Očko špehúň – alebo čo deti nechcú, aby sme vedeli Ak sa osemročný chlapec nešplhá na stromy, nejde mu futbal ani iné športy a navyše nosí okuliare, ťažko sa jeho rodičom hľadá pre neho vhodný krúžok. Ako bude tráviť čas? Čomu sa bude venovať, aby nepremárnil voľné chvíle? Chlapec Očko z najnovšej knihy Očko špehúň úspešnej autorky pre deti Gabriely Futovej, sa vynašiel sám. Pre spisovateľku Gabiku Futovú je príznačné, že do svojich príbehov vkladá veľa humoru. Aj keď už ide do tuhého, čitateľ v jej štýle neustále cíti čosi láskavé a nadnesené, dokonca ani jej detskí hrdinovia sa neberú príliš vážne. Inak to nie je ani v novinke Očko špehúň, určenej pre deti od cca 7 rokov alebo pre prvých samostatných čitateľov od 8 rokov, pre ktorých je v knihe upravený font aj veľkosť písma. Osemročný Očko sa nevie zaradiť do žiadneho z ponúkaných krúžkov. Futbal ani tanec mu nejdú, je trochu drevený, ale čo mu chýba po fyzickej stránke, to doháňa svojim dôvtipom. Rád číta knihy o Troch pátračoch, preto sa na mamin popud rozhodne, že aj on bude detektívom. Mama totiž netuší, čo robí jej starší syn, Očkov pätnásťročný brat, každý deň medzi piatou a šiestou poobede a poprosí Očka, aby to pre ňu zistil. Síce svoju prosbu vzápätí aj odvolá, pretože sa zahanbí, že synovi neverí, ale Očka už nič nezastaví. Kúpi si zápisník, vezme ceruzu a sám sa na sídlisku v ktoromsi slovenskom meste pustí do pátrania. Neobmedzuje sa pritom len na svojho brata, ktorého odhalí takmer okamžite, ale jeho prípad je natoľko zamotaný, že sa bude niesť celou knihou – aj preto má kniha Očko špehúň podtitul Tajný život môjho brata. Očko pátra aj po tom, kto demoluje škôlkárske preliezačky, stopuje náhodných okoloidúcich a zamotáva sa do nechcených a vtipných dobrodružstiev pri svojom paneláku, ale aj v dedine, kam cez víkendy chodia k babke a dedkovi. V tejto knihe nejde o nič iné, len o tohto roztopašného chlapca a jeho malý detektívny sen. Očko žije v milujúcom prostredí, je to dobré dieťa s bohatou fantáziou, ktoré v dobrej viere neraz postvára hlúposti. Žije vcelku slobodným životom sídliskového chalana, i keď samotára, ktorý si ale vystačí sám so sebou a dokáže sa bohato na dlhé hodiny zabaviť neobvyklou aktivitou. Jeho rovesníci - čitatelia s najväčšou pravdepodobnosťou takisto prechádzajú obdobím, kedy sa hľadajú v desiatkach popoludňajších aktivít, ktoré ponúka škola alebo rôzne centrá. Kým mnohé deti rodičia na každý deň zaparkujú niekde inde, Očko má oproti nim obrovskú výhodu slobodného pohybu a rozhodovania sa, čo urobí so svojim voľným časom. Ťažko povedať, či by tak ako on, mohli žiť deti najmä vo väčších slovenských mestách, ale je dobré, aby vedeli, že ak v niektoré popoludnie nebudú robiť nič konkrétne, len to, čo im život prinesie, vôbec nič sa nestane. Naopak. Možno niektorým rodičom pri čítaní napadne, ako sa oni dopracovali k svojim povolaniam. Mnohí dospelí už zabudli, že k svojim celoživotne obľúbeným aktivitám sa slobodne "prehrali" už v detstve. Kniha je štedro ilustrovaná, autorom ilustrácií je Miroslav Regitko, ktorý s Gabrielou Futovou spolupracoval už v minulosti na viacerých jej knihách. Ide o zohratý autorský tandem a na výsledku je to cítiť. Pôvodný námet chlapca Očka, ktorý chce byť detektívom, spracovali obaja autori v komixovej podobe pre detský časopis Fifík. V knihe je kombinácia farebných polstranových a celostranových ilustrácií a jednofarebných postranných mikropríbehov (pripomínajúcich spomínaný komiks). Tie sú najvtipnejšie, groteskne opisujú najmä snahy Očka a jeho otca vydriapať sa na strom (v oboch prípadoch neúspešne), prípadne Očkovu snahu maskovať sa odlámanými konármi z kríka a podobne.