"Deťom spočiatku aj vojna pripadá ako hra. Netušia, že za výstrelmi, uniformami, pochodmi, vlasteneckými piesňami je smrť, prilepená ako blato na topánkach, že zanecháva stopy v podobe mŕtvol a krvi, že navždy poznačí život toho, kto sa ocitne v jej pekelnom zovretí." Toto je iná kniha z obdobia vojny aké som doteraz čítala. Rozoberá obdobie druhej španielskej republiky a španielskej občianskej vojny, Španielsko ničí vnútorný konflikt, z ktorého sa stane bratovražedný boj. Táto kniha je síce fikciou, ale vychádza z pravdivých príbehov. Z ľudského hľadiska to bola tragédia a veľmi smutná, ťažká éra v dejinách Španielska. Písanie knihy bolo pre autora dlhou, ťažkou, vnútornou i vonkajšiou cestou. Občianska vojna v jeho živote od detstva zanechala stopu. O to bol príbeh dojemnejší. Spomeň si na mňa je príbeh detí z Morelie. Približne 460 detí sa preplavilo do Mexika, poslali ich tam rodiny, aby unikli strašným útrapám vojny. Knihou autor vzdal hold všetkým vojnovým vyhnancom - tým, ktorých o vlasť pripravila ľudská brutalita. V príbehu sledujeme život rodiny Alcaldeovcov, trinásťročného Marca, ktorý bude musieť skoro dospieť a stane sa hlavou rodiny, jeho dve malé sestry Isabel, Any a jeho rodičov. Marcovi rodičia sa pridali na stranu protifašistického odboja, čím ohrozia celú rodinu. A tak sa rodičia rozhodnú na krok, ktoré im zlomí srdce, poslať svoje deti samy cez oceán do mesta Morelia v štáte Mexiko. Napätie z cesty, neistota z budúcnosti, strach z blížiaceho sa odlúčenia - to všetko na nich naraz dopadlo. Tie pocity sa im zasekli v srdci a zdalo sa im, že sa topia. A to ešte netušili čo všetko im život prinesie. Vojna, hlad, exil, ťažké odlúčenie od rodičov a mnoho iného. Veľmi odporúčam, knihu by si malo prečítať čo najviac čitateľov. Aj napriek závažnosti témy sa to čítalo veľmi dobre a autor krásne vystihol čoho všetkého sme schopní podstúpiť pre tých, ktorých milujeme.