“Všetci mi hovorili, že som čudná, ale keď vidím niečo,ako je Spongebob, tak sa mi zrazu zdá, že som v skutočnosti celkom normálna.” Eleanor…to je komplikovaná povaha. Z prvého dojmu sa vám môže javiť ako čudáčka. Nosí biele rukavice, strohé až vyťahané oblečenie, ktoré bolo nové asi pred xy rokmi, vyjadruje sa akoby bez citov, exaktne a metaforám, slovným hračkám nerozumie. Ráta si každý cent a riadi sa svojimi zaužívanými pravidlami. Čo by ste si pomysleli o takomto človeku? Spočiatku som si myslela, že je Eleanor autistka. Dostala som info, že to tak nie je…a v istom okamihu som to začala sledovať aj ja. Všetko malo svoje opodstatnenie, ktoré pramenilo už z detských čias. Tajomstvá a potlačené myšlienky sa začali vynárať na povrch a vy postupne odhaľujete dôvody Eleanorninho správania. Aby ste si nemysleli, že je to depresívna kniha, Eleanor svojimi výrokmi a jedinečným humorom odľahčuje celú situáciu. V sociálnom svete je Eleanor začiatočník. Nevie, že nemôže podarovať niekomu už otvorenú fľašu, že heslo v počítači nie je doslova heslo typu (vymyslím si teraz) “sloboda, rovnosť, bratstvo”. Dokonca sa pripraví na rande so všetkým, čo k tomu patrí - holenie, strihanie, nové oblečenie…len to má jeden háčik - ten muž o tom ani nevie. Mňa kniha dostala hlavne tým, ako bola Eleanor realisticky zobrazená. Celej jej osobnosti, myšlienkam a konaniu som maximálne verila. Neviem, či sa autorka inšpirovala niekým skutočným, ale Eleanor bola napísaná výborne. Možno sa vám zo začiatku bude zdať, že sú tam zbytočné opisy, ale ja si myslím, že je to dôležité pre pochopenie Eleanor, ako takej. V podstate som celkom poriadku je kniha, ktorá vás prinúti, aby ste sa nenechali ovládať vlastnými predsudkami. To, že je človek na prvý pohľad iný, neznamená, že musí byť automaticky odklonený na okraj spoločnosti. Okrem toho je to príbeh o priateľstve, vzájomnom rešpekte a o postupnom spoznávaní seba a chaotického sveta naokolo (a humore).

Kniha rozpráva príbeh o 30 ročnej introvertke Eleanor, ktorá vedie veľmi bežný život. Pracuje ako účtovníčka, má naplánovanú každú aktivitu, jazvu na tvári a matku vo väzení. Nemá priateľov a jej okolie ju považuje za čudnú. Jedného dňa sa však zamiluje do muža a jej život sa úplne obráti. Musím povedať, že mňa si Eleanor získala od prvej strany a to najmä jej prostorekosťou, ktorá ma dokázala neuveriteľne pobaviť a rozosmiať. Ani po nejakom čase však humor nezmizol a ani nezačal byť trápny, naopak, vždy bol perfektne prispôsobený situácii a vývinu postavy. Eleanor sa totiž mení, učí sa o sebe, o svojom okolí a postupne vychádza zo svojej ulity. Taktiež sa dozvedáme o nej a udalostiach z jej minulosti, pekne postupne a pomaly, kniha tak v čitateľovi prebúdza nesmiernu zvedavosť. Na prvý pohľad ide o vtipnú knihu, no časom som zistila, že v sebe toho ukrýva o mnoho viac. Venuje sa téme depresie, alkoholizmu, úzkosti a strachu. Ide o ťažké témy, ktoré však vyvažuje nádej a humor. Prinúti čitateľa zamyslieť sa, nad sebou a aj nad tým ako niekedy odsúdime človeka pre jeho zvláštnosť, za ktorou sa môže skrývať hocičo, aj utrpenie a bolesť. Táto kniha čitateľa pobaví, rozosmeje, ale aj dojme a rozplače. Ide o naozaj jedinečný a krásny príbeh, ktorý si budem ešte dlho pamätať.

Ako inak začať recenziu na túto knihu, ak nie slovami výborná, prekvapivá, dychberúca? Gail Honeymanová si pre nás pripravila nádherný príbeh, ktorý sa spočiatku zdá úplne obyčajný, no vyvinie sa do takého, ktorý vám ukradne všetky slová. Eleanor Olifantovú považujú všetci za čudáčku. Hovorí, čo má na jazyku, má presne nalinajkovaný režim, každý týždeň v rovnakú hodinu si volá s matkou, ktorá je vo väzení za presne nešpecifikovaný zločin, má škaredú jazvu na tvári a kvôli ekzému musí nosiť rukavicu. Jej prosté dni však naruší muž, do ktorého sa okamžite zaľúbi. On ju nepozná, ona si o ňom postupne zisťuje úplne všetko. Na povrch sa však začínajú dostávať rany z minulosti a dávno potlačené city. Aj vďaka tomu zisťujeme, prečo je Eleanor, aká je a čo ju celý život trápi. Postupne zároveň objavuje aj dôležitosť priateľstva. Náhodné stretnutie s kolegom z práce, Raymondom, jej prináša nový pohľad na svet, novú chuť do života a aj vďaka nemu je pripravená čeliť svojim démonom z minulosti. Úplným protipólom je postava Eleanorinej matky, ktorá sa k svojej dcére nesprávala vôbec pekne, bola hrubá a nesmierne chladná. V knihe V podstate som celkom v poriadku si každý nájde niečo svoje. Chvíľu sa budete smiať, chvíľu sa vám bude chcieť plakať. Eleanor vás jednoducho dostane. Jej myšlienkové pochody, konanie, prostorekosť. Svojou neobyčajnosťou si ju razom zamilujete a po postupnom odkrývaní jej skutočného charakteru si ju obľúbite ešte viac. Koniec vás prekvapí a len utvrdí v dokonalosti tejto knihy. Mňa si veľmi získala a zaraďujem ju už teraz medzi to najlepšie, čo som tento rok prečítala. A ak ste tak ešte neurobili, nečakajte, neoľutujete.

Mám pre vás ďalšiu recenziu v podobe piatich dôvodov, prečo si túto knihu určite treba prečítať. 1. Brilantný príbeh - Táto kniha je tak krásne a jednoducho napísaná. Všetkého je tam dosť a ničoho tam nie je priveľa. Autorka opisuje nepríjemné veci a traumatické udalosti živo, ale zároveň veľmi milo a niekedy až vtipne. 2. Úsmevná hrdinka - Eleanor je perfektná. V mnohých spôsoboch ma jej asociálnosť rozosmiala. Má rada svoje zvyky a každý deň má dopredu naplánovaný. Čo pre ňu nie je vôbec ťažké, keďže posledných deväť rokov každý jej týždeň vyzerá rovnako. A keď sa jej rutiny začínajú búrať a jej život meniť, prináša to so sebou veľa situácii, ktoré sú možno pre nás bežné, ale ona ich zažíva prvý krát. A so všetkým sa vysporiada svojsky. 3. Nenútené smutná - Všetci poznáme tie knihy, v ktorých sú natlačené emócie tak, aby boli schválne smutné alebo depresívne. Tento príbeh je smutný, ale takým svojim nenúteným a nemanipulatívnym spôsobom, ktorý vás dostane ešte viac. Ja som si viackrát poplakala, no najmä keď ma zasiahlo, aké to má Eleanor ťažké, aká je osamelá, a hlavne nad tým, ako sa s tým vysporiadala. 4. Žiadna romantika - Romantiku tu naozaj nehľadajte. Toto nie je príbeh o láske, ale o hľadaní seba samej. A ja som bola za to vďačná. Čakala som typickú zápletku, kde sa hrdinka zamiluje a chlap jej vylieči všetky problémy. Našťastie sa tak nestalo a dokonca sa ani jej problémy nevyriešili akoby zázračným mávnutím prútiku. Príbeh tak pôsobí omnoho realistickejšie. 5. Dostane sa pod kožu - Aj keď sa kniha na začiatku môže zdať len ako ďalší príbeh o 30 ročnej čudáčke, časom sa odkrývajú drsné príbehy z minulosti. Prirátajte k tomu "pár" psychických problémov, ktoré vyústia do krajných situácii, a starosti, s ktorými sa stretávame aj my. Táto kniha vo vás zanechá stopu, veľmi hlbokú stopu, a verím, že Eleanor ponesiete v srdci ešte dlho. Túto knihu vám naozaj odporúčam, najmä ak si chcete prečítať niečo o trošku vážnejšie a nie sladký YA príbeh. Ja som vďačná, že sa mi dostala do rúk a priniesla mi mnoho nových myšlienok o živote.