Zaujímavé je, že Vladimíra začala na Synovi podsvetia pracovať skôr, ako na úspešnej Dcére zimy, ktorá sa stala na Slovensku bestsellerom. „Pracovala som na osnove knihy, keď som narazila na bohyňu Morenu. Tá ma tak pohltila, že som sa rozhodla najprv napísať knihu o nej,“ hovorí autorka, podľa ktorej sú obe knihy série Piesne troch svetov iné, aj keď ich spája rovnaké prostredie aj niektoré postavy. Nenadväzujú na seba, každá prináša samostatný príbeh. Zatiaľ čo Dcéra zimy je o dvoch sestrách - Morene a Vesne -, ktoré sa snažia zlomiť starú kliatbu, Syn podsvetia je o partii nezvyčajných postáv - jeden smrteľník a štyri fantazijné stvorenia sa spoločne vydávajú na hrdinskú cestu do Podsvetia, aby každý z nich našiel to, čo stratil.

„Je to príbeh o dobrodružstve, nečakanom priateľstve a láske, nájdenej odvahe a stratách a nálezoch. A tiež o tom, že mačky si vždy budú robiť čo sa im zachce,“ usmieva sa obľúbená spisovateľka a dodáva: „V príbehu je aj viac romantiky a stvorení zo slovanskej mytológie. Navštívime tiež rôzne magické miesta ako je čarovná tržnica skrytá pod Karlovým mostom v Prahe či útulná domovojova chalúpka, ktorá vždy vonia po sladkých zaváraninách, varených zemiakoch a čerstvom chlebe. Aj v tomto príbehu sa objaví Morena, tentokrát už ako strážkyňa Podsvetia.“

Vladimíra Šebová sa preslávila sériou Insomnia, ktorá ovládla rebríčky najpredávanejších kníh na Slovensku a bola nominovaná na viaceré literárne ocenenia. Živí sa písaním príbehov a scenárov pre videohry. Práve pri hľadaní nových námetov narazila na tému slovanskej mytológie a tá ju oslovila tak silno, že sa rozhodla ju spracovať aj knižne. „Objavila som niekoľko zaujímavých článkov o stvoreniach ako sú alkonosty, lešijovia či rusalky. Boli to práve alkonosty - napoly ženy, napoly vtáky, ktoré vám svojím hlasom vedia pomotať hlavu, kvôli ktorým som sa rozhodla inšpirovať touto mytológiou. Jednou z hlavných postáv v Synovi podsvetia je práve alkonosta Sirína, ktorú môžete vidieť aj na obálke knihy,“ prezrádza tajomnú inšpiráciu. „Myslím si, že slovanská mytológia je veľmi pestrá a aj trochu temná, čo sa mi páči. Baví ma písať o jej legendách a čarovných stvoreniach. Keďže táto mytológia nemá pevne stanovený panteón bohov a bohýň ako je tomu napríklad v gréckej mytológii a mnohé slovanské krajiny majú vlastné podoby mýtov, dovolilo mi to inšpirovať sa ňou a zároveň si vytvoriť svoj vlastný svet.“