachováva ľudskú tvár a nevyžíva sa v nadradenosti. On v ňu v podstate ani neverí. Musím povedať, že som si ho obľúbila a to vďaka jeho povahe. Zapredali by ste sa alebo by ste sa snažili zachovať svoju osobnosť? Aj to je jeden z okruhov, ktoré autorka rieši. Boli by ste verní svojej osobnosti, morálke a etike? Každý robí všetko pre to, aby ochránil svojich blízkych. Alebo by ste sa nechali presvedčiť aj na zverstvá, aby vám bolo dobre? Predpokladám, že väčšina ľudí by sa priklonila k zachovaniu svojho ja. Je to krásny ideál, ale nikto nedokáže povedať, ako by sa správal, keby vonku zúrili boje. Vojna vždy ukáže náturu ľudí. Smutná, tragická, emóciami nabitá kniha - presne to je Slávik. Donúti vás premýšľať o životných rozhodnutiach a ukáže vám nepredstaviteľný život počas vojny.

Neviem presne, čo spôsobilo tú nadmieru kníh o vojne. Písané sú z rôzneho uhla pohľadu, zachytávajú drámy na bojisku i tie, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. A niekedy nie sú „bojovníkmi“ muži, ale ženy. Práve o dvoch takých je kniha Slávik. Kristin Hannah sa vo svojom Slávikovi venovala vojnovej téme, nečakajte však vojakov, frontové línie, rozkmásané telá. Jej hrdinky sú dve a sú to ženy. Dve sestry, ktoré si vplyvom osudu nikdy neboli blízke, prežívajú vojnu každá úplne inak. No v konečnom dôsledku obe istým spôsobom bojujú. Tak, ako vedia, ako môžu. Staršia Vianne vojnu dobre pozná. Prvá svetová zmenila jej otca z láskavého a milujúceho muža na človeka, ktorý sa ľudí stránil, útechu nachádzal v alkohole a ktorého sa ona napokon aj bála. Zďaleka to nebol jediný muž, ktorému vojnové besnenie vzalo život, hoci ho priamo nezabilo. Pohroma sa po rokoch opakuje, ibaže teraz narukoval na vojnu jej manžel. Vianne ostala sama s malou dcérou. Vráti sa jej milovaný? A ak áno – bude to ešte on? „Ľudia. Boli všade. Pred nimi, za nimi, vedľa nich. Dav bol taký hustý, že auto sa iba prískokmi vlieklo vpred. Vyzeralo to ako jazda cez roj včiel, ktoré sa na okamih rozostúpili a potom znovu zomkli. Slnko pieklo ako za trest. Zasmradenú kabínu premenilo na rozpálenú pec a pražilo aj na ženy vonku, ktoré sa šuchtali... Kam? Nikto nevedel presne, čo sa deje za nimi, ani či tam – niekde pred nimi – bude bezpečne.“ Osamelá Isabelle je 19-ročná mladá žena vychovávaná v najlepších školách a penzionátoch. Ibaže výchova, akú tu môže získať, teda spôsobné správanie, schopnosť tvoriť ľahké konverzačné témy či adekvátne používanie príborov pri viacchodovom obede vôbec nie sú záležitosti, ktoré ju zaujímajú a ktoré sa učiť chce. Čitateľ rýchlo pochopí, že to, čo Isabelle potrebuje, je láska a domov. Je mladšou sestrou Vianne a ich otec im nikdy nebol dobrým otcom. Staršia sa vydala, mladšiu proste posielal z jednej internátnej školy do druhej. Hoci sestry žijú oddelene, vojna ich spojí a na istý čas donúti bývať spolu. Isabelle zvládne strastiplnú pešiu cestu z Paríža k Vianne na vidiek a to, čo na nej zažije, ju navždy poznačí a rozhodne o jej ďalšom osude. Ani na vidieku to nie je ľahké, hoci je jednoduchšie dostať sa k jedlu. K sestrám do domu sa nasťahuje nemecký dôstojník – a všetky ženy, ktoré ostali v domoch samy, bez manželov, dopadli rovnako. „Vianne neváhala. Teraz už vedela, že neutralita je niečo, čo už nie je možné, a napriek veľkému strachu, že riskuje dcérin život, ju zrazu premkol oveľa väčší strach: že Sophie vyrastie vo svete, v ktorom dobrí nespravia nič, aby zastavili zlo, v ktorom sa dobrá žena dokáže obrátiť chrbtom k priateľke, ktorá sa ocitla v núdzi.“ Staršia zo sestier má neustále na mysli svoju dcéru, a tak prehĺta sliny a dokáže byť k nemeckému okupantovi dokonca aj milá, mladšia s tým však má veľké problémy. Pretvárka, boj o prežitie, zháňanie jedla, zabezpečovanie tepla: život sa scvrkne na niekoľko základných maličkostí. Každá zo sestier chce prežiť okupáciu Francúzska Nemeckou ríšou v zdraví a bez vážnejšej ujmy, každá si však na to zvolí svoj vlastný spôsob. Človek si pri čítaní nemôže neklásť otázku – čo by som na jej mieste urobila ja? Isabelle túži urobiť viac, ako len mlčky protestovať a osamote nadávať na prišelcov. Zapojí sa do odboja a napriek veku a krehkosti sa stane jednou z najdôležitejších ľudí v ňom. Dokáže aj nemožné a zachráni mnoho životov. Vianne je oveľa opatrnejšia, veď má dcéru, kvôli ktorej musí ostať nažive, no napokon sa ukáže, že sestry si nie sú nepodobné... Ich vnútorné presvedčenie o tom, čo je správne a ako konať, je rovnaké. A tak bojujú. Možno bez zbraní, ale intenzívne a nepriateľovi priamo pod nosom. Každý deň môže byť ich posledným. „Už sa nedalo vycúvať, zmeniť názor. Po mesiacoch plánovania a príprav bola ona aj štyria letci pripravení otestovať únikový plán. V to chladné októbrové ráno sa jej život zmení. Keď nastúpi na vlak smerujúci do Saint-Jean-de-Luz, prestane byť Isabelle Rossignolová, dievča z kníhkupectva a stane sa z nej Juliette Gervaisová s krycím menom Slávik.“ Slávik je rozhodne veľmi pútavým čítaním a musím sa priznať, že na konci som veru aj plakala. Máme šťastie, že sme vojnu nezažili. My, mladí a ešte viac tí, ktorí majú v rukách moc rozhodnúť, by mali dbať na to, aby to už nikdy nikto nezažil. Nedokážeme si to ani predstaviť. Práve preto majú knihy, ako je táto, zmysel, aby nám priblížili hrôzy, proti ktorým by sa malo spojiť celé ľudstvo. Kristin Hannah zvládla ťažkú tému výborne, kniha sa dobre číta a má dôležité posolstvo – zlo víťazí nie vtedy, keď mu dobrí pomáhajú, ale vtedy, ak sa proti nemu nepostavia. A to je hodné zamyslenia.