Deťom mojej generácie by v živote nenapadlo, že češtine sa dá i nerozumieť. Aj v neskoršom veku som považovala za vrcholne trápne písať si znalosť češtiny do životopisu v kolónke Cudzie jazyky. Pár desaťročí mnohé zmenilo. Dnešné deti už siahajú po prvých česko - slovenských slovníkoch.
Čítala som o tejto knihe už minulý rok, keď mala vyjsť a trochu som zo začiatku ohŕňala nos nad samotnou myšl...
Deťom mojej generácie by v živote nenapadlo, že češtine sa dá i nerozumieť. Aj v neskoršom veku som považovala za vrcholne trápne písať si znalosť češtiny do životopisu v kolónke Cudzie jazyky. Pár desaťročí mnohé zmenilo. Dnešné deti už siahajú po prvých česko - slovenských slovníkoch.
Čítala som o tejto knihe už minulý rok, keď mala vyjsť a trochu som zo začiatku ohŕňala nos nad samotnou myšlienkou česko - slovenského slovníka pre deti. Nemali by sme predsa my všetci, ktorí sme sa narodili v Československu, viesť svoje deti k rovnako prirodzenej dvojjazyčnosti, v akej sme vyrastali aj my? Až po chvíli mi došlo, koľko rokov v skutočnosti prebehlo od rozdelenia. Novú generáciu rodičov čakajú nové výzvy, tak som neodolala a zo zvedavosti som vzala do rúk i môj prvý česko - slovenský slovník.
Dovoľte mi najprv zablahoželať autorke Márii Nerádovej k dvom významným cenám, ktoré získala v minulom roku a to hneď za svoj knižný debut: Najkrajšia kniha jari 2014 a Najkrajšia kniha Slovenska 2014. Čo môže byť motivujúcejšie, než vidieť, že vaša práca sa páči nielen čitateľom, ale i odbornej verejnosti? A musím dodať, že celkom zaslúžene, pretože kniha Jak velbloud potkal ťavu je elixírom radosti, priehrštím dobrej nálady, pozitívnym zážitkom po celodennom úmornom vychovávaní detí, energiou sršiaca zmes vtipných ilustrácií a výborne vybraných českých a slovenských slov.
Mladá autorka, vyštudovaná ilustrátorka, absolventka bratislavskej VŠVU v ročníku prof. Kállaya, spolupracovala už i s takými prestížnymi vydavateľstvami ako je anglické klasické Ladybird Penguin alebo Usborne Publishing, vydávajúce detské knihy v 55-tich jazykoch po celom svete. Na konte má ale viacero medzinárodných spoluprác, vďaka ktorým môže byť jej krajina na ňu právom hrdá už aj preto, že ostala žiť v Bratislave.
Fascinujúce je aj zistenie, že Mária Nerádová pochádza, ako sama píše na svojej stránke, z totálne neumeleckej rodiny, v ktorej sa úspešne stala čiernou ovcou. Nás môže len tešiť, že sa napriek tomu rozhodla vydať na profesionálnu umeleckú dráhu. Mimochodom, cenu za najkrajšiu slovenskú knihu získala Mária už aj v roku 2010 a to v kategórii Študijné práce poslucháčov výtvarných a polygrafických škôl. Vtedy sa kniha volala Slovensko – český obrázkový slovník. O štyri roky neskôr, už pod hlavičkou vydavateľstva Albatros, sa jej zmenil názov na Jak velbloud potkal ťavu, aby túto cenu získala zas.
V samotnej knihe nenájdete žiadne písané príbehy ani rozprávky a predsa je na ne nesmierne bohatá. Okrem už spomínaných dvojjazyčných výrazov z desiatich oblastí deťom blízkych ako sú Hračky, Ihrisko, Jedlo, Rastliny a zvieratá, Čo nosíme a čo robíme a pod., sa každá kapitola začína plne ilustrovanou dvojstránkou, prekypujúcou životom a vtipnými situáciami hlavných hrdinov – zvieratiek. Jedno z mojich dvoch detí ešte čítať nevie, a predsa nám každý večer kniha dodala nápady na nové a nové rozprávky, pri ktorých sme všetci traja chytali polhodinové záchvaty smiechu.
Myslím, že popri ponuke pôvodných slovenských detských televíznych programov, mnohé slovenské deti vyrastajú najmä na českých televíznych a do češtiny dabovaných rozprávkach. Inak to nie je ani u nás doma (ak nerátam audionahrávky starých slovenských rozprávok). Preto sú im mnohé výrazy známe a osobne sa neobávam, že v dospelosti budú mať s češtinou problémy. I tak je to ale veľké dobrodružstvo spoznávať pre jednu vec nové a nové názvy. S angličtinou, nemčinou či francúzštinou pomôže škola. K češtine by sme ich ale mohli viesť doma. Je to bezbolestné, nič nás to nestojí a deti tým len získajú. Pevne verím, že aj českí rodičia, možno i vďaka tejto knižke, povedú svoje deti k znalosti slovenčiny. Deti mojej generácie sa ani nepozastavovali nad tým, že čeština je výrazne iná a v živote by nám nenapadlo, žeby sa jej dalo i nerozumieť. Aj v neskoršom veku som považovala za vrcholne trápne písať si znalosť češtiny do životopisu v kolónke Cudzie jazyky. Pár desaťročí mnohé zmenilo, no bola by škoda prísť o výsadu prirodzenej dvojjazyčnosti takých príbuzných jazykov ako sú slovenčina a čeština.
Takže, milí rodičia a milé deti, prečo by ste si i vy nemohli vymyslieť s pomocou vtipnej, krásnej a obsahovo bohatej knihy Márie Nerádovej česko - slovenskú rozprávku o tom Jak velbloud potkal ťavu. Polhodinové záchvaty smiechu budú odmenou pre celú rodinu!