Vyrástlo vaše malé dievčatko a je z nej prváčka? Siahnite po sérii o múdrom poníkovi Pejkovi, ktorého priateľskosť a dobré spôsoby nielen podvedome formujú vaše dievčatá, ale zaručene ich budú poníkove dobrodružstvá aj zabávať. Prvá kniha (tá s ružovou obálkou) nesie názov Poník Pejko: Príbehy z Fazuľkovej farmy. Skladá sa z deviatich krátkych príbehov, pričom sa zoznamujeme s Pejkom prvý raz. Utiekol z cirkusu, čo mu nohy stačili a skryl sa na Fazuľkovej farme. Na tejto farme žijú aj cap Karol, osol Adam, mačka Cilka, krava Žofka, pes Punťo, kohút Kazimír či sliepka Klotilda. Všetky zvieratká si poníka veľmi rýchlo obľúbia, pretože je skromný, má priateľskú povahu a všetky problémy na farme vždy hravo vyrieši. Farmár a jeho malá dcéra Betka si ho tiež rýchlo zamilujú, a tak sa stáva súčasťou statku. „Betka sa chystala do postele. ,Odložila si si bicykel?´ Opýtala sa mamička. ,Možno bude v noci pršať.´ ,Hneď ho idem schovať,´ odpovedala Betka. Otvorila vráta stodoly... A čo tam neuvidela? Nemohla uveriť vlastným očiam. V ich stodole tvrdo spal poník.“ Druhá kniha (tá so zelenou obálkou) sa volá Poník Pejko: Dobrodružstvá za plotom a páčila sa mi o trošku menej ako prvá časť. Prečo? Knihu tvorí tak isto ako v prvej časti deväť príhod, no všetky sa mi zdali veľmi podobné. V prvom príbehu krtko ukradol Betkin náramok, v druhom zvieratá ukradli Pejkove zázračné semienko, v treťom si vzájomne kradli kukuričný klas, v štvrtom lasice ukradli vajíčko, v piatom príbehu riešili zvieratká záhadu, kto im ukradol mláku a ja som naozaj mala pocit, že sa autorka inšpiruje súčasnou situáciou v slovenskom parlamente, kde sa prevalili kešu kauzy a kradne sa a kradne... Veľmi podobný motív by si čitateľky od siedmich rokov, ktorým je séria určená, zrejme nevšimli, no my dospelí sme o niečo kritickejší. „Zvieratká stáli s otvorenými ústami a žasli nad jeho krásou. Ako prvý prehovoril osol Adam. ,Viete čo? Nazveme ho Pejkova ruža, pretože on sa oň staral najlepšie.´ ,Veď som skoro nič neurobil,´ namietol Pejko skromne. ,To bolo pre neho zrejme to najlepšie. Pozrite, aký je úžasný.´ Zvieratká pokývali súhlasne hlavami a od tých čias hovorili kríku pri plote dvora Pejkova ruža.“ Obe knihy sú veľkého formátu A4 a zdobia ich nesmierne krásne ilustrácie. Myslím, že tie by uchvátili aj dnešné deti vyrastajúce vo svete blikajúcich a farbami nabitých tabletov. Okrem toho, že obrázky vyzerali ako na počítači, bolo orámovanie každej strany farebné a skutočne rozprávkové. Určite rodičom odporúčam, aby po knihách siahli, pretože vlastnosti poníka Pejka sú hodné prezentácie. Okrem skromnosti, priateľskosti, pokory a múdrosti bol aj odvážny a empatický. Utkvela mi v hlave príhoda, ako sa so zvieratkami na farme chcel ježko Pichliačik veľmi kamarátiť, no nechtiac vyfučal loptu a urobil podobné galiby, pretože mal pichliače. Pejko však vedel, že je smutný a hútal, ako by sa mohli spolu hrať. Nakoniec vymyslel, že vydlabali melón a šupku z neho si Pichliačik nasadil na ostne ako prilbu. :-) Nielen vlastnosti poníka sú niečím, čo by vás malo presvedčiť. Som zástanca toho, aby si deti pestovali vzťah k zvieratám od malička. Séria Poník Pejko vysvetlí deťom základné vlastnosti jednotlivých zvierat, spôsob, akým žijú a tiež, že sú to bytosti, ktoré síce nerozprávajú, ako je to v rozprávke, ale vnímajú svet, a preto sa k nim človek má správať úctivo. Akurát mi nejde do hlavy, prečo sú obe diela označené ako čítanie pre dievčatá. Úplne v pohode by som odporúčala túto knihu ako prvé čítanie aj chlapcom. Nič rýdzo dievčenské tu totiž nebolo a mravné princípy či láska k zvieratám sú vhodné pre obe pohlavia.