To, ako varím ja, som napísala už pri recenzii prvej knihy Evy Francovej, Kuchařka ze Svatojánu. Pokračovaním tohto úspešného bestselleru je Zahrada na talíři, ale kým pri mojom prvom varení bol ochutnávačom môj manžel, teraz o úspechu diela rozhodovali môj otec a deti. Obe knihy sú vegetariánske a tak ako pred tým, aj teraz sa v nej hojne vyskytujú strukoviny a medzi hlavnými jedlami zemiaky, ryža a obilniny. Kombinácie zeleniny, cestovín a náhrad mäsa sú tu vo všakovakých variáciách, stačí si vybrať to, čomu dávate vo svojej vlastnej kuchyni prednosť. Potešili ma recepty na domáce pečivo, pomazánky či vychytávky typu kešu krém alebo rastlinný parmazán. Ale najviac, úplne naj naj najviac ma v tejto knihe oslovili sladké recepty na hlavné jedlá, múčniky, chuťovky. A tými som aj začala. Kysnutá bábovka podľa pani Kejřovej bola trefa do čierneho. Tento boží kus koláča ukážkovo kysol a prvýkrát som na prípravu cesta nahrievala múku. Mám rada recepty, ktoré zo mňa spravia lepšiu kuchárku než v skutočnosti som a to najmä tým, ako famózne môže výsledok vyzerať. Tiež som rada, že sa netreba striktne pridržiavať toho, čo má do koláča ísť. Nemala som doma presne to isté, čo autorka, namiešala som masu, o ktorej som bola presvedčená, žeby mojim deťom chutila a nezmýlila som sa. Keď bábovka na druhý deň trochu stuhla, krájala som tenšie kusy a natierala ich maslom. Nič sa nezvýšilo. Naopak, pohánkové karbonátky, hoci som medzičasom zaradila pohánku medzi suroviny, z ktorých varím a deti sú na ňu zvyknuté, veľký úspech neslávili. Recept bol vcelku rýchly, mala som na návšteve aj otca, preto som vyrobila karbonátkov ako pre regiment, lenže jediný, kto ich s chuťou jedol, som bola ja. Otec zje všetko, nesťažoval sa, ale ani nič pozitívne nepovedal. Deti mi to oprskali a ja som musela uznať svoju porážku. Chuť sme si napravili pri kuskusovom nákype. Bol vláčny, rozvoňal celý dom, raz dva bol hotový a zjedol sa okamžite. Kuskus so mnou nie raz vybabre, raz sa mi nedovarí, inokedy rozvarí, pri tomto recepte je výborné, že ho treba cielene rozvariť a pokojne by sme zjedli kašu len tak, bez ničoho. V originálnom recepte sa totiž na záver zapeká posypaná kešu – tie som nemala, dala som vlašáky a nebol to krok vedľa. Kari ryža so syrom nás rozdelila pol na pol. Dvaja sme ju zjedli s chuťou, dvaja len cvakali prednými zubami a deťom nepomohlo ani to, že som do nej dala viac hrozienok než v originálnom recepte. Dospelí si ryžu dochutili kari či iným korením a celkový dojem bol dobrý. Poučením do budúcna je výber syra. Mala som len odnož toho, čo bolo v recepte a priznávam, že tepelnou úpravou moja syrová voľba jedlu veľmi nepomohla. Asi by som to nevarila každý deň, ale keď budem potrebovať urobiť rýchlu večeru, tento recept sa môže zísť. Druhým takým boli cestoviny so sezamovou omáčkou. Bola hotová ani nie za desať minút – takéto varenie milujem – a pritom prekvapivo chutná. Ešte som totiž ani ja nevarila paradajkový pretlak spolu s cesnakom a šťavou z pomaranča. Nevídaná chuť! Sladká a pikantná, paradajková a zároveň sladko ovocná. Synovi prekážalo cesnakové štípanie, ale dcéra si vypýtala dupľu a otec to pochválil jemu vlastným spôsobom, keď mi povedal, že to bolo lepšie ako to vyzeralo. Jednou z mojich najobľúbenejších jesenných zelenín je cvikla. Najradšej ju mám na tenko pokrájanú a upečenú spolu s tekvicou, mrkvou, petržlenom a zemiakmi. Kto ešte neokúsil sladkú chuť opečenej zeleniny, prichádza o veľa. A ja som doteraz žila ešte bez jednej cviklovej kombinácie, čo sa ale od teraz zmení – cviklové brownies. Namiesto kokosu, ktorý u nás doma ktovie ako nejde na odbyt, som na vrch dala horkú čokoládu a čokoládové kúsky išli medzi deťmi na dračku. Ja som zjedla nečokoládové okraje a musím povedať, že cviklu v koláčoch cítiť vôbec nebolo, navyše do cesta idú samé zdravé veci, preto je to recept vhodný aj pre začiatočníkov v zdravom pečení. Ani neviem, kedy koláč zmizol z plechu, doslova sa po ňom zaprášilo. Posledný recept, ktorý mám zdokumentovaný, sú plnené kapsy so syrom. Je to recept voňajúci voľným dňom, jeseňou, chalupou, ohňom v krbe, pomalým časom a ľudskými rukami. To všetko vám do bytu prinesie celkom obyčajné jedlo z najobyčajnejších surovín. Je to zároveň varenie pre milujúcu ženu a matku, pretože je okolo toho plno babrania a to chce veľa lásky. Deň vopred treba navariť zemiaky, potom ich strúhať, hniesť, rozváľať, nakrájať, roztlačiť, pomastiť, posypať a ešte zmotať, uložiť a toto všetko opakovať 30 – 40 krát. Ja som si navyše vybrala zlý plech, lebo som neodhadla množstvo a pečením som strávila dvojnásobok času, keďže sa mi kapsy nepomestili na jeden plech. Stálo to za to. Kapsy som podávala na masielku a nevedeli sme sa ich dojesť. Celkovo sú recepty v tejto knihe jednoduchšie než v predchádzajúcej, je ich viac a dajú sa prispôsobiť ročným obdobiam, aby ste mali skutočne čerstvú záhradu na tanieri. Deti, nezvyknuté na vegetariánsku stravu, asi budú potrebovať motivačný štartér v podobe chutne urobených cestovín alebo zemiakových receptov. Na celkové obohatenie jedálnička sú v tejto knihe recepty, ktoré konkrétne mne nezobrali veľa času a ani ma neterorizovali hrozbou nezdaru. Všetko, čo sa navarilo, vyzeralo normálne a aj bez znalostí tajomstiev šéfkuchárov som všetko zvládla navariť a upiecť tak, že som nemusela nič dodatočne upravovať alebo v tichosti rýchlo prerábať a zamlčať, že to pôvodne malo byť čosi celkom iné. Eva Francová, autorka oboch kuchárok, je výtvarníčka na voľnej nohe. Rozhodla sa opustiť mesto a žiť so svojou rodinou uprostred Svatojánskeho újezdu, obkolesená prírodou. O varení a svojom živote píše blogy. Na trhu má dve knihy receptov: Kuchařka ze Svatojánu a Kuchařka ze Svatojánu: Zahrada na talíři.